Dnešná éra je intelektuálne prostoduchá a zároveň fascinujúca. Sledujeme paradoxy, ktoré boli donedávna nepredstaviteľné.

Izrael je obviňovaný z genocídnej politiky. Z liberálov vyrástli majstri cenzúry. Tí, ktorí sa hrajú na osvietencov a majstrov kritického myslenia, robia tupú propagandu. A nakoniec čerešnička na torte. Presnejšie, čerešnička v polievke: najväčšou hrozbou pre územnú integritu člena NATO sú dnes Spojené štáty.

Ak by žil George Orwell, musel by zahanbene priznať, že jeho fantázia bola obmedzená.

Američania sa už nijako netaja tým, že si Grónsko jednoducho vezmú. Buď natvrdo, alebo odstavením Dánska, ktoré stratí reálnu kontrolu nad svojím územím. A ponechá si len nominálnu, symbolickú. Možno, možno. 

Američania budú neoblomní. Už si vynútili rýchle rokovania s Dánskom, súbežne s tým pripravujú zákon, ktorý by prezidentovi umožnil spustiť proces anexie. 

Vraj musia. Je to vec ich národnej bezpečnosti. A nie sú ďaleko od pravdy. Áno, v čase vojny a právnej divočiny je úplná americká kontrola nad Grónskom viac-menej nevyhnutná. Vzťahy s Európou, ktorá dnes aj tak znamená málo, idú bokom.

Grónsko je kľúčové pre budovanie amerického protiraketového štítu. Zároveň by mohlo byť nenahraditeľné pre stupňovanie amerického tlaku na Rusko. Z územia Grónska by bolo na dostrel raketami stredného doletu prakticky celé územie Ruska (zo severu). A naopak. Ak by arktickú oblasť a medzinárodné vody v okolí Grónska ovládla iná veľmoc, Spojené štáty by boli mimoriadne zraniteľné.

Silným motívom je aj snaha Američanov dohnať technologický náskok Ruska a Číny v arktickej oblasti. Pri budovaní nových námorných trás a prístavov, ktoré krátkou cestou prepájajú všetky oceány a kľúčové obchodné centrá, sú Rusko s Čínou ďaleko. A pôjde o veľa. O kontrolu globálneho obchodu.

Ďalším veľkým paradoxom, ktorý sledujeme pri Grónsku, je nechápavý prístup Európy. A aj samotného Dánska. Neprezieravá politika Európy prispela k stavu, kedy sú hrozbou pre suverenitu člena EÚ a NATO samy Spojené štáty.

Stupňovaním proxy vojny Západu proti Rusku sa dali do pohybu faktory, ktoré nakoniec nútia Spojené štáty natvrdo ovládnuť Grónsko. Američanom už nestačí vojenská základňa a Grónsko vnútri NATO. Potrebujú celkom voľnú ruku nad územím, ktoré je životne dôležité pre ich bezpečnosť.

Je to vlastne prosté. V mierových časoch – podopretých bezpečnostnými dohodami s Ruskom a poriadkom – by bol udržateľný aj starý model. S americkou vojenskou základňou v Grónsku, ktoré patrí Dánom. No v čase, keď sú (vraj) širšie dohody neprijateľné a keď poriadok kolabuje, musia vojenské veľmoci pritvrdiť. A vziať si to, čo považujú za nevyhnutné pre ich bezpečnosť.

Potom, čo Západ a NATO narazili na Ukrajine, sa musia Američania viac opevniť. Vysunutou pevnosťou menom Grónsko.

Mimochodom, Trump nezačal pritvrdením hry. Naopak, Trump začal svoju vládu snahou urovnať konflikt Západu s Ruskom.