5 min čítania14. jan 2026

Úzkostná generácia. Za pandémiu psychických porúch u mládeže vraj môžu najmä mobily

Bestseller amerického psychológa Jonathana Haidta v slovenskom preklade dorazil do našich kníhkupectiev.

Jonathan Haidt - Úzkostná generácia. Foto redakcia Marker
Jonathan Haidt - Úzkostná generácia. Foto redakcia Marker

Deti trávia príliš veľa času používaním smartfónov. Z tohto tvrdenia sa už v ostatných rokoch stalo klišé. Kto by však stále neveril, že máme problém, môže vyraziť do terénu na prieskum. Tým terénom je hromadná doprava okolo 13:30, keď sa deťom zvykne končiť vyučovanie. 

Často myslím na obraz z minulého týždňa, ako štyria tínedžeri stoja vedľa seba na autobusovej zastávke. Každý s charakteristicky sklopenou hlavou pozerá do mobilu a s prázdnym výrazom v tvári ťuká alebo skroluje. Nevyzerajú, že sa dobre bavia. Pôsobia, akoby ich niekto za trest postavil do kúta.

Problém technologického únosu detstva som si nevšimla jediná. Zareagovali aj politici. Na Slovensku od januára 2025 platí v školách zákaz používania smartfónov. Vo svete sa tiež množia štáty prikazujúce sociálnym sieťam sprístupniť svoje vraj návykové služby až od 16 rokov. O podobnom zákaze sa zároveň debatuje aj na Slovensku.

V Austrálii, teda jednej z ostatných krajín, ktoré sociálne siete sprístupnili až od 16 rokov, pritom mala na vznik tejto legislatívy vplyv práve kniha Jonathana Haidta – Úzkostná generácia (Anxious Generation). Tak to aspoň tvrdí premiér Južnej Austrálie. Aj v iných štátoch, kde ustanovili vekovú hranicu pre prístup na sociálne siete, alebo o nej rozmýšľajú, si zvolili práve vek 16 rokov.

Titul amerického profesora psychológie Jonathana Haidta, ktorý túto vekovú hranicu obhajuje, v USA v origináli vyšiel v roku 2024 a vychválil ho aj Bill Gates. V našich kníhkupectvách sa v slovenskom preklade objavil koncom minulého roka.

Ja som si ju prečítala. Čo na ňu hovorím? Že ak ste doteraz nežili v jaskyni, kniha o tom, že deťom smartfóny škodia, vás veľmi neprekvapí.

Hoci je podľa mňa Haidtov titul v téme vplyvu mobilov a iných technológií na deti skôr pre začiatočníkov, niečo podnetné v ňom nájdu aj pokročilí. Zároveň, ak vás kniha svojimi tézami až tak neudiví, je dobré ju mať pri sebe aspoň ako zbierku dát z prieskumov. Na tie sa môžete obrátiť, keď sa niekedy budete potrebovať produktívne pohádať.

Pandémia psychiatrických porúch

Poďme sa na tie dáta pozrieť. Najzávažnejším údajom, ktorý Haidt v Úzkostnej generácii predznamenáva aj v nadpise, je znásobenie výskytu psychiatrických porúch po roku 2012. Diagnóza závažnej depresie podľa prieskumu citovaného autorom od roku 2010 do roku 2020 stúpla u 12- až 17-ročných dievčat o 145 percent. U chlapcov o 161 percent.

Krivka pritom začala strmo stúpať v roku 2012, keď sa udial „vzostup prepojených technológií sociálnych sietí a smartfónov“. Výskyt duševných chorôb začal podľa autorom citovaných prieskumov v tomto čase narastať aj u vysokoškolákov. Úzkosť tu vzrástla o 134 percent, ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) o 72 percent a anorexia o 100 percent. Stúpol vraj dokonca aj výskyt schizofrénie a bipolárnej poruchy.

Dan Witz - Mo (2010). Foto Wikiart.com
Dan Witz - Mo (2010). Foto Wikiart.com

Deprivácia, nástrahy a sociálna nákaza

14. jan 2026

Diskusia k článku

15

loko

Pred dňom

To o preklade pomocou AI je spravne, stacilo by si zaplatit tak 100 Eur na mesiac verziu, dat jej celu knihu anglicky a povedat napis pribehovo jasne a zmen realie na stredoeuropske, a zrazu by bola kniha o polovicu kratsia bez zbytocneho opakovania toho isteho.

Radšej čistú vodu v zlatej čaši

Približne pred 23 hodinami

Ževraj vzrástlo "ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) o 72 percent", čo je blobost. ADHD je neurologickou vývinovou poruchou, teda vrodené, používaním mobilu, užívaním drog, etc. ho nezískate.

Baronka

Približne pred 22 hodinami

To bude fakt pre začiatočníkov. V 2014 vyšla publikácia Digitálna demencia od Manfreda Spitzera, vtedy to bola novinka. V slovenčine až v 2018, čítala som to ešte skôr v češtine. Je v nej všetko doložené štúdiami a záver je taký, že náš mozog speje k demencii. Evolučne dospejeme k tomu, že ak bude ľudský mozog používaný menej na riešenie bežných vecí, zakrpatie. Denne vznikajú v mozgu nové bunky (v hippocampe), svojimi výbežkami sa zapájajú do siete buniek v mozgu iba vtedy, ak sú využívané. To znamená vtedy, ak riešime bežné veci, ale najmä ak čítame knihy, píšeme perom, počítame v hlave, učíme sa naspamäť, socializujeme sa, športujeme, hráme na hudobný nástroj alebo sa učíme cudzí jazyk. Dokonca cestovanie a spoznávanie nových miest je pre mozog výborné. Ak budeme čumieť do mobilu a nerobiť tieto veci, hrozí demencia. Najmä u detí hrozí znížená schopnosť sa učiť. Následkom je strach, úzkosť......a iné. Treba sa vrátiť k papieru, ceruzke, peru a knihám. Vo Švédsku a Dánsku to už pochopili a menia školstvo. V triede je najlepšia tabuľa a krieda!

MartinX

Približne pred 21 hodinami

Článok som síce čítal na mobile, ale som rád, že počas môjho detstva bol najkomplikovanejší prístroj v domácnosti ČB televízor s dvomi programmi.

Martin

Približne pred 19 hodinami

Príspevky autorky čítam čím ďalej tým radšej. Super téma, ktorej by sa mala všeobecne venovaťr enormná pozornosť. Neriadené užívanie smarphonov vedie k DD - digitálnej febilite a je jedným z najhorších fenoménov doby. Stačí sledovať okolie na ulici, nakupnom centre, ale aj inde a človek vidí samých zombie. Celé zle....

Ďalšie články