Anya Parampilová: Vo Venezuele k zmene režimu nedošlo

Anya Parampilová napísala knihu o Venezuele s titulom Corporate Coup (Korporátny prevrat, 2024) a americkej snahe zmeniť režim vo Venezuele, téme sa venuje a ako novinárka stretla viacerých venezuelských politikov, vrátane viceprezidentky Delcy Rodríguezovej. Rozhovor s ňou viedol sudca Napolitano. 

Čo nám môžete povedať o vláde prezidenta Madura a jej legitimite pred inváziou a únosom v sobotu večer?

Spojené štáty zjavne konajú v súlade s falošnou právnou jurisdikciou a rámcom, ktorý vytvárajú od roku 2019, keď Donald Trump prvýkrát inicioval pokus o zmenu režimu a pokus o prevrat, pri ktorom USA uznali tieňovú vládu a infraštruktúru, ktorá umožnila vláde USA prevziať kontrolu nad venezuelskými aktívami v Spojených štátoch, vrátane zlata, ktoré bolo uložené v Citibank a ktoré je teraz vo Federálnej rezervnej banke v New Yorku. 

A tiež vrátane Citgo Petroleum, najväčšieho medzinárodného aktíva Venezuely, ktoré v dôsledku veľmi rafinovaného právneho násilia vláda USA prostredníctvom spolupráce s osobami z Guaidóovej administratívy dala do dražby. Spoločnosť Citgo Petroleum bola najväčším medzinárodným aktívom Venezuely v hodnote viac ako 6 miliárd dolárov, pozostávala z ropovodov a rafinérií, celej infraštruktúry v Spojených štátoch, okrem čerpacích staníc, ktoré všetci poznáme. Teraz sa ukázalo, že manažér investičného fondu Paul Singer, jeden z najväčších donorov Marca Rubia, amerického ministra zahraničných vecí, je ten, kto zasiahol a získal prístup k Citgo v núdzovom predaji amerických súdov a bude z toho všetkého profitovať. 

Teraz, v čase druhej Trumpovej administratívy, vidíme, ako Rubio, Singerov poskok, eskaluje tento falošný právny rámec, ktorý teraz umožnil krádež venezuelských aktív a nedávno poskytol kontext pre Trumpovu administratívu, aby označila skupiny obchodujúce s drogami, ktoré podľa nich pôsobia vo Venezuele, za narkoteroristické skupiny a potom tvrdila, že Maduro je na čele tejto operácie. Toto je právny rámec a príbeh, ktorý je jadrom obžaloby vznesenej proti Madurovi s cieľom ospravedlniť jeho zatknutie vo Venezuele. 

Domnievam sa, že všetky tieto informácie sú odtrhnuté od reality vo Venezuele, kde Maduro od roku 2019 a už predtým, odkedy bol zvolený po Chávezovej smrti, pôsobí ako legitímna hlava štátu. So všetkým, čo k tomu patrí: s kontrolou nad armádou, diplomatickými úradmi, hranicami a všetkými vládnymi ministerstvami. Aby sa však tento útok mohol uskutočniť na suverénnom venezuelskom území, treba sa zamyslieť, čo ostalo zachované a k čomu všetkému došlo, aby sa vojenská operácia mohla uskutočniť, alebo kto sa na tom podieľal. Určite mám nezodpovedané otázky, ako to všetko bolo možné.

Spomenuli ste meno Guaidó – ak si dobre pamätám, Trump v prejave, ktorý predniesol na spoločnom zasadnutí Kongresu, predstavil tohto mladého muža, a on dostal dlhotrvajúce ovácie od členov Kongresu. Predstavil ho ako prezidenta Venezuely. Bol prezidentom Venezuely, keď ho Trump takto predstavil?

Nie, nikdy nemal žiadnu legitímnu autoritu. Mimochodom, aj Spojené štáty odvtedy prestali tvrdiť, že Guaidó je prezident. Až v tejto novej obžalobe sa Maduro označuje ako de facto nelegitímny prezident. Ale vy ste väčší právny expert ako ja, pokiaľ ide o to, čo presne to znamená z hľadiska pohľadu Spojených štátov na Nicolása Madura.

Čo nám môžete povedať o Delcy Rodríguezovej, novej prezidentke alebo dočasnej prezidentke alebo úradujúcej prezidentke, nie som si istý, aký je jej titul. V nedeľu ráno bola ale slávnostne uvedená do funkcie hlavy vlády.

Delcy Rodríguezová bola počas väčšiny Madurovho funkčného obdobia viceprezidentkou, je to veľmi vplyvná osoba, ktorá presahuje rámec svojej funkcie viceprezidentky. V posledných niekoľkých rokoch si upevnila autoritu nad ministerstvom hospodárstva a štátnou ropnou spoločnosťou PDVSA. Ona a jej brat sú tiež veľmi významnými hráčmi vo venezuelskom parlamente. On pôsobil ako predseda a je hovorcom vlády a Delcy Rodríguezová si vybudovala veľmi silné vzťahy s čínskymi diplomatmi, s Rusmi a tiež s ľuďmi v Spojených štátoch, vrátane amerických finančných aktérov a Wall Streetu. 

Viem to na základe mojich kontaktov a vzťahov s ľuďmi, ktorí pracujú na Wall Street, poznajú ju, pracujú s ňou a rešpektujú ju. Nehovorím to preto, aby som naznačila, že má nejaké zlé úmysly. Myslím si, že niekto, kto bude teraz viesť Venezuelu, bude pravdepodobne chcieť mať dobré vzťahy so všetkými aktérmi v tomto novom svete, v ktorom žijeme. 

Myslím si ale, že keď Trump vystúpil v televízii a povedal, že urobí všetko, čo chceme, a že teraz kontrolujeme ropu – tak zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by Delcy bude spolupracovať s vládou USA, ako si to predstavuje Trump.

Volám ju Delcy, lebo tak ju volajú všetci. Stretla som sa s ňou niekoľkokrát, ale nemám s ňou osobný vzťah. Všetci, či už v médiách alebo na ulici, či ju majú radi, alebo nie, ju volajú Delcy. 

Delcy Rodríguezová má dobré vzťahy s americkými novinármi. Keď som tam raz bola na stretnutí, deň predtým hrala ping pong so skupinou čínskych diplomatov, ktorí boli v meste. Je veľmi súťaživá a hráčka ping pongu. To je na nej zaujímavé. Rozhodne je osobou, ktorá je spojená s chávizmom a je rešpektovaná na uliciach. 

Keď Rubio a Trump vystúpia a vyhlásia, že misia bola splnená, v skutočnosti neexistujú žiadne dôkazy, že režim bol zvrhnutý a zbavený moci. Delcy pracovala pod Madurom. Je viceprezidentkou. Je osobou, ktorá by v súčasnosti mala ústavne vykonávať funkciu, nedošlo k skutočnej zmene režimu. Ustúpia teda sily, ktoré Spojené štáty už roky sankcionujú a útočia na ne, a nechajú Spojené štáty prevziať moc? Neviem, ale Trump a Rubio, keď vyhlásili, že majú všetko pod kontrolou, hovorili podľa mňa príliš skoro. Američania, ktorí si myslia, že Delcy Rodríguezová a to, čo ešte zostalo z vlády alebo režimu, budú jednoducho spolupracovať so Spojenými štátmi, v skutočnosti o tejto krajine nevedia vôbec nič.

Trump vo svojom typicky hrubom štýle pohrozil dočasnej prezidentke Venezuely Delcy Rodríguezovej a povedal, že ak neposkytne americkým korporáciám „úplný prístup k rope a iným veciam ... zaplatí veľmi vysokú cenu, pravdepodobne vyššiu ako Maduro“. O čom to poľa vás vypovedá?

Znovu sa uchýlil k vyhrážkam. Ale realita je taká, že Spojené štáty sa rozhodli pre túto možnosť, ktorá nezahŕňa úplnú zmenu režimu, pretože sa nemôžu zaviazať k vojenskej eskalácii, ktorá by bola potrebná na násilné obsadenie ropných polí. Vidím, že veľa ľudí tvrdí, že tí, ktorí vyhlásili, že ak dôjde k zmene režimu vo Venezuele, krajina upadne do občianskej vojny a generáli obsadia ropné polia, sa jednoducho mýlili, pretože režim sa zmenil a nič z toho sa nestalo. 

Realita je taká, že k zmene režimu nedošlo. Krajina je stabilná, pretože chávizmus, celý tamojší režim, ktorý fungoval pod Madurom, zostáva na mieste, a preto nie je možné zaručiť, že tvrdenia, že Trump riadi dianie a Pete Hegseth a Marco Rubio riadia krajinu, sú skutočne pravdivé. Museli by sme vidieť, že tomu zodpovedajú činy aj na venezuelskej strane, že nejde len o slová z americkej strany. Samozrejme, ostávajú tu otázky, ako je možné, že Madura tak ľahko uniesli z vojenskej základne, keď spal.

Do akej miery je Rodríguezová akceptovaná ako legitímna hlava štátu? Bola to Madurova viceprezidentka, Rubio ale hovorí, že Maduro nikdy nebol skutočným prezidentom. Bola teda podľa Rubia niekedy platnou viceprezidentkou ona? Inými slovami, vníma ju verejnosť ako platnú, legitímnu a akceptovanú hlavu vlády?

Verejnosť bola v uliciach, milióny Venezuelčanov protestovali v uliciach posledné dva dni, napriek videám s umelou inteligenciou, ktoré ste možno videli kolovať na niektorých účtoch MAGA. Milióny Venezuelčanov požadovali návrat svojho prezidenta Nicolása Madura. Bolo cítiť energiu v uliciach, pokiaľ to môžem posúdiť odtiaľto. 

Naopak v Miami, Madride a po celých Spojených štátoch a Európe sa konalo množstvo demonštrácií oslavujúcich jeho zvrhnutie. Zaujímalo by ma, či Venezuelčania, ktorí sú v týchto krajinách a oslavujú koniec Madura, či si plánujú kúpiť letenku, aby sa mohli vrátiť do krajiny, pretože ak je teraz krajina slobodná a toto je to, čo chceli, mali by sa vrátiť. 

K vašej otázke. Delcy Rodríguezová bola viceprezidentkou Madura. Je v súlade s ústavou, že prevzala jeho funkciu. A ako som už spomenula, už predtým mala v rámci vlády viaceré silné právomoci. Bola veľmi vplyvnou ženou ešte predtým, ako bol Maduro zvrhnutý. Ľudia vo Venezuele nie sú prekvapení, že teraz vedie krajinu ona.

Mala by sa CIA podľa vášho názoru obávať, že v určitom momente počas súdneho konania proti Nicolasovi Madurovi môže byť v americkej súdnej sieni odhalený vlastný obchod CIA s drogami?

Je to absolútne možné. A preto si myslím, že všetci, ktorých táto záležitosť zaujíma, by mali tomuto procesu venovať veľkú pozornosť, keď sa bude konať. Obžalobu napísal ten istý prokurátor, ktorý zostavil prípad proti Orlandovi Hernándezovi, honduraskému prezidentovi, ktorému mimochodom Trump nedávno udelil milosť a ktorý bol podľa tohto prípadu veľmi silne zapletený do obchodovania s drogami. 

Obžaloba Madura je trochu odlišná, týka sa prípadov, ktoré sa podľa toho, čo som doteraz zistila, odohrali prevažne v Mexiku, a incidentov, ktoré sa stali pred rokmi, skôr ako Spojené štáty prišli s označením narkoterorizmus. 

Zdá sa teda, že sme vytvorili právne označenie, aby sme ospravedlnili niečo na základe dôkazov, ktoré sa našli retroaktívne, a vyskladali príbeh, ktorý by mohol byť opäť mimo jurisdikcie USA. Tak to celé fungovalo, obávam sa. 

Veľkú časť týchto právnych trikov zostavil a koordinoval William Barr, keď bol generálnym prokurátorom počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa. Je zodpovedný za to, že vtedy vyhlásili právnu odmenu za Madura, ktorú potom zvýšili a ešte ho označili za narkoteroristu. Toto obvinenie bolo v podstate pripravené pod vedením Barra. Ide pravdepodobne o program, ktorý Pam Bondiová nezostavila a ktorý bol pripravený ešte predtým, ako nastúpila do funkcie. 

William Barr je pre to všetko kľúčovou postavou, pretože nielen koordinoval celú túto právnu stratégiu počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, ale bol aj zodpovedný za vypracovanie právneho odôvodnenia invázie USA do Panamy v roku 1989, ktoré sa veľmi podobá operácii, ktorú sme práve videli vo Venezuele, a ktorá sa odohrala presne v ten istý deň, 3. januára, len s odstupom niekoľkých desaťročí. 

Sú to teda tie isté osoby, najmä William Barr, ktoré už dlhší čas implementujú Monroeovu doktrínu a to, čo je teraz podľa Donalda Trumpa nazývané Donroeova doktrína. Zločinnosť Madura je pre všetkých celkom zrejmá. Ale osobne si nemyslím, že väčšina ľudí berie naozaj vážne, že tu ide o drogy a že je to zo strany USA zákonný postup.

Boli Nicolás Maduro a jeho manželka počas jeho funkčného obdobia na čele rozsiahlej drogovej operácie?

Pokiaľ viem, Venezuela nepatrí medzi hlavných producentov žiadnych narkotík, a to ani kokaínu, na ktorý sa táto obžaloba zameriava. Kokaín pochádza z Ekvádoru, Bolívie a Peru. Hlava štátu v Ekvádore je hlboko zapletená do medzinárodného pašovania kokaínu, pričom súd preukázal a dokázal, že banánová spoločnosť jeho rodiny je v podstate krytím pre drogové kartely. Na prepravu používajú meno jeho rodiny, Noboa. Predstierajú, že ide o banány Chiquita, ale vo vnútri je v skutočnosti kokaín. Jeho rodina už čelila právnym dôsledkom a on teraz otvorene vedie štát v Ekvádore. Trump teraz hrozí Mexiku a ďalším krajinám, ktoré sú jednoznačne viac zapojené do obchodu s drogami smerujúcimi do Spojených štátov. Pokiaľ viem, Venezuela medzi tieto štáty nepatrí. Ak by sme mali zostaviť zoznam hlavných cieľov v regióne, Nicolás Maduro by na ňom nebol.

Viete, kto súhlasí so všetkým, čo ste práve povedali? Trumpov vlastný Úrad pre boj proti drogám (DEA). Ak navštívite ich webovú stránku, neviem, čo tam je dnes ráno, ale minulý týždeň hodnotili Venezuelu ako úplne bezproblémovú krajinu, pokiaľ ide o drogy. 

Povedzte nám teraz niečo o venezuelskej spoločnosti. Napísali ste skvelú knihu Corporate Coup: Venezuela and the End of US Empire (Korporátny prevrat: Venezuela a koniec impéria USA). Čo myslíte tým podtitulom „koniec impéria USA“?

Tu sa dostaneme k jadru toho, čo sa momentálne deje vo Venezuele. Keď som tú knihu písala, Venezuela prekonala najhoršie obdobie ekonomickej a politickú sabotáže zo strany Spojených štátov. 

V rokoch 2015, 2016 a 2017 bola politická a ekonomická situácia vo Venezuele taká nestabilná a neistá, že ľudia trpeli v dôsledku zavedenia sankcií. Všetko som to zdokumentovala v knihe – aj prostredníctvom mimovládnych organizácií a peňazí, ako USA riadili operáciu na destabilizáciu Venezuely. V tej chvíli by však nebolo prekvapujúce, keby vláda naozaj padla. 

Ale v čase, keď Trump uznal Guaidóa za prezidenta, to bol príbeh o tom, ako krajina, ktorá bola pod obrovským tlakom zo strany najsilnejšieho štátu v dejinách ľudstva, prežila, pretože jej politický projekt toho priniesol verejnosti veľa, vrátane zvýšenia kvality života. Stalo sa to predtým, ako sankcie zo strany USA spôsobili spúšť v spoločnosti, k tomu došlo v priebehu viacerých rokov, pre sankcie USA zamerané najmä na venezuelský ropný sektor, bola Venezuela nútená nadviazať nové vzťahy s krajinami ako Rusko, Čína, Irán, Turecko. Teda štátmi, ktoré sú novými mocnosťami a ktoré prišli a povedali, že Venezuele poskytnú alternatívu k Spojeným štátom, pretože aj oni sú pod sankciami. Že chápu, že dnes sú terčom tejto operácie zameranej na zmenu režimu, ale zajtra to môže byť ktokoľvek z nich. 

Preto Irán prelomil ropné obliehanie Venezuely, dodal potrebnú ropu, ktorá pomohla oživiť ich ropné hospodárstvo, a je v procese obnovy venezuelského ropného sektora. Preto Rusko vstúpilo do Venezuely a nadviazalo tam úzke vojenské vzťahy, uskutočnilo spoločné vojenské cvičenia, zdieľalo poradcov, predalo jej zbrane a poskytlo aj protilietadlové zbrane. 

To všetko bolo podčiarknuté skutočnosťou, že Venezuela, kde sú najväčšie zásoby ropy na svete, sa pripojila k týmto krajinám v obchodovaní s ropou v iných menách ako americký dolár, napríklad s Indiou. Predávali svoju ropu v jüanoch, v úveroch krytých zlatom, v swapoch, v dlhových obchodoch, v cudzích menách, v rubľoch. 

Ako každý, kto študuje históriu pokusov USA kontrolovať ropnú ekonomiku a trh na planéte, vidí, bola to veľká hrozba pre petrodolár, ktorý je v skutočnosti základom dnešnej americkej moci. Preto to USA nemohli dopustiť. Znamenalo by to koniec americkej ríše. 

Keď som písala knihu, bola som o niečo viac presvedčená, že táto vízia nového sveta a multipolárneho poriadku, ktorý by bránil Venezuelu, je na silnom vzostupe. Odvtedy však utrpel veľké prekážky, vrátane situácie v Sýrii, ktorá je veľmi podobná Venezuele, kde roky prebiehala otvorená vojna prostredníctvom CIA a zahraničných džihádistických skupín, ktoré oslabili Sýriu ako štát, vrhli ho do chaosu a zdevastovali jeho ekonomiku prostredníctvom sankcií. A predsa, keď vlani padla Assadova vláda, nebolo to v najhoršom čase ani v čase, keď bola vojensky alebo ekonomicky najviac ohrozená, stalo sa to náhle, zo dňa na deň. Assad padol. 

Z toho vyplýva ponaučenie, ktoré si beriem z oboch týchto scenárov, že dlhodobá politika USA je rozvrátiť tieto krajiny a sankcionovať ich spoločnosti tak, aby všetci trpeli, a čím dlhšie to trvá, tým skôr dôjde k zmene režimu, a aj keď to nie je tak jasné ako v prípade Venezuely, že režim skutočne padol, nakoniec to vedie k tomu, že môžete odstrániť aktérov, ktorých už nechcete mať vo svojej blízkosti. Vo Venezuele by to nebolo možné, keby krajina nebola tak veľmi oslabená.

Aké vzťahy bude mať Delcy Rodríguezová s USA o rok? Bude klásť odpor alebo sa podriadi?

Uvidíme, či Delcy bude o rok pri moci, pretože podľa ústavy musí Venezuela usporiadať voľby v priebehu najbližších štyroch mesiacov. A to vzhľadom na spôsob, akým bol Maduro zosadený z funkcie. Predpokladám teda, že bude kandidátkou, ktorá bude reprezentovať chávizmus. Neviem, či existuje seriózny opozičný kandidát. Nie som si istá, či je María Corina Machadová seriózna kandidátka. Nemyslím si, že Spojené štáty chcú, aby sa María Corina Machadová vrátila a pokazila im to, pretože jej nedôverujú. 

Určite sa teraz v rámci chávizmu vynoria otázky, či sú ľudia, ktorí chcú vystúpiť, ukázať sa a využiť túto príležitosť. Ale domnievam sa, že vo vnútri vlády, vo vnútri strany, zostane situácia pomerne stabilná, aspoň z nášho pohľadu v Spojených štátoch. Delcy bude zastupovať chávizmus. Ale v skutočnosti je možné všetko. V tejto chvíli je ťažké robiť predpovede, pretože ani ja som netušila, že USA zakročia tak, ako zakročili.

Môže podľa vás Marco Rubio riadiť vládu Venezuely?

Nie, nemá na to kvalifikáciu. Pre neho je to len osobná pomsta. Teraz sa chváli, že ďalšia na rade Kuba. Je to len niekto, kto pochádza z rodiny, zo skupiny na Floride, kde majú veľmi silné väzby na tento región prostredníctvom svojej rodiny, krvi a vlastných skúseností. Chce sa pomstiť všetkým týmto krajinám v regióne a je hrdý na to, že sa môže tváriť, ako keby bol guvernérom. V skutočnosti si ale nemyslím, že dosiahne niečo iné, ako to, že jeho šéf Paul Singer môže zarobiť.

Text je prepisom rozhovoru, ktorý vyšiel na podcaste Judging Freedom. Preložil Timotej Dunaj.