Komentár Európskej komisie k udalostiam vo Venezuele je ukážkou alibizmu a dvojakého metra. Komisia cez hovorkyňu odkázala tri veci:
- Madurovo zajatie Spojenými štátmi vytvára príležitosť na demokratickú transformáciu v krajine
- je priskoro na hodnotenie dôsledkov z hľadiska právneho posúdenia
- medzinárodné právo musí byť rešpektované.
Európska komisia premeškala príležitosť zachovať sa principiálne a prezieravo – s ohľadom na záujmy EÚ a členských štátov. Brusel mal bez guľatých postojov odsúdiť zásah Spojených štátov ako protiprávny.
Omáčky o autokratickom profile Madura sú druhoradé. V čase, keď si dravci – Spojené štáty, Rusko, Izrael, Čína – krájajú svet, je vojensky slabá EÚ mimoriadne zraniteľná. Lebo bola budovaná ako mierový projekt. Únia nemá silu ani odvahu na to, aby obstála v divočine, kde majú hlavné slovo zbrane a „špeciálne operácie“ veľmocí.
Jej oporou sú právo, pravidlá, poriadok. Tak to bolo pri protiprávnom pokuse Ruska vojensky zvrhnúť vládu v Kyjeve (ruský výsadok v Kyjevskej oblasti vo februári 2022). A tak by to malo byť aj pri únose venezuelského prezidenta Spojenými štátmi.
Dokonca by to malo platiť dvojnásobne. Priamy vstup Ruska do vojny na Ukrajine vyprovokovalo rozširovanie NATO a útok ukrajinskej armády na proruský Donbas (2014). Americká špeciálna operácia bola nevyprovokovaná. Venezuela nepredstavovala pre Spojené štáty nijaké ohrozenie ich národnej bezpečnosti.
V našom, európskom životnom záujme je predchádzať konfliktom. A trvať na základnom poriadku. Namiesto toho Brusel v roku 2014 neprezieravo ospravedlňoval a podporoval nasadenie ukrajinskej armády na Donbase. Dnes neprezieravo prikyvuje na americký zásah vo Venezuele. Dokonca v ňom veští príležitosť…
Americká vláda už jasne povedala, že na rade je Grónsko. Teda územie, ktoré formálne patrí Dánsku – členskému štátu Únie.
Môžeme predpokladať, že aj pri Grónsku sa uplatní hybridný prístup. Niečo ako špeciálna operácia, ktorá by územie tvrdo podriadila americkej moci, americkým vojenským základniam. A americkej sfére vplyvu.
Pravdepodobne je to len otázkou času. Američania sú rozhodnutí vynucovať si Monroeovu doktrínu. Čo je na západnej pologuli, to je naša zóna, odkazuje Washington. A tým s pomalším myslením Trump po lopate vysvetlil, že sa to po Venezuele týka hlavne Grónska.
Diskusia k článku
55MartinX
Pred 2 dňami
Keď pozerám na tú fotku, napadla mi jedna historická analýza, ktorú som nedávno čítal. Vo vedení sa objavujú ženy vtedy, keď je spoločnosť pred rozpadom. Tá analýza bola pritom pekne štatisticky spracovaná a porovnávala rôzne historicke obdobia.
fatima
Pred 2 dňami
Síce jemne, nežne, chrumkavo, ale obsahovo geniálne. Bojím sa, stáda oviec a sliepok ak to budú čítať ani tomu nebudú rozumieť. Ale aby som si to vychutnal tak ešte raz. DD píše: "Trumpov tím zásadne mení hru. Rozprávky o demokracii a slobode už idú nabok. Lebo prekážajú v efektivite. Američania sa už nechcú na nič hrať. Nie je na to čas. Chcú konať. A brať si to, čo považujú za svoje. Prituhuje. Prituhuje už roky. No dnes to vidieť a cítiť celkom naplno. Sme na hrane vabanku. Kto z koho. Čína vyrástla na veľmoc, Rusko sa zotavilo. Američania budú bojovať aspoň o udržanie starých, tradičných sfér vplyvu. A nijako neskrývajú, že majú záujem aj o bohaté európske zdroje. Najskôr Európe pohrozili obchodnou vojnou, po ktorej Brusel dotlačili ku kapitulačnej „obchodnej dohode“. Európa musí platiť viac za ochranu, viac za energie – s tým, že bude do Spojených štátov menej vyvážať. Potom uvalili sankcie na Európanov, ktorí chceli osekať dominantné postavenie amerických digitálnych sietí. Medzitým tlačia na EÚ, aby sama financovala vojnu na Ukrajine stovkami miliárd eur. Nakoniec pohrozili Dánsku, že si vezmú Grónsko. Je zrejmé, že sa to neskončí len pri tom. Spojeným štátom ako upadajúcej veľmoci ide o všetko. A náklady na ich „bezpečnostnú politiku“ bude platiť nie veľmi svojprávna Európa. Tak to vidia americkí dravci. A tak tomu prikyvuje aj submisívny tvor menom Európska komisia. Skrátene Komisia". Len tí banderovskí bruselskí otroci to stále vidia naopak a čakajú viac na Trampov koniec ako ako koniec Putina.
redneck123
Pred 2 dňami
Ono bohuzial to Gronsko geograficky patri viac k USA ako k Europe. Americky zaujem o toto uzemie svojho casu vysvetlil Steve Bannon - podla neho ak Gronsko nebude pod tvrdou kontrolou USA, cinske a ruske ponorky s nuklearnymi raketami mozu podstatne lahsie ohrozit vychodne pobrezie USA. Dansko a EU z pohladu USA nie su spolahlivi partneri pri udrzani kontroly nad tymto strategicky dolezitym uzemim. Tak ako Rusko nechce mat NATO rakety prilis blizko pri Moskve, tak ani USA nechce mat cinske a ruske rakety prilis blizko pri Washingtone a New Yorku.
Otmar
Pred 2 dňami
USA nenapadnú Grónsko. V hre je existencia NATO, ktoré znamená pre USA veľké príjmy od členských štátov, ktoré ťažký priemysel a zbrojarinu zarezali Green dealom a nemajú dnes inú možnosť.
Mivo
Pred 2 dňami
DD dalo by sa polemizovat s vyrokmi”upadajuca velmoc USA ….Rusko posilnilo…. Ale nebudte na EU luzrov taky tvrdy. Maju ine vaznejsie starosti; Macron riesi na sudoch, ci ma za manzelku muza alebo zenu, Stramer zda sa chce legalizivat znasilnovanie bielych Britiek moslimanmu, Merz riesi migrantov, Ursula ma plnu hlavu statosti ako zlikvidovat priemysel a vykurovanue domacnost, aby dosiahla nulove emisie. No uznajte, mozu mat cas aj take malickosti o akych pisete? Alebo sa starat o blaho Europy a jej obyvatelov?