Bruselské hlavy zjavne nepochopili, že na rade môže byť Grónsko. A zdroje Európy
Plaché odkazy, ktorými sa strápňuje EÚ pri Venezuele, sú neprezieravé. Onedlho na to môže doplatiť pri Grónsku, ktoré formálne patrí Dánom.
Komentár Európskej komisie k udalostiam vo Venezuele je ukážkou alibizmu a dvojakého metra. Komisia cez hovorkyňu odkázala tri veci:
- Madurovo zajatie Spojenými štátmi vytvára príležitosť na demokratickú transformáciu v krajine
- je priskoro na hodnotenie dôsledkov z hľadiska právneho posúdenia
- medzinárodné právo musí byť rešpektované.
Európska komisia premeškala príležitosť zachovať sa principiálne a prezieravo – s ohľadom na záujmy EÚ a členských štátov. Brusel mal bez guľatých postojov odsúdiť zásah Spojených štátov ako protiprávny.
Omáčky o autokratickom profile Madura sú druhoradé. V čase, keď si dravci – Spojené štáty, Rusko, Izrael, Čína – krájajú svet, je vojensky slabá EÚ mimoriadne zraniteľná. Lebo bola budovaná ako mierový projekt. Únia nemá silu ani odvahu na to, aby obstála v divočine, kde majú hlavné slovo zbrane a „špeciálne operácie“ veľmocí.
Jej oporou sú právo, pravidlá, poriadok. Tak to bolo pri protiprávnom pokuse Ruska vojensky zvrhnúť vládu v Kyjeve (ruský výsadok v Kyjevskej oblasti vo februári 2022). A tak by to malo byť aj pri únose venezuelského prezidenta Spojenými štátmi.
Dokonca by to malo platiť dvojnásobne. Priamy vstup Ruska do vojny na Ukrajine vyprovokovalo rozširovanie NATO a útok ukrajinskej armády na proruský Donbas (2014). Americká špeciálna operácia bola nevyprovokovaná. Venezuela nepredstavovala pre Spojené štáty nijaké ohrozenie ich národnej bezpečnosti.
V našom, európskom životnom záujme je predchádzať konfliktom. A trvať na základnom poriadku. Namiesto toho Brusel v roku 2014 neprezieravo ospravedlňoval a podporoval nasadenie ukrajinskej armády na Donbase. Dnes neprezieravo prikyvuje na americký zásah vo Venezuele. Dokonca v ňom veští príležitosť…
Americká vláda už jasne povedala, že na rade je Grónsko. Teda územie, ktoré formálne patrí Dánsku – členskému štátu Únie.
Môžeme predpokladať, že aj pri Grónsku sa uplatní hybridný prístup. Niečo ako špeciálna operácia, ktorá by územie tvrdo podriadila americkej moci, americkým vojenským základniam. A americkej sfére vplyvu.
Pravdepodobne je to len otázkou času. Američania sú rozhodnutí vynucovať si Monroeovu doktrínu. Čo je na západnej pologuli, to je naša zóna, odkazuje Washington. A tým s pomalším myslením Trump po lopate vysvetlil, že sa to po Venezuele týka hlavne Grónska.