Anexia Grónska po Venezuele už neznie ako vtip. Dánsko varuje pred koncom NATO

Po útoku na Venezuelu a únose prezidenta Nicolása Madura Spojené štáty otvorili novú kapitolu nárokovania si Grónska, autonómneho územia Dánska a zároveň najväčšieho ostrova sveta s rozlohou viac ako dvoch miliónov štvorcových kilometrov a približne 60-tisíc obyvateľmi.

Začalo sa to vyhlásením šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, ktorý v nedeľu povzbudený úspechom v Caracase novinárom povedal: „Grónsko potrebujeme z hľadiska národnej bezpečnosti. Je veľmi strategicky dôležité. Momentálne je Grónsko všade pokryté ruskými a čínskymi loďami.“

A zatiaľ posledným vážnym odkazom je ten, ktorý vyšiel z úst bezpečnostného poradcu prezidenta Stephena Millera, ktorý v rozhovore pre CNN uviedol, že Washington trvá na tom, aby sa Grónsko stalo súčasťou USA a odmietol vylúčiť možnosť vojenského obsadenia jeho územia.

Ešte minulý mesiac americký líder vymenoval guvernéra štátu Louisiana Jeffa Landryho, ktorý verejne podporuje pripojenie ostrova k USA, za špeciálneho vyslanca pre Grónsko.

Ako tiež napísal magazín Economist, CIA a Národná bezpečnostná agentúra už údajne zintenzívnili dohľad nad hnutím za nezávislosť Grónska a kompetentní ich poverili identifikáciou miestnych obyvateľov sympatizujúcich s Amerikou.

Už vlani v júni navyše americký minister obrany Pete Hegseth nepriamo skonštatoval, že Američania majú pripravený plán prípadnej invázie. „Akákoľvek možnosť, máme to,“ odvetil na otázku demokratického kongresmana o útoku na teritórium šesťmiliónovej európskej krajiny.

Vzhľadom na bleskové prekročenie rubikonu v Caracase sa hrozby z Washingtonu zdajú o poznanie reálnejšie a naliehavejšie, pričom rozhodujúcou stopkou môže byť predovšetkým protitlak významných európskych štátov. Najprv si však povedzme, ako by mohlo americké prevzatie Grónska vyzerať.

Trump už počas výkonu prvého mandátu v roku 2019 uvažoval o nápade Grónsko kúpiť, čo mu údajne poradil jeho starý známy, miliardár Ronald Lauder. Konkrétnu sumu neuviedol, no ako ukázali dánske archívy, prezident Harry Truman v 40. rokoch ponúkalKodani za ostrov sto miliónov dolárov v zlate. Aj pri súčasných cenách by išlo o smiešnu sumu ani nie dve miliardy dolárov. Dánski aj grónski predstavitelia však aj dnes reagujú, že Grónsko nie je na predaj.

Druhou alternatívou by mohlo byť referendum, no to by sa pre Trumpa pravdepodobne skončilo extrémnou potupou. Keď si totiž dali dánske noviny Berlingske začiatkom minulého roka vypracovať prieskum o náladách na túto tému, vyplynulo z neho, že až 85 percent Grónčanov si neželá, aby sa ich územie stalo súčasťou USA. Prialo by si to iba 6 percent respondentov a 9 percent nebolo rozhodnutých.

Čoraz reálnejšia sa preto javí práve anexia územia. Tá by sa zrejme uskutočnila bez drámy prostým rozšírením vojenskej prítomnosti a formálnym vyhlásením zvrchovanosti. Grónsko vlastnú armádu nemá a dánska vojenská prítomnosť v oblasti je skôr symbolická. 

O tom, že kompetentní politici už prestali vnímať Trumpove vyhrážky iba ako obyčajné rétorické cvičenie, už svedčí aj sprísnenie tónu z Kodane a Nuuku, grónskeho hlavného mesta, ktoré je s 20-tisíc obyvateľmi ľudnaté približne ako slovenské okresné mesto Senec.

„Už toho bolo dosť. Koniec tlaku. Koniec narážok. Koniec fantázií o anexii,“ napísal v pondelok na sociálnych sieťach grónsky predseda vlády Jens-Frederik Nielsen.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová tiež vzala Trumpove hrozby doslovne a varovala, že takýto útok by znamenal koniec NATO. „Amerického prezidenta by sme mali brať vážne, keď hovorí, že chce Grónsko,“ povedala. „Ak sa USA rozhodnú vojensky zaútočiť na inú krajinu NATO, potom sa všetko zastaví... vrátane bezpečnosti, ktorá bola vytvorená od konca druhej svetovej vojny.“

Dánsky výbor pre zahraničnú politiku zvolal v utorok večer mimoriadne zasadnutie dánskeho parlamentu, na ktorom sa bude diskutovať o vzťahoch s USA. Zúčastnia sa ho aj minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen a minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánska sa v eskalujúcom spore s USA zastali aj európski spojenci. „Hranice sa nedajú zmeniť silou,“ povedal hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Pascal Confavreux pre televíznu stanicu TF1. „Grónsko patrí Grónčanom a Dánom a je na nich, aby sa rozhodli, čo s ním urobia,“ uviedol.