Rušenie Benešových dekrétov a maďarský masaker motorovou pílou

Ľudové porekadlo hovorí: „Keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať.“ Progresívne Slovensko nie tak dávno povedalo, že v istých prípadoch treba zrušiť Benešove dekréty. O tom, akú veľkú politickú, právnu a majetkovú neistotu by to mohlo spôsobiť, netreba ani hovoriť. Okrem toho nám to robí problém vo vzťahu s Čechmi, pre ktorých sú Benešove dekréty ešte citlivejšia téma ako pre nás. Za Fialovej vlády boli vzťahy s Čechmi zlé, zlepšili sa len pred pár týždňami po českých voľbách, tak prečo ich znova nezhoršiť, však?

Keď opozícia povie niečo hlúpe, je to príležitosť pre vládu. Môže opozičnú hlúposť odmietnuť. Veď to aj slovenská vláda urobila a progresívcov za návrh rušiť Benešove dekréty pokarhala.

Mohlo to tým celé aj skončiť a to by aj bolo bývalo najlepšie. Ale keďže dobrých tém je málo, musia občas postačiť aj blbé. V politike treba robiť hluk neustále, tému treba dožmýkať do poslednej kvapky, aj tú blbú, povedala si vládna koalícia. A tak presadila v Trestnom zákone trestnosť spochybňovania Benešových dekrétov.

Vládnu koalíciu s opozíciou spája jedna vec. Nenapadne im skúmať dopady svojich vnútropolitických šarvátok na vzťahy so susedmi. Opozícii nenapadne, že zrušenia dekrétov sa Česi boja. Opozícia  mala šťastie, Česi si to nevšimli, čo sa im vo vzťahu k Slovákom občas stáva a niekedy je to vlastne dobre.

Koalícia toľko šťastia nemala, lebo Maďari, pre ktorých je téma Benešových dekrétov tiež zaujímavá, hoci s opačným znamienkom, si koaličnú novelu všimli, a to poriadne.

Opatrne sa ozval Szijjártó. Ale to je nič v porovnaní, ako tému uchopil iný Maďar, a to Maďar Magyar. To už sa nedá nazvať len dožmýkaním témy. Na to existuje  český slangový výraz dojížďák. Péter Magyar úporne pozmetal všetky nespracované zvyšky témy na jednu kopu, dochutil to výkrikmi: „Zradca, ktorý sa nevie zastať Maďarov!“ na adresu Viktora Orbána,  a intenzívne maľuje v mysliach svojich voličov obrázky slovenských väzníc, ktoré sa majú napĺňať Maďarmi zo Slovenska, protestujúcimi proti Benešovým dekrétom.

A to sme si mysleli, že najväčší nacionalista v Maďarsku je Orbán. Ten rozpráva o téme striedmo a nie je v dobrej situácii, lebo mu nie je jedno, ako dopadne jeho spojenectvo s Robertom Ficom, prípadne aj s Andrejom Babišom na zasadnutiach Európskej rady.

To je Péterovi Magyarovi všetko jedno. Chce len jediné, a to vyhrať voľby. A čo bude po nich, na tom mu bude záležať po nich. Teraz nech slovensko-maďarské vzťahy hoci zhoria. To je krédo populistov.

Hovorí, že ako premiér bude vyvíjať na Slovensko diplomatický tlak a ako naznačuje, slovenský veľvyslanec si už môže baliť kufre.

Na ostatnej Európskej rade sa resuscitovaná V3 (V4 mínus Poľsko) malátne prebrala k životu a zaujala zhruba jednotné, odmietavé stanovisko k naliatiu 90 miliárd eur do vojnového mlyna na Ukrajine.

A teraz sme svedkami, ako V3 dostala tri údery za sebou, ale také, že treba čeľusť drôtovať. Najprv slovenskí progresívci otvorili tému, o ktorej je zrejmé, že je schopná premeniť vzťahy v strednej Európe na hŕbku popola.

Potom sa Ficova vládna koalícia novelou Trestného zákona zahnala na progresívcov, aby im jednu vrazila. V skutočnosti však len problém povýšila na medzinárodnú úroveň a omylom, ako v nejakej talianskej westernovej komédii, trafila do brady svojho spojenca Orbána. Lebo tomu teraz ide po krku Péter Magyar ako zmyslov zbavený.

A posledný menovaný teraz ničí vzťahy vo V3 ako vo filmovom horore Texaský masaker motorovou pílou.

Progresívne Slovensko aspoň môže veriť, že to, čo sa deje, je dobré. Lebo oni naozaj veria, že Brusel je Ríša neomylnosti, ktorú má stredná Európa iba poslúchať. V živote musíte niečomu veriť. Tak oni veria tomuto.

A vo Ficovej vládnej koalícii? Možno si už kladú otázku, či tá novela Trestného zákona bola naozaj taký dobrý nápad. To by bol ten lepší prípad. Lebo možno im aj nenapadá nič.

Tuším, keď toto V3 prežije, tak už prežije všetko.