Traja králi tento rok do Bratislavy neprídu

Gašpar, Melichar a Baltazár sú traja biblickí mudrci, v našej tradícii traja králi, ktorí podľa tradície nasledovali Betlehemskú hviezdu, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi. Ich počet a mená v Biblii nenájdete. O ich príchode ku kolíske mesiáša sa dozvedáme z Evanjelia podľa Matúša, a to, že boli traja, sa odvodzuje od troch prinesených darov – zlata, kadidla a myrhy, ktoré sa v Evanjeliu spomínajú.

Až neskôr sa o nich začalo hovoriť ako o kráľoch a ich mená sa objavili až v 14. storočí. Za ich pôvodnú domovinu sa považuje vtedajšie územie Perzie a práve tam vraj na nebi uvideli žiarivú hviezdu, ktorú sa rozhodli nasledovať. Domnievali sa, že ich dovedie k novému židovskému kráľovi.

Toto ich putovanie sa stalo tradíciou pre trojkráľové sprievody, ktoré sa na sviatok Zjavenia Pána (6. januára) usporadúvajú v uliciach mnohých miest Európy. Asi najznámejší takýto sprievod môžu vidieť návštevníci talianskeho mesta Florencia, ktorého história siaha až do 15. storočia.

„Cavalcata dei Magi“, ako sa podujatie oficiálne volá, priťahuje do centra Toskánska tisíce turistov, podujatie si obľúbili aj domáci obyvatelia. Každoročne sa totiž je na čo pozerať. Sprievod tvoria herci, muzikanti, živé zvieratá, vojaci na koňoch a stovky ďalších postáv, všetci v pestrofarebných dobových kostýmoch.

Trojkráľový sprievod sme mohli posledné roky obdivovať aj v uliciach Bratislavy. Tu sa prvý ročník konal v roku 2019 a už vtedy sa ho zúčastnila takmer stovka hercov a postáv v dobových kostýmoch. Čelo sprievodu viedli traja králi, dvaja z nich na koňoch, najmladší Gašpar dokonca na ťave. Tá bola v sprievode skutočnou atrakciou a stala sa akýmsi symbolom bratislavských trojkráľových sprievodov.

Už prvý ročník prilákal niekoľko tisíc divákov a vysokú popularitu si udržali aj tie nasledujúce. Organizátori, ktorými sú členovia občianskeho združenia Via Regum, sa snažili do sprievodu zakomponovať aj známych hercov.

V priebehu rokov sa tak v úlohe kráľov, mimo ďalších, prestriedali aj známe mená, ako Štefan Bučko, Ján Gallovič, Vladimír Kobielsky, Filip Tůma, Jaroslav Mendel či René Štúr. Ročníkov bolo dohromady zatiaľ päť, v rokoch 2021 a 2022 sa podujatie, pre kovid, neuskutočnilo. A žiaľ, neuskutoční sa tento rok. 

Hoci sa podujatie tešilo diváckej návštevnosti a obľube najmä u malých detí, z ktorých mnohé sa sprievodu zúčastňovali aj v úlohe hviezdonosičov, Gašpara, Melichara a Baltazára spolu s bubeníkmi, gajdošmi a koledníkmi tento rok v Bratislave neuvidíme. Dôvody by sa podľa organizátorov dali zhrnúť do jedinej vety: dlhodobý nedostatok finančnej podpory a zjavný nezáujem zo strany inštitúcií.

„Za 7 rokov podávania grantov do Fondu na podporu umenia nám Ministerstvo kultúry nepridelilo ani cent a nezmenilo sa to ani po zmene vlády a výmene vo vedení FPÚ,“ uviedol režisér sprievodu Pavol Hudák.

Hudáka však mrzí predovšetkým postoj bratislavských inštitúcií. Práve od nich očakávali organizátori prirodzený záujem na tom, aby sa navštevované a pravidelne konajúce sa kultúrne podujatie v Bratislave, navyše bezplatné, udržalo a ďalej rozvíjalo. Magistrát s primátorom Matúšom Vallom ani bratislavská župa vedená Jurajom Drobom však záujem o jeho pokračovanie neprejavili.

Vedenie hlavného mesta sa síce minulý rok prostredníctvom Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS) na poslednú chvíľu k podujatiu ako partner pridalo. „Mesto chcelo dať našim sprievodom bodku za Bratislavskými Vianocami. A hoci nám to mierne skomplikovalo situáciu, lebo sme boli z dôvodu pretrvávajúcich vianočných trhov odsunutí na menšie pódium na Františkánske námestie, záujem zo strany BKIS o spoluprácu nám do budúcna dával nádej na dlhodobejšiu spoluprácu,“ poznamenal Hudák.

K dlhodobejšej spolupráci, ktorá by znamenala aj istotu finančnej podpory, však neprišlo. Organizátori sa tak museli o financie opäť uchádzať v grantových schémach. Zo strany mesta im odporúčali zapojiť sa do výzvy – Tradícia, pamäťové aktivity a neprofesionálne umenie, vyhlásenej Nadáciou mesta Bratislava. Organizátori žiadali od mesta 8-tisíc eur. Žiadosť však bola zamietnutá. „Cítili sme absolútne sklamanie, dokonca nám ani neuviedli dôvod zamietnutia,“ uviedol Hudák.

Podobnú skúsenosť mali organizátori aj s Bratislavským samosprávnym krajom ešte v roku 2023. Ani tu sa vtedy finančnej podpory nedočkali, navyše ich zaskočilo aj odôvodnenie nepridelenia peňazí: „Podujatie skôr na podporu turizmu, ako prínos v rámci podpory živej a originálnej kultúrnej tvorby. Skôr atrakcia, ako reálna tvorba. V roku 2020 dostali 500 eur.“

„A tak nám grantová komisia už pre istotu nepridelila nič. Individuálne nás podporil v tom čase len priamo župan Droba. Žiaľ, suma, ktorú vie v takomto prípade prideliť, je maximálne tisíc eur, čo často nestačí ani na rozhodnutie, či takéto podujatie usporiadať, “ doplnil režisér sprievodu.

Perličkou je, že v rovnakej grantovej schéme podporil BSK projekt Dúhový rok 2023 divadla Nomantinels sumou tritisíc eur a aj Nadácia mesta Bratislava vo výzve Tradícia, pamäťové aktivity a neprofesionálne umenie podporila radšej Dúhový PRIDE Bratislava 2025 sumou 5-tisíc eur. Vedenie Bratislavy a samosprávneho kraja tak má, zdá sa, iné priority v oblasti kultúrnych podujatí.

V minulosti býval súčasťou bratislavských Vianoc živý Betlehem, s hercami a živými zvieratami. Vidieť ste ho mohli na Primaciálnom námestí, alebo na nádvorí Starej radnice. Dnes veľký Betlehem, okrem zjednodušenej rytiny do načerveno natretej dosky, v okolí magistrátu nenájdete široko-ďaleko. Dokonca aj Staré Mesto odsunulo ten svoj spod vianočného stromčeka až na takmer druhú stranu Hviezdoslavovho námestia.

Nie je Betlehem, niet sa komu pokloniť. A tak podľa progresívcov vo vedení Bratislavy za ním nemusí zrejme ani nik mestom v sprievode putovať.