Keďže vojna na Ukrajine pokračuje rovnakou intenzitou a Trumpova vláda sa naďalej snaží o dosiahnutie nejakého druhu dohody, z rokovaní, ktoré americkí vyslanci vedú so zástupcami oboch strán, vzišlo množstvo rôznych „mierových plánov“.

Rôzne plány obsahujú aj určité návrhy, ktoré sú v očiach niektorých pozorovateľov vážnym dôvodom na obavy. Jedným z takýchto návrhov, ktorý sa objavuje opakovane – a ktorý by podľa niektorých západných lídrov mohol Ukrajincov presvedčiť, aby prijali mierový plán – je ponuka „bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu. Tie by poskytli západné krajiny a ich armády. Záruky nadobudli platnosť v prípade, ak by sa Rusi niekedy rozhodli znovu zaútočiť.

Z pohľadu Ruska sa každý takýto návrh, ktorý doteraz predložila Ukrajina alebo Západ, javí ako jednostranný – zameraný na bezpečnostné obavy Ukrajiny, ale do veľkej miery ignorujúci obavy Ruska. Ruskí lídri radi pripomínajú, že už desaťročia sa aktívne usilujú o uzavretie záväzných dohôd o spolupráci s Európou, ktoré by poskytovali to, čo nazývajú „kolektívnou bezpečnosťou“. V jej rámci žiadna zúčastnená krajina nemôže budovať svoju vlastnú bezpečnosť spôsobom, ktorý ohrozuje bezpečnosť inej zúčastnenej krajiny.

Západné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu však nie sú vnímané ako problém len z pohľadu Ruska. Problémy v nich vidia aj západní analytici a stratégovia, a to z čisto západného pohľadu – takéto záruky sú vnímané ako nebezpečná príťaž, s malým alebo žiadnym kompenzačným prínosom.

V nadväznosti na nedávne stretnutia amerických a ukrajinských predstaviteľov v Berlíne jeden takýto západný analytik – bývalý vysokopostavený úradník Pentagónu Stephen Bryen – uverejnil ostrú kritiku záruk, ktoré údajne Ukrajine v priebehu stretnutí ponúkli americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner.

Stephen Bryen je americký expert na zbrane a bezpečnosť s viac ako 50-ročnou praxou vo vláde a priemysle. Okrem iných vysokých funkcií pôsobil v štvrti Capitol Hill ako hlavný riaditeľ štábu Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA, v Pentagóne ako asistent námestníka ministra obrany pre politiku obchodnej bezpečnosti a v súkromnom sektore ako prezident nadnárodnej spoločnosti zaoberajúcej sa obranou a technológiami.

V súčasnosti pôsobí ako vedúci pracovník v Centre pre bezpečnostnú politiku, neziskovom think tanku vo Washingtone, a píše pre Asia Times. Keď som s ním nedávno hovoril, chcel som sa nielen dozvedieť viac o tom, prečo sú navrhované záruky také problematické, ale aj počuť jeho názor na prebiehajúce rokovania vo všeobecnosti, na súčasný stav vojny, na pokusy Európy zmariť Trumpove mierové snahy a na to, aký bude podľa neho pravdepodobný výsledok priamej vojny medzi Ruskom a NATO – či už s Američanmi, alebo bez nich.

Aké bezpečnostné záruky ponúkli americkí vyjednávači Ukrajine počas nedávnych rokovaní v Berlíne? A prečo si myslíte, že to predstavuje takú nebezpečnú situáciu?

Podrobnosti týchto rokovaní nie sú známe. Máme k dispozícii len správy z tlače a uvážlivé úniky informácií o tom, čo bolo predmetom rokovaní a čo USA navrhli. Zdá sa však, že prevláda všeobecný názor, že USA ponúkli bezpečnostné záruky, vrátane umiestnenia vojakov na Ukrajine, aby zabezpečili dohodu. A to je veľmi chúlostivá záležitosť. V prvom rade z ústavného hľadiska, pretože akákoľvek takáto záruka by vyžadovala zmluvu, ktorú musí ratifikovať Senát. Predovšetkým je však celá myšlienka, že USA sa zaviažu poskytnúť bezpečnostné záruky vo forme vojakov, zbraní a kapacít, mimoriadne nebezpečná. Pretože ide o veľmi nestabilnú situáciu. A Ukrajinci sa nás zubami-nechtami snažia dostať do vojny. Vidia v nás záchranu pred porážkou. Preto veľmi chcú, aby Spojené štáty boli na Ukrajine.

Súhlasil by s tým niekedy Trump?

No, on to navrhuje. Ak sú správy z Berlína pravdivé – a ja som nevidel žiadnu reakciu zo strany administratívy, ktorá by tieto správy popierala, takže predpokladám, že sú pravdivé – ponúkame bezpečnostné záruky s americkými vojakmi.

S vojakmi?

Áno, je to súčasť dohody.

Myslel som, že ide len o bezpečnostné záruky na papieri.

Nie, tie môžete mať kedykoľvek. On hovorí o umiestnení amerických vojakov a iných síl. Ukrajinci chcú americkú armádu na Ukrajine. Pretože chcú, aby sa USA zapojili do vojny – ich jedinou nádejou na víťazstvo je, aby USA bojovali za nich. A teraz hovoria aj o britských, francúzskych a iných vojakoch na Ukrajine. Ak sa to stane a ak dôjde k akejkoľvek provokácii z ktorejkoľvek strany – a k tomu dôjde – budeme vo vojne.

Nie je podstatou týchto rokovaní nájsť riešenie, s ktorým budú súhlasiť aj Rusi?

Rusi s týmto návrhom nebudú súhlasiť. Ale to neznamená, že USA to neurobia.

Takže podľa vás by tam skutočne mohli umiestniť vojakov, aj bez dohody s Rusmi?

Áno.

A to teraz ponúkajú Ukrajine?

Podľa mňa ešte nedospeli až k oficiálnej ponuke. Ale keď raz poviete: Poskytneme bezpečnostné záruky – umiestnime 10-tisíc vojakov do Kyjeva alebo kamkoľvek – vytvorili ste všetky podmienky pre vojnu.

Nevytvorili by bezpečnostné záruky na papieri, aj bez prítomnosti vojakov, rovnaké nebezpečenstvo?

Áno. Možno nie také bezprostredné, pretože tam nie sú. Museli by byť zmobilizovaní a muselo by existovať nejaké opodstatnenie. Ale pozrite, aj Bidenova administratíva zápasila s myšlienkou ponúknuť Ukrajine bezpečnostné záruky vo forme dohody – nie s vojakmi, len dohody. Nikdy nedokázali sformulovať takú dohodu, ktorú by Ukrajinci považovali za hodnotnú, alebo ktorú by za hodnotnú považovali aspoň Spojené štáty. Ak chcete, môžete mať dohodu – kolektívnu bezpečnostnú dohodu, obrannú zmluvu. Nič tomu nebráni. Ale musel by ju ratifikovať Kongres.

A ratifikoval by ju?

Nie. Z toho istého dôvodu, ktorý som vysvetľoval. Len čo sa vyrovnajú s implikáciami tejto dohody, začnú mať obavy a budú sa ju snažiť oslabiť, alebo predložia pozmeňujúce návrhy, ktoré ju neutralizujú alebo znížia jej účinnosť, prípadne ponúknu alternatívy. Takže to skončí v koši.

To isté sa stalo, keď sa Woodrow Wilson vrátil z Versailles s podpísanou dohodou a povedal, že je to najväčšia vec od čias jablkového pyré. A Senát to zamietol. A zamietli to presne z toho istého dôvodu – nechceli sa k tej dohode zaviazať, lebo vedeli, že ich to vtiahne do budúcej vojny. Prvá svetová vojna bola dostatočne zlá. Takže o to tu ide. Ani s niektorými dôležitými spojencami nemáme žiadnu obrannú dohodu. A v prípadoch, keď ju máme, ako napríklad s Japonskom, nám dáva veľa možností na únik. Je to veľmi nejasné: „Možno môžeme, ale nemusíme. Musíme sa rozhodnúť. Musí to byť v súlade s Chartou OSN, bla, bla, bla.” Takže je tu veľa priestoru na manévrovanie. A teraz chcú Ukrajine dať železnú záruku?

Predpokladám, že argumentom by bolo, že v prípade Ukrajiny existujú dôležitejšie dôvody, ktoré si takúto záruku vyžadujú.

Je veľa vecí, ktoré ma na tejto vojne veľmi znepokojujú. A veľa z nich súvisí s nepriateľstvom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré je hlboké – hlboké a dlhotrvajúce. Bol som tam, viem presne, o čo ide. A je to jednoducho nenávisť. Prečo sa do toho chceme zapliesť? Aký z toho máme prospech my, Spojené štáty? Podľa mňa žiadny. Nulový. Prospech je skôr v tom, že tam nie sme. A, samozrejme, to je v priamom rozpore so všetkým, čo Rusi povedali o prítomnosti akýchkoľvek jednotiek NATO na Ukrajine.

Vlastne nechápem, prečo to vôbec zvažujú a diskutujú o tom, keď je jasné, že Rusi s tým nikdy nebudú súhlasiť.

Neviem si predstaviť, že by súhlasili. Nech je konečná stratégia Ruska akákoľvek, absolútnym minimom je, že chcú záruku, že tam nebudú žiadne sily NATO. Chcú tiež výrazné zníženie počtu ukrajinskej armády. A chcú priateľskejšiu vládu na Ukrajine. To sú teda minimálne požiadavky z ruského pohľadu. A my tu hovoríme o bezpečnostných zárukách s americkými vojakmi? A teraz aj s britskými, francúzskymi a nemeckými vojakmi? Dajte mi pokoj. Je to čoraz horšie a horšie.

Zaznieva, že dôvodom, prečo o tom diskutujú, aj keď vedia, že Rusi s tým nebudú súhlasiť, je práve to, že predpokladajú nesúhlas Moskvy. Potom môžu ukázať prstom a povedať: Rusi nechcú mier.

No, pri takýchto záležitostiach je to nevyhnutné. Ak chcete zničiť rokovania, je to najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť úspech. Čítam ruskú tlač, ktorá je, samozrejme, kontrolovaná. Ale aj tak sa dá získať predstavu o tom, ako uvažujú. A mám pocit, že si myslia, že Američania len robia obraty. Putin chce pokračovať v rokovaniach, inak by žiadne neboli. To vo všeobecnosti nemá v Kremli veľkú podporu – myslím, že voči tomu existuje vážny odpor. Ale on to považuje za dôležité pre dôveryhodnosť Ruska.

Snaží sa zdôrazniť – čo Európania, alebo aspoň väčšina z nich, úplne odmietajú – že Rusko nie je hrozbou pre Európu. Rusko nemá žiadne plány zabrať európske územie. Nechce však, aby sa NATO rozširovalo. Mimochodom, Ukrajina nie je jediným kandidátom na vstup do NATO. Je tu Gruzínsko, Moldavsko a ďalšie krajiny. Možno sa o to pokúsia aj v „stanoch“ – Kazachstane, Uzbekistane, Tadžikistane a tak ďalej. Takže to je podľa mňa tá hra. Putin s tým chce skoncovať. Chce zastaviť akékoľvek rozširovanie NATO.

Nesúhlasila Trumpova administratíva v zásade so zastavením rozširovania NATO?

Teoreticky. V niektorých únikoch informácií Washington povedal: Nie, k ďalšiemu rozširovaniu NATO nedôjde. Nie je to však dôveryhodné, pretože Spojené štáty a ich spojenci, najmä Briti, sa neustále snažia, aby sa to podarilo v Moldavsku. Snažili sa o to v Gruzínsku, ale myslím si, že im to nevychádza. Pracujú na tom aj v „stanoch“. Dokonca aj v Arménsku.

Naozaj?

Áno, vo veľkom. Takže rozširovanie NATO sa ešte neskončilo – pokiaľ nedôjde k nejakej veľkej záväznej dohode. A nemyslím si, že k nej dôjde v blízkej budúcnosti.

Ste vo Washingtone, boli ste vo vláde a poznáte veľa ľudí v ministerstve obrany a inde. Viete to všetko od svojich osobných kontaktov?

Áno, a tiež zo správ z terénu, ktoré vidíme. Vezmime si ako príklad Arménsko. Arménsko bolo akýmsi ruským klientom – mierne povedané. Jeho armáda je vyzbrojená ruskou technikou, majú od Rusov jadrovú elektráreň, ekonomika je veľmi úzko prepojená s Ruskom. Teraz tam zrazu Spojené štáty uzatvárajú dohody, ponúkajú jadrovú elektráreň, a tak ďalej. To je len ekonomický rozmer.

Politicky podporujú Pašinjana a ostatných ľudí a snažia sa z nich urobiť amerických spojencov. Niet pochýb o tom, čo sa deje. Briti pracujú na rôznych spravodajských operáciách a snažia sa vyvolať podporu pre takéto veci v krajine aj inde. Dokonca aj v Rusku – Rusko nie je imúnne voči týmto aktivitám. Mimovládne organizácie, ktoré podporujú – ako to nazvať – tajnými spravodajskými zdrojmi, sú pre nich tŕňom v oku. Potom na to reagujú, ide o veľkú hru.

Aký má teda zmysel toto pokračujúce rozširovanie NATO? Človek by si myslel, že už sme sa poučili.

Ešte sme nedospeli do bodu, keď by sme si naozaj uvedomili, čo chceme a prečo to chceme. Prečo chceme, aby tieto krajiny boli v NATO? Aký prínos má pre Európu potenciálne mať všetkých týchto nestabilných klientov? Nestabilných, z podstaty represívnych – pretože všetci potláčajú ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia.

Mimochodom, toto sa deje aj v krajinách EÚ, vo východnej Európe. V Rumunsku napríklad odstránili kandidáta na prezidenta, ktorý sa im nepáčil. A teraz sú tu všetky tieto nedemokratické, vysoko rizikové potenciálne akvizície NATO, ktoré nás môžu kedykoľvek dostať do vojny. A myslím si, že ľudia, ktorí to robia, si neuvedomujú dôsledky. Snažia sa pritlačiť na Putina, ale nakoniec si to len sami sťažia, pretože skončia v chaose, ktorý bude ťažké rozpliesť a vyriešiť – veľmi ťažké – a bude to stáť veľa ľudských životov.

Takže aj keby bolo toto rozšírenie NATO úspešné, bolo by to pre NATO skôr bremeno ako prínos?

Jednoznačne. Rovnako ako sú bezpečnostné záruky bremenom pre NATO. Lebo ak nakoniec dôjde k vojne o Ukrajinu – no, ak to je to, čo chcete urobiť, urobte to hneď. Prečo tam len dať zápalnú šnúru, zapáliť ju a čakať, čo sa stane? Nie, to nie je dobrá politika. Nie je to rozumná geopolitika. Nie je to rozumná stratégia. Je to veľmi vysoké riziko. A je to zbytočné riziko, pretože z toho nie je žiadny prínos.

Čo získate tým, že budete riadiť Arménsko, preboha? Ďalšiu vojnu v Náhornom Karabachu? Mimochodom, toto tiež vytvára obrovské napätie s Tureckom, pretože Turecko je veľkým podporovateľom Azerbajdžanu – veľmi veľkým podporovateľom. Dodávajú veľa zbraní. A budú mať záchvat – a sú v NATO! Takže budete zasahovať priamo do stredu NATO. Prečo by ste to robili? Aký to má zmysel? Nedáva to žiadny zmysel. Je to úplne zbytočné. Arménsko je chudobná krajina. Nemá veľmi čo ponúknuť. Prečo by sme si mali brať na plecia takéto bremeno? Máme dosť vlastných problémov.

Zameriam sa na Ukrajinu – nehovorili Trump a jeho ľudia, že sú pripravení súhlasiť s tým, že na Ukrajine nebude NATO?

Áno, ale je to pretvárka. Lebo ak chcete umiestniť americké vojská na Ukrajine, USA sú krajinou NATO. Sú vedúcou krajinou NATO. Samozrejme, že NATO tam je. Rusi to chápu. Nie sú hlúpi.

Povedzme, že dôjde k nejakému prímeriu, americké vojská sú umiestnené na Ukrajine a potom opäť vypuknú boje. Čo sa stane potom?

Preto je tento druh bezpečnostnej záruky v skutočnosti horší ako prijatie Ukrajiny do NATO. Aliancia môže konať len na základe konsenzu. Ak niekoho v NATO napadnú, uplatní sa článok 5, čo znamená, že všetci členovia musia jednomyseľne súhlasiť, aby mohli konať. Ak niekto namieta, nemôžete konať. Ale ak umiestnite tento druh zvyškových síl – ktoré sú v podstate silami NATO – na Ukrajinu so zárukou, teraz máte zákonnú povinnosť vstúpiť do vojny a zároveň obídete potrebu konsenzuálnej dohody ostatných členov NATO. Ako Turecko, Maďarsko, len aby som spomenul pár zjavných príkladov, ktorým sa nepáči, čo sa deje. Takže podľa mňa ničíte NATO ako alianciu. Podviedli ste zmysel článku 5 a zaviazali ste sa vstúpiť do vojny bez konsenzu.

Dobre, ale v tom prípade nezaväzujete celé NATO k vojne, len Američanov, nie? A možno pár ďalších krajín NATO, ktoré sa k tomu zaviažu.

Berme to vážne. Ak máte Britov, Francúzov, Spojené štáty a možno Nemcov, načo potrebujete zvyšok NATO? Je to bezvýznamné. A je tu ešte jeden dôsledok. Rusi nebudú takí milí, aby povedali: No, Poľsko nie je zahrnuté, takže sa ním nebudeme zaoberať. Samozrejme, že sa ním budú zaoberať. Nezastavia sa, lebo ak ich napadne táto sila, ktorá je umiestnená na Ukrajine, a dostanú sa s ňou do boja, pôjdu po základniach, ktoré tieto sily zásobujú. Väčšina z nich je v Poľsku.

A prečo si myslíte, že to ešte neurobili, keď poľské základne už zásobujú ukrajinské sily?

Pretože Putin nechce rozšírenú vojnu. Obmedzuje svoje sily, najmä v tejto otázke. Je v tom veľmi neústupný. Ale, samozrejme, Európania ho nazývajú dravcom: „V roku 2030 nás aj tak napadne. Musíme sa pripraviť. Musíme byť pripravení.“ Mimochodom, nie som proti tomu, aby sme boli pripravení. O to nejde. Ide o to, že sa ho snažia vykresliť ako dravca, ktorý chce ovládnuť Európu. Nemyslím si, že to je jeho zámer. Ale zámery sú zámery. Zámery môžete zmeniť kedykoľvek. Ak by boli zatlačení do kúta – ak by na Ukrajine skutočne boli jednotky NATO – kto vie, čo by Rusi urobili? Ale keby som bol na ich mieste, asi by som sa zameral na zásobovacie základne.

Prebiehali by všetky tieto boje, keby sme Ukrajinu nepovzbudzovali sľubmi vojenskej podpory a členstva v NATO?

Nie. Ukrajinci si mysleli, že ich budeme podporovať.

Zdá sa, že v americkej vláde boli ľudia, ktorí im to hovorili – že americké jednotky ich v prípade potreby nakoniec prídu zachrániť.