Fico avizuje veľký konflikt v Bruseli

Premiér Robert Fico avizoval, že na budúcotýždňovom samite lídrov EÚ, kde by sa malo rozhodovať o ďalšej pomoci Ukrajine, očakáva búrlivú diskusiu. V dnešných Sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase povedal, že očakáva veľmi dlhé rokovania, ktoré sa môžu pretiahnuť až do Vianoc.

„Ako predseda vlády nikdy nebudem súhlasiť so žiadnym finančným riešením pre Ukrajinu, ktoré bude smerovať k ďalšiemu kupovaniu zbraní a k zabíjaniu,“ uviedol Fico. Pripomenul, že toto stanovisko v piatok tlmočil počas hodinového telefonátu aj predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi.

Fico zároveň poukázal, že EÚ doteraz darovala Ukrajine 177,5 miliardy eur a vyjadril pochybnosti o tom, kde tieto prostriedky skončili.

Na margo ďalšieho vývoja premiér povedal, že európski lídri, medzi ktorými zdôrazňuje rolu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza, sú „v pasci, do ktorej sa sami dostali,“ lebo chceli dostať Rusko na kolená, čo sa im nepodarilo.

Dodal však, že po skončení vojny sa západné krajiny budú snažiť obnoviť vzťahy s Ruskom: „Takú mieru pokrytectva ste v živote nevideli, ako budete vidieť,“ myslí si.

Fico zároveň kritizoval snahy EÚ obmedziť dovoz ruského plynu na Slovensko, pričom upozornil, že Rusko je druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Francúzska.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine tiež uviedol, že na fronte zomiera každý mesiac na oboch stranách po 20-tisíc vojakov. Ďalšie pokračovanie konfliktu bude podľa neho znamenať len ďalšie obete a zvýšenie príjmov zbrojárskych firiem.

Designovaný český premiér Andrej Babiš sa vyslovil v podobnom tóne. Podľa neho „Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny, naša kasa je prázdna a každú korunu, ktorú máme, potrebujeme pre našich občanov.“

Babiš, ktorý sa oficiálne stane premiérom v pondelok 15. decembra, povedal, že sa na svojom postoji k financovaniu Ukrajiny zhodol aj s belgickým premiérom Bartom De Weverom, ktorý sa obáva právnych dôsledkov použitia zmrazených ruských aktív na reparačnú alebo iné formy pôžičiek.

Medzitým členské štáty EÚ rozhodli, že ruské aktíva v rámci Únie zostanú zmrazené na neurčito. Rozhodnutie schválili v piatok kvalifikovanou väčšinou, pričom proti hlasovali Maďarsko a Slovensko. Doteraz bolo zmrazenie aktív viazané na predlžovanie sankcií každých šesť mesiacov, čo predstavovalo riziko, že prípadné neschválenie predĺženia by znamenalo ich odblokovanie a vrátenie Rusku. Cieľom nového kroku je dlhodobé zablokovanie aktív bez potreby opakovaného hlasovania. Nejde teda ešte o samotné použitie aktív, len predĺženie režimu ich zmrazenia.

Rozhodnutie má však zároveň odstrániť právnu prekážku, ktorá doteraz bránila tomu, aby sa zmrazené prostriedky použili na pomoc Ukrajine — krok, ktorý najmä Berlín a Komisia presadzujú ako možnosť financovania naliehavých potrieb Kyjeva v rokoch 2026 a 2027.

Summit EÚ, ktorý má riešiť tieto finančné potreby, začne budúci štvrtok. Podľa dostupných informácií bude mať Rada na výber dve hlavné možnosti predložené Európskou komisiou: bežnú pôžičku Európskej únie alebo reparačnú pôžičku zaisťovanú práve zmrazenými ruskými aktívami.

K reparačnej koncepcii sa okrem Maďarska a Slovenska nepridávajú ani Belgicko, Taliansko, Bulharsko, Malta a najnovšie Česko. Kritická je k tomu aj Európska centrálna banka.

(mic)