EÚ chce pri ruských aktívach obísť právo veta. Orbán hovorí o prekročení rubikonu

Vlády členských krajín Európskej Únie sa chcú v piatok dohodnúť, že prostredníctvom väčšinového hlasovania vytvoria právny základ na časovo neobmedzené zmrazenie ruských aktív v Európe. Týmto krokom by sa nahradila potreba hlasovať každých šesť mesiacov o opätovnom zmrazení, uviedli diplomati EÚ.

V súčasnosti sú prostriedky ruskej centrálnej banky v EÚ v objeme 210 miliárd eur zmrazené na základe sankcií, ktorých predĺženie si vyžaduje každých šesť mesiacov jednomyseľný súhlas členských štátov.

Princíp jednomyseľnosti sa považuje za prekážku plánu využiť zmrazené prostriedky na dlhodobé úvery Ukrajine a umožniť ich splatenie Rusku až vtedy, keď Moskva po ukončení vojny proti Ukrajine zaplatí reparácie. Väčšinovým hlasovaním by sa obišlo možné veto zo strany Maďarska či Slovenska.

S cieľom zmraziť ruské aktíva na neurčitý čas sa členské štáty EÚ odvolávajú na článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ten stanovuje, že v prípade závažných hospodárskych ťažkostí možno prijať primerané opatrenia kvalifikovanou väčšinou.

V piatok sa začne písomné hlasovanie, ktoré „spôsobí Únii nenapraviteľné škody“, uviedol na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa premiéra toto rozhodnutie ukončí systém právneho štátu v Európskej únii.

V dokumente sa uvádza, že mechanizmus bol čiastočne vytvorený preto, aby sa zabránilo Orbánovi, ako aj ďalším lídrom vnímaným ako prokremeľskí, vetovať predĺženie sankcií.

„V Bruseli dnes prekračujú rubikon. Dnes napoludnie sa začne písomné hlasovanie, ktoré spôsobí Únii nenapraviteľné škody,“ uviedol maďarský premiér.

„Predmetom hlasovania sú zmrazené ruské aktíva, o ktorých členské štáty EÚ hlasovali každých šesť mesiacov a rozhodovali o tom jednomyseľne. Dnešným postupom Bruselčania jedným ťahom, zjavne nezákonne, rušia požiadavku jednomyseľnosti,“ spresnil Orbán.

„Toto rozhodnutie v EÚ zruší zásadu právneho štátu a európski lídri sa postavia nad pravidlá. Namiesto toho, aby Európska komisia zabezpečila dodržiavanie zmlúv EÚ, systematicky porušuje európske právo. Robí to preto, aby pokračovala vo vojne na Ukrajine, ktorú očividne nemožno vyhrať,“ podčiarkol Orbán a dodal, že sa tak deje necelý týždeň pred zasadnutím Európskej rady, najdôležitejšieho rozhodovacieho orgánu Únie

„Týmto sa zásada právneho štátu v EÚ nahradí vládou byrokratov, a to znamená, že nastupuje diktatúra Bruselu,“ píše maďarský premiér, podľa ktorého Maďarsko proti rozhodnutiu protestuje a urobí všetko pre obnovenie právneho status quo.

Ruská centrálna banka medzitým v piatok nezávisle od aktuálneho diania oznámila, že podáva žalobu na spoločnosť Euroclear so sídlom v Belgicku, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v Európskej únii. Centrálna banka tvrdí, že spoločnosť ju poškodzuje a ovplyvňuje jej schopnosť nakladať so svojimi finančnými prostriedkami a cennými papiermi

Banka už skôr vyhlásila, že návrhy Európskej únie na použitie jej aktív sú nezákonné. Zároveň zdôraznila, že si vyhradzuje právo použiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich záujmov.

„Mechanizmy priameho či nepriameho použitia aktív ruskej centrálnej banky, podobne ako aj akékoľvek iné formy neoprávneného použitia aktív, sú nezákonné a v rozpore s medzinárodným právom vrátane porušenia zásad zvrchovanej imunity aktív,“ tvrdí banka.

Ruská banka sa odvolala na tlačovú správu Európskej komisie (EK) zverejnenú 3. decembra, v ktorej sa načrtli dve riešenia podpory finančných potrieb Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027. Jedným z riešení je tzv. reparačná pôžička – EK by si mohla požičať hotovostné zostatky od finančných inštitúcií EÚ, ktoré držia zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky. Ruskí predstavitelia opakovane varovali, že takýto krok by vyvolal „najprísnejšiu reakciu“.

Belgicko blokovalo použitie zmrazených aktív práve pre obavy, že reparačná pôžička by mohla podnietiť odvetné opatrenia Ruska. „Belgicko má konkrétne obavy v súvislosti s otázkou využitia zmrazených ruských aktív a akékoľvek prijateľné riešenie musí zabezpečiť, že všetky európske štáty ponesú rovnaké riziko,“ uviedol nemecký kancelár Friedrich Merz počas minulotýždňových rokovaní s predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a belgickým premiérom Bartom De Weverom.

Trojica sa „dohodla pokračovať v diskusiách s cieľom dosiahnuť konsenzus“ počas samitu lídrov.

(tod/tasr)