7 dní v kocke: Ukrajina je na tom najhoršie od začiatku vojny

Dnes o trápení Zelenského, ktorý potrebuje západných vojakov na Ukrajine; o novom prístupe Američanov k pacientovi menom EÚ aj k svetu; o rušení Úradu na ochranu čurillovcov a o hlúpych nápadoch koalície, ktorá chce trestať spochybňovanie Benešových dekrétov.

Začneme Ukrajinou. Vyzerá to tak, že je na tom najhoršie od začiatku vojny. Vláda stráca kontrolu nad obrannou líniou (rozpadáva sa), stráca domácu verejnú podporu pre pokračovanie vojny. Stratila perspektívu na členstvo krajiny v NATO. Došli jej peniaze. Miliardové vojnové šeky zo Západu vädnú. Trpezlivosť Američanov sa definitívne vyčerpala.

Kľúčovým hráčom z ukrajinského vedenia hrozí stíhanie za rozkrádanie zahraničnej pomoci.

Ukrajina na tom nikdy nebola horšie ako dnes, v decembri 2025.

Pre tých slabšie informovaných pripomenieme, že vojna sa nezačala v roku 2022 útokom Ruska na Ukrajinu, ale v roku 2014 útokom ukrajinskej armády na proruský Donbas. Vojenskú akciu vtedy nazvali ATO. Protiteroristická operácia. Mala zlomiť odpor ruských menšín či proruských regiónov a otvoriť „vyčistenej Ukrajine“ cestu do NATO.

Po jedenástich rokoch vojny sa to na Ukrajine láme. Zelenskyj po zásahoch protikorupčných agentúr pochopil, že má nôž na krku. Musel obetovať Jermaka. A musel Američanom sľúbiť, že pristúpi na mierové rokovania. Inak ich stratí ako spojenca.

Zrazu je tu niečo celkom nové, čo sme roky nevideli. Zelenskyj po prvý raz od začiatku vojny rozbieha veľký pokus ukončiť vojnu – pod tlakom Spojených štátov. Niektoré zdroje tvrdia, že má od Trumpa čas do konca roka. Musí v Kyjeve presadiť návrh na mierový plán. Alebo skončí…

Podrobnosti a mantinely určené Američanmi nie sú známe. No časť z nich môžeme odčítať zo Zelenského turné po Európe. A hlavne z výstupov po jeho stretnutí s talianskou premiérkou Meloniovou.

Meloniovej odkaz bol chladný a jasný: podporujeme Ukrajinu, no talianskych vojakov na územie Ukrajiny nepošleme. Zabudnite.

Z týchto správ je zrejmé, ako sú nastavené východiská pre mierovú dohodu. Kľúčovou podmienkou Ukrajiny sú povojnové bezpečnostné záruky Západu. Teda jeho vojenská prítomnosť na Ukrajine.

Tá má zabrániť tomu, aby Rusi po vojenskom víťazstve skúšali aj politické víťazstvo – kontrolu nad novým a odzbrojeným ukrajinským vedením.

Pre súčasný ukrajinský režim (vojnový režim) je to existenčná otázka. Otázka prežitia. Z tejto podmienky asi nemôžu ustúpiť.

Problém je v tom, že to nie je v ich rukách. O prípadných zárukách Západu rozhodne Západ. Presnejšie jednotlivé západné mocnosti.

Meloniová sa už rozhodla. Nijakí talianski vojaci na Ukrajine.

Ešte pred Meloniovou sa rozhodol aj Trump. Ďalšia podpora Ukrajiny možno, no americkí vojaci nastúpení proti Rusom na línii prímeria – nikdy. Američania Zelenskému poradili, aby si svoju existenčnú podmienku vyriešil sám. Ak vie o západnej krajine, ktorá na Ukrajinu pošle vojakov, nech sa páči. Dohodnite sa, nebudeme mať nič proti. Feel free.

Preto Zelenskyj rozbehol európske turné.

Výsledky sú zatiaľ mizerné. Dôvody sú dva. Prvým je ten, že koalícia by aj existovala, no nie tých ochotných… Ochota vyslať vojakov na Ukrajinu všade viazne. Briti s Francúzmi by možno boli za, no len ak by išlo o širokú a vojensky silnú medzinárodnú misiu. S Američanmi, Talianmi, Nemcami… To padlo. A posielať tam nejakých smiešnych 20-tisíc európskych vojakov, ktorí dohliadnu na „nezávislosť“ nového vedenia Ukrajiny a udržia Rusov na uzde – to by asi veľa neriešilo.

Trump to v rozhovore pre Politico povedal presne. Rusko je priveľké a prisilné na to, aby bolo možné vyrovnávať pomery síl. Bolo by to extrémne nákladné a s otáznymi výsledkami.

Druhý dôvod, prečo Zelenského podmienka viazne, je odpor Ruska. Pre Rusko je predsa neprijateľné, aby sa Ukrajina – spoločný štát miliónov Ukrajincov a miliónov Rusov – zmenila na vojenský protektorát Západu. So základňami pre západných vojakov, ktorí by mohli ohrozovať národnú bezpečnosť Ruskej federácie.

S tým Rusko súhlasiť nebude. A bez súhlasu Ruska, teda bez mierovej dohody, na Ukrajinu vojakov nepošlú ani tí najnaivnejší. Dokonca ani Ódor (aj ten tvrdí, že slovenských vojakov na Ukrajine si vie predstaviť len v rámci mierovej misie).

Otázka možných základní pre západné armády na Ukrajine, respektíve otázka rozšírenia NATO na Ukrajinu a Krym – to bola predsa jedna z príčín vojny. Rusko zrejme pristúpi na nejakú formu záruk Západu pre Ukrajinu, no nie na väčšiu vojenskú silu z krajín NATO na Ukrajine.

Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že nový rozbeh Zelenského do ukončenia vojny nie je realistický. Je len vynútený Američanmi alebo rizikom kolapsu frontu. A Zelenského nereálne podmienky sú zas vynútené domácimi mantinelmi.

Zelenskyj musí doma ukázať aspoň niečo. Niečo, čo sa trochu podobá na záruky Západu. Minimum. Inak by potvrdil, že jeho fatálne omyly – zákaz rokovaní, len boj až do úplného konca – doviedli Ukrajinu ku katastrofe.

Lenže Európa mu dnes nevie ponúknuť ani len to minimum. A aj keby ho s vypätím síl ponúkla, padlo by to hneď v prvom kole rokovaní s Ruskom. Lebo podmienky mierovej dohody si zvyknú určovať víťazi, nie porazení.

Vo výsledku to znamená, že Ukrajina je na tom dnes najhoršie nielen s reálnym stavom, ale aj s možnosťami. Varovali sme pred tým roky – v záujme mieru aj v záujme Ukrajiny. Čím viac sa predĺži vojna, tým užšie a horšie budú východiská.

Ukrajina má teraz pred sebou dve možnosti. Buď sa zbaví Zelenského vojnového režimu, ktorý už vyčerpal svoje možnosti. A s novou vládou pragmatikov vstúpi do rokovaní o mierových podmienkach. Alebo sa postaví za súčasné vedenie. A počká si na výsledok hesla „konflikt sa musí vyriešiť silou“.

Tretia možnosť – že vojnu spoľahlivo urovnajú európski „lídri“ spolu so Zelenským – je čistá utópia.

Pred týždňom americká vláda zverejnila novú bezpečnostnú stratégiu. Vyvolala búrku. Lebo je zlomová.

A nie je zlomová len vo vzťahu k Európe (o čom sme už písali samostatný text). Teliesko menom EÚ totiž prestáva byť v globálnej hre relevantné. Pretože ho vedú dopletení, podpriemerní a slabí progresívni pozéri. A na ich agendu s intersex záchodmi dnes svet nemá čas.

Nová americká stratégia vyvolala búrku aj doma, v Spojených štátoch. Dôvod: prepisuje paradigmu. Vzorec. Operačný systém. Tento zlomový jav – prepisovanie starej paradigmy novou – je vždy bolestivý. A zároveň zvykne byť aj nutný.

V skratke: americká stratégia priznáva, že Spojené štáty prestávajú byť svetovým policajtom. Nie že by nechceli. Kto by nechcel mať pod palcom svet? Jednoducho na to už nemajú. Náklady sú enormné. Zisky sú záporné. Éra globálnej prevahy Američanov a pokusov o univerzalizmus (globalizmus) je minulosť. Najväčšou svetovou ekonomikou je dnes Čína – podľa reálneho HDP v parite kúpnej sily. Najväčšou európskou ekonomikou je dnes Rusko.

Americká stratégia priznáva, že Spojené štáty sa z ofenzívnej politiky sťahujú do obrany. Možno do vysunutej, ale obrany… Budú zbrojiť. Budú chrániť svoje záujmy (svoje sféry vplyvu) v Európe aj juhovýchodnej Ázii. No nebudú sa vrhať do menej významných regionálnych konfliktov.