7 dní v kocke: Fico sa rozbehol do pasce

Dnes o tom, ako Fico pri energopomoci ťahá Slovensko do finančnej pasce a závislosti od nálad Bruselu; o podvode v EÚ pri nových sankciách; o neprijateľnom umlčaní Drličku pri Šimkovičovej a o belgickom premiérovi, ktorý odmietol kradnúť ruské peniaze – a opovážil sa zastať svojho vlastného štátu.

Ficova vláda vo veľkom štýle oznámila veľkú vec: zvyšovanie cien energií o 30 percent bude väčšine domácností preplácať. Napriek konsolidácii vláda vrhne na krotenie cien stovky miliónov eur.

Aby sa nerozpadol rozpočet, nasadí sa malý trik. Chýbajúce peniaze sa veľkým oblúkom a potichu doplnia z eurofondov. Dotovanie cien energií nepriamo – účtovnou kreatívou – zaplatí EÚ. Tak vyzerá smelý plán Ficovej vlády.

Pravidlá to síce zakazujú, ale koho to dnes trápi… Únia môže privrieť oči.

A asi ich aj privrie. Nateraz.

Za všetkým je nedávny spor Fica s EÚ. Slovensko chvíľu blokovalo nový balík protiruských sankcií. Fico trval na tom, aby sa zákaz dovážať ruský plyn Slovensku kompenzoval z Únie. Finančne. Vynútil si rokovania s nemeckým kancelárom aj s eurokomisiou.

Tento drsný spor Fico prehral. Slovensko muselo prikývnuť na nové sankcie (ak nechcelo prísť o fondy), no bez záväzných kompenzácií za plyn.

Ficovi sa však podarilo získať drobné ústupky Únie. Kancelár Merz aj šéfka eurokomisie sľúbili, že privrú oči nad účtovnými trikmi. Slovensko môže dotovať skokové zvyšovanie cien energií z národného rozpočtu – a diery si môže nenápadne doplniť z eurofondov.

Fico nakoniec na tieto podmienky prikývol. Odblokoval rozhodovanie o sankciách. Kancelár Merz sa mu verejne poďakoval. Eurokomisia tiež.

Výsledok sledujeme dnes. Vláda dá takmer 400 miliónov eur na dotovanie cien energií (inak by boli o tretinu vyššie). A schodok rozpočtu vraj neporastie – ak sa podarí načapovať do rozpočtu 400 miliónov z fondov EÚ.

Problém je v tom, že táto schéma nie je zmluvne dohodnutá, záväzná a legálna. Eurofondy sú určené na vopred dohodnuté projekty, nie na finančnú spotrebu vlády. Fungovať to môže len vtedy, keď bude mať Brusel zhovievavo privreté oko.

A práve v tom je princíp finančnej pasce, v ktorej uviazol Fico. A s ním aj celé Slovensko.

Kým nebude slovenská vláda vyskakovať, teda kým bude poslúchať, Brusel a Berlín môžu Slovensku tolerovať rozpočtové triky s eurofondmi.

A naopak. Ak sa slovenská vláda rozbehne do sporov s Úniou, krehké ústne dohody môžu rýchlo padnúť.

V takom prípade by energopomoc domácnostiam zvýšila deficit slovenského rozpočtu. A vláda by bola nútená buď zrušiť dotovanie energií, alebo hasiť finančný problém ďalšími bolestivými konsolidačnými balíkmi. A každý rok. Lebo ceny energií v Európe tak skoro neklesnú (o tom viac v bode 2).

Slovensku tak hrozí, že skončí vo finančnej kazajke. V závislosti od platnosti nejakých ústnych dohôd Fica s Merzom a Leyenovou.

A závislostí… Tých sa zbavuje ťažko.

Priestor slovenskej vlády na suverénne hlasovanie v EÚ sa tým zužuje. Konflikty s Merzom a eurokomisiou by boli drahé. A neboli by nutné ani právne procedúry s krátením eurofondov oficiálnou cestou (ako pri Maďarsku). V prípade Slovenska by stačilo, že prestanú platiť ústne dohody o pašovaní eurofondov do spotreby vlády.

Poučenie: polovičaté riešenia spravidla nefungujú. Kým nebude dohodnutá zmluvná (záväzná) pomoc Únie Slovensku pri hasení plynovej krízy, budeme kráčať po tenkom ľade. S vedomím, že skôr či neskôr povolí.

Ficovi však treba uznať, že mal v tejto hre veľmi slabé karty. Brusel totiž pritvrdenie protiruských sankcií – úplný zákaz dovážať plyn – presunul zo samitu Únie na Radu EÚ a jej nariadenie. A v rade EÚ bude Slovensko s Maďarskom prehlasované. Neplatí tam právo veta, stačí väčšina hlasov.

Rada EÚ sa už dohodla s europarlamentom, že definitívny zákaz nakupovať ruský plyn bude platiť o dva roky. Od novembra 2027. Návrh je hotový a odpor Slovenska a Maďarska bude zrejme nepodstatný.

Po novom budeme musieť nakupovať plyn od amerických a európskych obchodníkov. S predraženými prepravnými nákladmi. Tie budú asi najvyššie v EÚ, keďže Slovensko nemá prístavy s LNG-terminálmi. Nemá ich ani v prijateľnej blízkosti. A potrubia s ruským plynom budú zablokované.

Treba na rovinu priznať, že Únia toto rozhodnutie pretláča nehoráznym obchádzaním vlastných pravidiel. Teda podvodom. Ide predsa o de facto protiruské sankcie. A o sankciách musí rozhodovať samit, kde majú členské štáty právo veta. Ak to tak nie je a toto zásadné rozhodnutie sa prenáša len na Radu EÚ, je to podvod.

Celé sa to začalo na jar 2025. Slovensko a Maďarsko sa dohodli, že spoločne zablokujú sankcie, ktoré by im zakazovali dovážať ruský plyn. A ktoré by im spôsobovali vážne hospodárske a finančné škody. V miliardách eur ročne.

Na rebéliu Slovenska a Maďarska zareagoval nemecký kancelár Merz veľkým krikom. Pohrozil, že každý, kto nebude na samitoch hlasovať podľa zadania, bude riskovať finančné tresty. Stratu eurofondov.

Merz tým dupal po princípoch práva a slobody hlasovania. Je predsa neprijateľné, aby sa nemecký kancelár vyhrážal, že Únia zmrazí členskému štátu eurofondy. To nie je jeho kompetencia. Takisto je neprijateľné, aby Únia trestala členský štát, ktorý na samite uplatní svoje právo – a hlasuje podľa svojich záujmov. Poprelo by to princíp hlasovania. Bolo by zbytočné. Načo hlasovať, keď poznáme výsledok, však.

Nakoniec to tak ďaleko nezašlo.

Zašlo to ešte ďalej.

V Bruseli usúdili, že o najtvrdšej podobe protiruských obchodných sankcií nerozhodne samit Únie, ale iba Rada EÚ, kde stačí väčšina. Rada EÚ predstiera, že nerieši sankcie, ale len nariadenie, ktorým chce posilniť stabilitu a odolnosť EÚ pri zásobovaní energiami.

No v skutočnosti robí pravý opak. Tu už nejde o viaczdrojové zásobovanie plynom (čo by bola správna cesta). Tu ide o politický zásah do voľného obchodu a trhu, ktorý povedie k šialeným ekonomickým a ekologickým nákladom na dovoz LNG plynu loďami.

Najväčšie problémy to prinesie krajinám ako Slovensko a Maďarsko. Prestanú zarábať na tranzite plynu. A budú doplácať na vysoké prepravné náklady pri dovoze plynu pre svoju potrebu.