Keď v Bruseli vymysleli doteraz najtvrdší balík obchodných sankcií – úplný zákaz dovozu ropy a plynu z Ruska – Fico a Orbán pohrozili, že využijú právo veta. Slovensko aj Maďarsko totiž patria k štátom bez veľkých prístavných terminálov. Stali by sme sa závislí od toho, čo a s akou cenovou prirážkou za prepravu nám pošlú „partneri“. Vysušeným potrubím…

V prvom kole sporov vstúpil do hry nemecký kancelár Merz. Vyfarbil sa ako vydierač. Slovensku a Maďarsku v máji pohrozil, že sa im zastaví financovanie z eurofondov, ak nebudú hlasovať podľa jeho predstáv.

Merzovo vydieranie bolo, samozrejme, protiprávne. EÚ predsa nemôže nikomu zastaviť financovanie len za to, že na samite Únie hlasoval podľa vlastného presvedčenia. A podľa vlastných záujmov. Bola by to paródia na slobodu a demokraciu v EÚ.

Keď nezabralo finančné vydieranie, išlo sa na to inak. V Bruseli vymysleli, že nepôjde o sankcie, pri ktorých sa musí rešpektovať právo veta. Pôjde o dekrét. Presnejšie o nariadenie (bežnú únijnú legislatívu). Na presadenie nariadenia stačí väčšinové hlasovanie v Rade EÚ a európskom parlamente.

Slovensko a Maďarsko v takomto prípade nemôžu zablokovať vôbec nič. Budú hladko prehlasovaní. Fico mohol len prepojiť túto tému s hlasovaním o 18. balíku sankcií. A pohroziť, že ho nepodporí, ak Slovensko nedostane garancie partnerov pri dodávkach plynu.

Triky EÚ s „nariadením“ o zákaze dovážať plyn z Ruska sú pritom podobne protiprávne ako Merzovo vydieranie. Na obchodné sankcie sa vyžaduje súhlas všetkých, lebo môžu členským štátom spôsobiť problém so zásobovaním energiami a hospodárske škody (krach priemyslu).

Ďalej: sankcie ako zásah do voľného obchodu musia byť dočasné a primerane zdôvodnené (mimoriadnou situáciou). A musí sa pravidelne rozhodovať o ich rozsahu a prípadnom predlžovaní.

Pri „legislatíve“ – nariadení – je všetko inak. Nadiktujú sa nové pravidlá. De facto sankcie. A neplatia obmedzene a dočasne, ale trvalo.