Odpočúvaj, zverejni a kompromituj! Metóda tajných služieb vo vojne na Ukrajine
Zažili sme to veľakrát. Zverejní sa prepis telefonátu. Telefonujúce osoby sú kompromitované. Tak nás to zaujme, že zabúdame spýtať sa, kto to odpočúval.
Sú to tajné služby. Odpočúvaj, zverejni a kompromituj! Nefunguje to inak ani v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Spomenuli sme si na to pred pár dňami, keď sa objavil rozhovor Trumpovho emisára Steva Witkoffa s Putinovým poradcom Jurijom Ušakovom.
Rozoberme tri najznámejšie odpočúvané telefonáty tejto vojny.
Keď Victoria Nulandová zostavovala ukrajinskú vládu a poslala EÚ niekam
Pomerne známy je rozhovor medzi Victoriou Nulandovou, asistentkou ministra zahraničných vecí USA, a veľvyslancom USA na Ukrajine Geoffreyom Pyattom, ktorý unikol 4. februára 2014.
Na kyjevskom Majdane sa už týždne demonštruje. Obaja diskutujú o zostavení novej ukrajinskej vlády. Nebavia sa o nej teoreticky, ale ako aktívni hráči, ktorí do toho budú zasahovať. „Sme v hre,“ hovorí Pyatt Nulandovej. Zhodujú sa v tom, že vo vláde má byť Arsenij Jaceňjuk, ale nie Kličko, lebo on je taký „elektrón“. Problémom sú pre nich „Oleh Ťahnybok a jeho chlapci“. Bodaj by nie, veď sú to banderovci. Nulandová hovorí, že „Yats je náš chlapec“ a že „Klič a Ťahnybok nech ostanú mimo vlády“. Klič preto, lebo im to s Yatsom nejako nefunguje a toho banderovca netreba príliš ukazovať.
Diskutujú detaily, či sa s triom opozičných lídrov stretne iba ona, alebo bude prítomný aj Pyatt. Zvažujú, či treba zapojiť viceprezidenta Joea Bidena. A Nulandová dáva najavo, že nebude žiadna spolupráca s EÚ. „F...k EU“ hovorí.
Netreba vari ani dodávať, že keď vznikla po prevrate v poslednej dekáde februára nová ukrajinská vláda, Yats bol jej premiérom a Klič a Ťahnybok osobne v nej neboli.
Kto rozhovor odpočúval a zverejnil ho? Ten, kto chcel ukázať, že do diania na Majdane, ktoré začalo koncom roku 2013, zasahujú USA. A podarilo sa mu to. Poukázať na to mohli chcieť Rusko a Janukovyčova vláda. Takže mohla to urobiť napríklad Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR RF) alebo ukrajinská SBU.
Pre USA to nebolo príjemné. Určité zasahovanie USA ani neskrývali. Senátor John McCain rečnil na Majdane a stretol sa s ukrajinskými opozičnými lídrami už koncom roka 2013. Ale tento telefonát vyzeral naozaj zle. A to ani nehovorím o tom, čo sa dozvedala EÚ o svojom rejtingu v Amerike.
Ako estónsky minister informoval Catherine Ashtonovú o streľbe na Majdane
Bol to čas zaujímavých telefonátov. 5. marca 2014 sa na YouTube objavila nahrávka desaťminútového telefonického rozhovoru medzi volajúcim estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovou. Rozhovor prebehol 26. februára, teda krátko potom, čo už v Kyjeve prebehol štátny prevrat, v ktorom bol zvrhnutý Viktor Janukovyč a k moci sa dostali demonštranti z Majdanu.
Rozprávali sa o streľbe na Majdane na prelome druhej a tretej dekády februára, ktorou sa eskalovala situácia a nasledoval prevrat. Ostreľovači zabili vyše sto ľudí. Zastrelené boli civilné osoby z radov demonštrantov, ale aj 13 policajtov. Ďalších 77 policajtov bolo postrelených.
Minister Paet informuje Ashtonovú o návšteve Ukrajiny, o stretnutiach s občianskou spoločnosťou a s politickými stranami. Paet hovorí, že jeho dojmy sú smutné. A hovorí riadne bomby. Že ľudia, ktorí nastúpili po prevrate do novej vládnej koalície, majú špinavú minulosť.
Paet čerpá z informácií, ktoré mu dala v Kyjeve „Oľga“, ktorá je vedúcou lekárov na Majdane. Ide o Oľgu Bogomolec. A Paet hovorí, že je to veľmi rušivé (disturbing), že nová vláda nechce vyšetrovať, čo sa vlastne stalo.
A Paet hovorí: „Je tu stále silnejšie a silnejšie pochopenie toho, že za ostreľovačmi nebol Janukovyč, ale že to bol niekto z novej vládnej koalície.“ A hovorí, že by to bolo treba vyšetriť, lebo to začne žiť svojím vlastným životom a diskredituje to novú vládnu koalíciu.
Z vypočutia rozhovoru sa dá pochopiť, že Paet nepovažuje tie informácie za nedôveryhodné.
Ashtonová Paetovu informáciu prijala pokojne, ako keby to pre ňu nebola novinka. Potom povedala, že oni (Ukrajinci) si na to musia dať pozor, musia požadovať veľkú zmenu, ale musia nechať vládu fungovať, lebo ak vláda nefunguje, potom nastane úplný chaos.
Ashtonová hovorí, zrejme na adresu ľudí ako Oľga, že „je veľmi dôležité byť aktivistom a lekárom, ale to znamená, že nie ste politik a oni sa nejako musia dohodnúť na najbližších pár týždňov, ako bude krajina fungovať“.
Ashtonová končí tým, že „potom prídu voľby a veci sa môžu zmeniť.“
Stručne povedané, Ashtonová odporučila, že teraz treba pokoj, streľbu netreba otvárať, a slušní demonštrujúci z Majdanu musia počkať, a vyrieši sa to po voľbách.
Po zverejnení rozhovoru Ashtonovej úrad povedal, že sa k tomu nebudú vyjadrovať. Estónsko potvrdilo, že rozhovor bol autentický, ale že z neho nevyplýva, že by za ostreľovačmi na Majdane stála poprevratová vláda.
Po zverejnení telefonátu si Oľga Bogomolec a Urmas Paet protirečili. Bogomolec požadovala forenzné vyšetrenie streľby. Povedala však, že nemôže súhlasiť s Paetovým tvrdením, že za streľbou bola nová vláda. Paet zase tvrdí, že to nikdy netvrdil. Ale veď v telefonáte počujeme jeho tvrdenie, že narastá také povedomie, že sa tým stojí nová vláda. Nie je zrejmé, či sa v tej chvíli odvoláva na Oľgu Bogomolec. Niekto nehovorí pravdu.
Bogomolec na jeseň 2014 kandidovala do parlamentu za Blok Petra Porošenka a stala sa poslankyňou.
Opisom zverejnenia rozhovoru autor tohto článku nijako nedáva interpretáciu, kto na koho na Majdane strieľal. Cieľom článku je iba opis metód spravodajských služieb, ku ktorým patrí riadené zverejňovanie niektorých informácií s cieľom kompromitovať.
Kto odpočúval a zverejnil rozhovor? Samozrejme, niekto, pre koho bolo výhodné, aby zverejnený bol. Určite to neboli podporovatelia majdanskej revolúcie, ale niekto, kto s ňou nesúhlasil. Dlho som si myslel, že to bola nejaká ruská tajná služba. V perexe pod súborom s rozhovorom na YouTube sa však píše, že rozhovor zaznamenali dôstojníci ukrajinskej služby SBU lojálni zvrhnutému prezidentovi Janukovyčovi.
Odpočúvanie Witkoffa, Ušakova a Dmitrijeva poukazuje na trhlinu v rámci Západu
Agentúra Bloomberg informovala pred týždňom o uniknutom rozhovore medzi Trumpovým emisárom Stevom Witkoffom a Putinovým poradcom Jurijom Ušakovom a o rozhovore medzi Ušakovom a Kirillom Dmitrijevom.
Keď porovnáme zverejnenie týchto rozhovorov so zverejnením rozhovorov v roku 2014, vidíme dva rozdiely.
Prvý spočíva v rozdielnom prístupe západných médií. V roku 2014 ešte tieto médiá dokázali relatívne vecne informovať. Písali o tom síce krátko, ale seriózne. Potom sa k téme už radšej nevracali, lebo sa im to nehodilo.
Dnes, v roku 2025, si už dosť vymýšľajú. Najprv nafukujú význam rady Witkoffa Ušakovovi, ako sa majú Rusi zalíškať Trumpovi pri rokovaní o mieri na Ukrajine. A tak robia z Witkoffa nejakého agenta, ktorý je úplne na strane Ruska.
Pritom každému, kto má pamäť, je jasné, že Rusi sa po celý rok líškajú Trumpovi aj bez Witkoffovej rady.
Potom médiá siahajú k tvrdeniu, že celý 28–bodový Trumpov plán je vlastne napísaný Rusmi. To už je naozaj úpadok. Ten plán obsahuje niekoľko bodov, na ktoré by Rusko nikdy nepristalo. Napríklad, že Rusko príde o zmrazené aktíva, že Rusmi ešte nedobytá časť Doneckej oblasti bude demilitarizovanou zónou a že Ukrajina bude môcť mať 600–tisícovú armádu. A to má byť ruský plán...
Druhý rozdiel je v tom, kto s kým teraz v kauze odpočúvania bojuje. V prípade odpočúvaní z roku 2014 to bol boj Východu so Západom v zástupnej vojne na Ukrajine.
V tomto odpočúvaní v roku 2025 ide tiež o Ukrajinu, ale neútočila ruská tajná služba. Rusi nemajú dôvod ísť proti Witkoffovi, ktorý im dáva najavo, že im rozumie v tom, prečo je mierová zmluva lepšia ako prímerie. Ani proti Trumpovi, s ktorým by radi našli spoločný názor na mierovú zmluvu.
Preto je pravdepodobnejšie, že zverejňovala a kompromitovala nejaká západná služba. Spomínajú sa tak americké, ako aj európske služby. V takom prípade by išlo zrejme o pokus kompromitovať nielen Witkoffa, ale aj Trumpa, ktorý má byť predstavený ako Putinov komplic v porážaní Ukrajiny.
A v takom prípade by to bolo pokračovanie hry, ktorú proti Trumpovi hrali médiá a americký „deep state“ ešte v rokoch 2016 až 2018. Vtedy ho médiá vykresľovali priamo ako ruského špióna, Putinovu bábku. Vyšetrovala ho FBI. Niektorých táto hra neomrzí nikdy.
A v takom prípade je táto aféra s odpočúvaním ďalším dôkazom trhliny, ktorá ide naprieč Západom.
A vieme, že to nie je dôkaz jediný.