Špehovací bruselský zákon Chat Control okresali. Obavy však nezmizli

Zástupcovia členských štátov v Rade EÚ sa dohodli na kompromisnom znení legislatívy známej ako Chat Control, ktorá má skenovaním súkromnej komunikácie zabrániť sexuálnemu zneužívaniu detí na internete. Oproti prvotným plánom sú aktuálne ustanovenia menej kontroverzné.

„Európska únia zvyšuje svoje úsilie v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Zástupcovia členských štátov EÚ sa dnes dohodli na postoji Rady k nariadeniu o prevencii a boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí,“ písalo sa v stredajšom oficiálnom vyhlásení.

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard, ktorého krajina momentálne Rade EÚ predsedá, tento vývoj taktiež privítal. „Som rád, že sa členské štáty konečne dohodli na ďalšom postupe,“ uviedol vo vyhlásení. „Každý rok sa zdieľajú milióny súborov, ktoré zobrazujú sexuálne zneužívanie detí,“ doplnil.

Pripomeňme, že pôvodný návrh Komisie by dal orgánom činným v trestnom konaní právo požiadať technologické spoločnosti o skenovanie ich služieb na základe povinných príkazov na detekciu vydaných úradmi na národnej úrovni.

Po rokoch dohadov sa však krajiny dohodli na právnom texte, ktorý povinné príkazy na detekciu ruší a namiesto toho navrhli systém umožňujúci spoločnostiam dobrovoľne sa rozhodnúť, či budú skenovať svoje služby alebo nie. Taktiež ukladá platformám nové povinnosti vrátane povinných posúdení rizík.

Dobrovoľné skenovanie služieb však zostáva na stole ako možné zmierňujúce opatrenie, ktoré môžu jednotlivé technologické spoločnosti uplatniť na zníženie nebezpečenstva na svojich platformách, čo je z pohľadu obhajcov ochrany súkromia pretrvávajúci dôvod na skepsu.

K úprave pod taktovkou dánskeho predsedníctva v Rade prišlo po tom, ako aktivisti za ochranu súkromia Chat Control roky tvrdo kritizovali a tvrdili, že by otvoril dvere štátnemu sledovaniu aj toho najcitlivejšieho súkromia stámiliónov občanov.

Plány, ktoré boli „dieťaťom“ niekdajšej progresívnej eurokomisárky pre vnútorné záležitosti Ylvy Johannsonovej, skritizovali aj aplikácie fungujúce na báze takzvaného end-to-end šifrovania. Ide o spôsob zabezpečenia komunikácie, pri ktorom môžu správu prečítať iba odosielateľ a príjemca. Azda najväčší odpor prišiel zo strany spoločnosti Signal, ktorá pohrozila odchodom z európskeho trhu.

Obhajcovia práv na súkromie naďalej tvrdia, že podstata ich výhrad spočíva v binárnej povahe šifrovania: to buď existuje, alebo neexistuje. Ak zariadenie skenuje obsah v databáze po nariadení vlády, komunikácia už nie je súkromná, bez ohľadu na to, čo sa stane s prenášanými údajmi.

Faktom tiež je, že aj dobrovoľné skenovanie šifrovanej komunikácie si vyžaduje vytvorenie sofistikovaného kľúča alebo mechanizmu obídenia šifrovania. Takéto mechanizmy sa následne podľa technologického magazínu Wired stávajú veľmi hodnotnými cieľmi pre hackerov a potenciál zneužitia je obrovský.

Kritici tiež upozorňujú na skutočnosť, že regulačný rámec ako taký v online priestore sa naďalej sprísňuje. Zákon o digitálnych službách (DSA) už ukladá prísne povinnosti pre veľmi veľké online platformy na zmiernenie systémových rizík, medzi ktoré patrí aj šírenie nelegálneho obsahu. Hoci DSA výslovne nenariaďuje prelomenie šifrovania, vytvára štruktúru zodpovednosti, ktorá by mohla finančne penalizovať spoločnosti za to, že nezastavia šírenie materiálov so sexuálnym zneužívaním detí. To vytvára paradoxné prostredie, v ktorom platformy nie sú zo zákona povinné skenovať šifrované správy, ale môžu byť za následky nečinnosti vysoko pokutované.