Belgický premiér o zmrazených ruských aktívach: Ani Hitlerovi sme to nespravili

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová navrhuje poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc odovzdaním zmrazených ruských aktív. Belgický premiér Bart De Wever o rizikách tohto nápadu hovoril na októbrovom samite EÚ v Bruseli. Prinášame prepis tohto dôležitého vystúpenia.

Malo by byť jasné, že ak hovoríme o ruských aktívach, je dôležité v prvom rade zdôrazniť, že Belgicko nechce návrat ani jedného eura z týchto peňazí Rusku. Filozofia bola vždy taká, že ak hovoríte o imobilizovaných aktívach, ktoré sú štátnymi aktívami, sú to peniaze centrálnej banky. Nehovoríme o zmrazených aktívach, aby bolo jasné, pretože som si všimol, že existuje veľa nejasností a mnohí kolegovia tieto pojmy zamieňajú, čo by ste nemali robiť, pretože z právneho hľadiska je, samozrejme, mimoriadne dôležité všetko, čo robíte a hovoríte.

Zmrazené aktíva patria rôznym príjemcom a tu nehrajú žiadnu úlohu. Hovoríme o demobilizovaných aktívach, štátnych aktívach, peniazoch centrálnej banky. Dá sa to porovnať s tým, čo sa stalo počas vojny, ktorú Irak viedol v Kuvajte – oni tiež napadli krajinu. Ich štátne aktíva boli tiež imobilizované. A po vojne boli peniaze použité na obnovu Kuvajtu. A to je doteraz filozofia, ktorú sleduje Európa a aj iné národy.

V Japonsku sú imobilizované aktíva v hodnote 50 miliárd dolárov. A imobilizované aktíva sú aj vo Veľkej Británii, Kanade, Spojených štátoch, Švajčiarsku a iných krajinách. Takže celý svet reaguje presne rovnakým spôsobom. Imobilizujete peniaze centrálnej banky. Počkáte, kým bude uzavretá mierová zmluva, a v tej mierovej zmluve získate podpis oboch strán a dohodu o tom, čo sa má urobiť s peniazmi. Naša filozofia bola vždy taká, že Ukrajina potrebuje rekonštrukciu, ktorá bude pravdepodobne stáť stovky miliárd eur, aby sa napravili škody. V tom momente sa môžu použiť ruské peniaze, pretože to bude legálne možné v rámci mierovej zmluvy. Teraz sa dajú predložiť návrhy, pretože doteraz som ešte nevidel ani nečítal žiadne konkrétne texty, ale, samozrejme, bolo mi vysvetlené, ako môže nový návrh vyzerať.

A nový návrh je, že urobíme niečo, čo sa doteraz nikdy neurobilo. Nebudeme konfiškovať, pretože nemôžeme použiť slovo konfiškovať. Ale ak to vyzerá ako konfiškácia, vonia ako konfiškácia a hovorí sa o tom ako o konfiškácii, možno by ste to mohli nazvať akousi konfiškáciou. Peniaze si vezmete, sú teraz v ECB. Euroclear má rôzne druhy aktív, ktoré sa premenili na hotovosť. Hotovosť je uložená v ECB. Máte neočakávané zisky, ktoré sa použijú na splatenie pôžičky G7, a potom máte v Belgicku peniaze z daní z týchto neočakávaných ziskov, ktoré sa použijú na bilaterálnu pomoc Ukrajine.

To je sliepka a zlaté vajcia. Vajcia sa dajú Ukrajine. Sliepka sedí v ECB, ale je to sliepka Euroclearu, ktorá predstavuje pohľadávku, ktorú má Rusko na svoje štátne aktíva. Ak vezmete sliepku a začnete ju jesť tým, že poskytnete Ukrajine pôžičky, potom ste z právneho hľadiska v úplne inej situácii.

Môže to byť legálne? To je veľmi dobrá otázka. Neexistujú žiadne jasné odpovede. Ak sa opýtate právnikov, zvyčajne vám predložia aj veľký účet. Musíte im zaplatiť obrovskú sumu peňazí a potom vám dajú text, ktorému nerozumiete, a potom si vyžiadate druhý názor od iného právnika, ktorému musíte zaplatiť ešte viac a ktorému tiež nerozumiete.

V Japonsku sa rozhodli, že to nie je možné. Peniaze centrálnej banky sú imúnne. Nebudeme sa ich dotýkať. Má to určitú logiku. Ani počas druhej svetovej vojny sa to nestalo. Imobilizované peniaze sú imúnne. Je to ako veľvyslanectvo. Nedotýkaš sa ho, nepoužívaš ho. Je to teda prvýkrát. Sme v neznámych vodách. Je to legálne? Nie je to legálne? Je to otázka, ktorú treba vyriešiť, než budeme môcť v tejto veci pokračovať. Všetci by spali lepšie, keby sme vedeli, že je legálne podložené.

V každom prípade budeme zavalení súdnymi spormi. To sa zdá byť isté. Podľa mňa to Rusko neprijme s nadšením. V televízii som počul belgického novinára povedať, že má dojem, že Putin tieto peniaze už odpísal. Ja taký dojem nemám. To nie je presne to, čo počujeme z Moskvy. Moskva nám povedala, že ak sa dotkneme týchto peňazí, pocítime dôsledky na večnosť, čo sa zdá byť veľmi dlhá doba. Takže podniknú protiopatrenia. To sa zdá byť veľmi logické.

Môže to mať formu protikonfiškácií západných peňazí zmrazených v bankách v Rusku, konfiškácií západných spoločností, európskych spoločností, ruských súdov, ktoré rozhodujú o konfiškáciách, a možno aj o tom, že tieto rozhodnutia budú platné aj v iných jurisdikciách, ktoré sú k Rusku priateľské. Rusko má aj spojencov. A ak ruské súdy začnú hovoriť, že zabavia európske aktíva, môžu zabaviť všetky druhy aktív.

Mohli by sa obrátiť proti klientom Euroclearu, čo je celý svet, proti akcionárom spoločností Euroclear európskeho pôvodu, proti komukoľvek by si mohli pripraviť protiopatrenia, v Rusku a možno aj v jeho spojeneckých krajinách. Je to teda riskantná záležitosť. Analýza možných dôsledkov by bola užitočná pred tým, ako sa prijme rozhodnutie. Aby všetky členské štáty, čo s týmto rozhodnutím súhlasia, vedeli, čo riskujú. Ale, samozrejme, okrem protikonfiškácií a protiopatrení budeme zavalení súdnymi spormi.

Už teraz prebieha veľa súdnych sporov, pretože máme zmluvu s Ruskom. Ide o belgicko-luxemburskú investičnú zmluvu, ktorá dohliada na arbitráž a konania. A už teraz sme v arbitráži ohľadom zmrazených aktív. Je tu jeden z oligarchov, pán Friedman, ktorý domáha od krajín so zmrazenými aktívami, ako je Luxembursko – má tam 8 miliárd dolárov, zmrazených, nie imobilizovaných – 16 miliárd dolárov. To nie je veľmi pekné. Je to ako Damoklov meč visiaci nad vašou hlavou. Nárokuje si nielen peniaze, ale aj škody. Takže suma by sa mohla zdvojnásobiť. Ak vezmete 180 miliárd dolárov, mohli by ste dostať 360 miliárd dolárov na nárokoch a potom k tomu musíte pridať všetky zmrazené aktíva, ktoré sú už v súdnom konaní. To je obrovská suma.

Právny základ teda nie je luxus, nie je to detail. Trochu právnej istoty vám môže pomôcť a presvedčiť vás, že nezačnete prehrávať všetky tie súdne spory a všetky tie konania, pretože to by mohlo byť veľmi, veľmi nákladné. To je teda prvá otázka, ak hovoríte o ruských aktívach – je to legálne? Na čom to zakladáte? Na ktorom článku v ktorej zmluve zakladáte svoje rozhodnutie pokračovať v zabavovaní aktív?

Potom je tu ešte niekoľko ďalších problémov, ktoré treba vyriešiť. Ďalší je pravdepodobne najdôležitejší. Mali sme to šťastie, že Christine Lagarde bola prítomná na zasadnutí rady spolu s Paschalom Donohoem, aby predniesla semestrálne hodnotenie eurozóny, hospodárskej a menovej situácie v eurozóne. A, samozrejme, bola to príležitosť opýtať sa jej, ako vníma ten nápad – vziať peniaze, ktoré sú na bilancii ECB, a použiť ich na niečo iné? Je to možné? A ona povedala, že to je možné. Samozrejme, nie je právnička. Nepovedala, že je to legálne alebo nelegálne, len že to je možné, ale je tu jedna veľmi dôležitá podmienka, a to, že hotovosť musí byť zaručená v momente, keď Rusko môže skutočne požadovať peniaze z akéhokoľvek dôvodu, pretože tak rozhodol súd, sankcie sú zrušené. Existuje mierová zmluva, ktorá Rusko nezaväzuje k splateniu. Existuje mierový plán.

Môžete si prečítať Truth Social. Pán Trump má 12-bodový plán. V tomto pláne vidíte, že peniaze sa musia vrátiť Rusku. Tristo miliárd dolárov imobilizovaných aktív, čo je pravdepodobne ich celková suma na svete, sa musí vrátiť Rusku a potom Rusko musí Ukrajine zaplatiť za škody. No, v prípade, že pán Trump, ktorý je veľmi silný muž, to dokáže za rok, potom musia byť peniaze k dispozícii okamžite, takže v prípade, že ruská požiadavka z akéhokoľvek dôvodu nadobudne konkrétnu podobu, je potrebné vo veľmi krátkom čase zaručiť, že peniaze sú k dispozícii. To je, samozrejme, problém. Ak vezmete peniaze a dáte ich Ukrajine, peniaze sú preč. Už tam nie sú. Niekto teda musí zaručiť, že v prípade, ak sa niečo pokazí, tak vo veľmi krátkom čase – 140 miliárd eur, 160 miliárd eur, záleží na tom, koľko použijete, povedzme 140 miliárd eur, to je číslo, ktoré som čítal – na stôl položíte 140 miliárd eur. A tieto záruky nesmú byť nejasné, ale konkrétne, pretože trhy, samozrejme, sledujú situáciu. A ak uvidia, že vyberáte 140 miliárd eur z Euroclearu, aby ste s nimi začali niečo robiť, ale nemáte na to žiadnu finančnú rezervu, žiadne skutočné riešenie pre vašu záruku, potom nastane reakcia trhu. Potom podkopete dôveru v Euroclear ako finančnú inštitúciu.

Euroclear má v rezervách bilióny eur. Ak dôjde k narušeniu dôvery vo finančný systém, bude to mať veľmi vážne dôsledky pre náš finančný systém a dokonca aj pre eurozónu, takže táto záruka musí byť veľmi, veľmi solídna. A to je, samozrejme, veľká otázka. Kto poskytne túto záruku? Sú to členské štáty? Túto otázku som položil svojim kolegom. Ste to vy? Sú to členské štáty? Európska komisia môže vydať nariadenie, že peniaze vezmeme, ale nemôže členské štáty zaviazať, aby podpísali záruku. To je suverénna právomoc, čo znamená, že každý musí podpísať dokument, v ktorom sa zaväzuje, že je zodpovedný za X percent tejto operácie, a v prípade, že sa niečo pokazí, okamžite zaplatí potrebnú sumu. Spýtal som sa svojich kolegov – kto je pripravený, ochotný a schopný to podpísať?

Pretože keď vezmete peniaze z mojej krajiny a niečo sa pokazí, nie som schopný a určite ani ochotný zaplatiť za týždeň 140 miliárd eur z bohatých a plných vreciek Belgicka. Nie sme schopní to urobiť. Predpokladám teda, že každý, kto je skutočne za toto rozhodnutie, kto skutočne chce, aby sa to stalo, je tiež pripravený, ochotný a schopný podpísať záruku, aby som mohol v noci pokojne spať s vedomím, že ak to dopadne zle, solidarita zabezpečí, že peniaze budú skutočne k dispozícii. Na túto otázku nebola odpoveďou vlna nadšenia okolo stola. Kolegovia teraz možno nad tým premýšľajú a vedia o tom, určite po tom, ako to Christine Lagarde potvrdila, že to tak je, záruky musia existovať, musia byť konkrétne, musia byť okamžité. Všetci išli domov a premýšľali nad tým, hovoriac si: „Ak pôjdeme ďalej s plánom na zabavenie ruských peňazí, som morálne povinný ísť pred svoj parlament a povedať, že ak to dopadne zle, budeme mať tiež problém. A budem musieť podpísať dokument o týchto zárukách.“ Ak táto záruka nebude pochádzať od členských štátov, je pre mňa otáznikom, odkiaľ by mohla pochádzať. Na túto otázku nemám odpoveď. A nedostal som na ňu odpoveď. Hoci je to dôležitá otázka. To je druhý problém, záruky.

Potom je tu tretí problém, ktorý predložila Christine Lagardeová a na ktorý som tiež položil otázky, ale nikto sa k nemu nevyjadril. Ona však o ňom spontánne hovorila. Ide, samozrejme, o riziko pre eurozónu. A jej dôrazné odporúčanie je, že ak robíte takúto operáciu a chcete, aby ju svet vnímal ako legitímnu, bolo by dobré, keby ste ju nerobili sami. A to som sa spýtal aj svojich kolegov – chápem, prečo sa pozeráte na Belgicko, pretože máme najväčšiu sliepku - najväčšie množstvo imobilizovaných aktív, najtučnejšia sliepka je v Belgicku. Ale v eurozóne sú aj iné sliepky. Existujú aj iné krajiny s imobilizovanými aktívami. Je ich šesť. Žiadna z nich nikdy neposkytla jasné informácie o tom, koľko peňazí má, ani o neočakávaných ziskoch z týchto peňazí, ani o daňových príjmoch z týchto peňazí. V skutočnosti je Euroclear jedinou finančnou inštitúciou na svete, ktorá sa podieľa na solidarite s Ukrajinou. V ostatných častiach sveta je najmenej rovnako veľa peňazí. Trump hovorí o 300 miliardách dolárov. To znamená, že polovica z nich je v Eurocleare a druhá polovica je po celom svete. Napríklad Japonsko má 50 miliárd dolárov. Ale nikto o tom nikdy nehovorí. Nikto sa nikdy dobrovoľne neprihlásil: „Mám tiež neočakávané zisky. Mám peniaze z daní. Mohol by som tieto peniaze ponúknuť Ukrajine.“ Len my to robíme. Môžete si teda predstaviť, že je pre mňa trochu trpké, že nás teraz označujú za neochotnú krajinu.

Politico povedalo, že som zlý chlapec. Zlý chlapec? Ja? Na to ste ako prišli? Všetci potvrdili, že som dobrý chlapec. Bolo to, ako keby som pomáhal pri vlastnom pohrebe. Všetci hovorili: „Nie, si dobrý chlapec.“ Je to ako na pohrebe, keď všetci prídu a chvália zosnulého. Nie som zlý chlapec. Sme najlepší chlapci v meste, pokiaľ ide o imobilizované aktíva. A ako som povedal, ak do toho idete, musíte do toho ísť spoločne a najlepšie s krajinou, ktorá nie je členom eurozóny. To je tiež problém. Ak chcete vytvoriť dojem, že robíte niečo legálne, a ak sa chcete vyhnúť veľmi negatívnej pozornosti voči eurozóne, potom by sa možno tí, ktorí majú rezervy v librách, jenoch, kanadských dolároch, nórskych korunách alebo švajčiarskych frankoch, mohli dobrovoľne ponúknuť: „Pomôžeme vám. Tiež každý deň hovoríme, že stojíme za Ukrajinou. Teraz teda prispejeme našimi alebo Putinovymi peniazmi namiesto toho, aby sme mali prázdne reči, a budeme konať spoločne s vami, aby táto operácia bola úspešná.“

Toto sú tri otázky, o ktorých sme dlho diskutovali. Diskutovali sme o nich celé hodiny. A potom pri večeri sme o nich diskutovali s Christine Lagarde, ktorá nám poskytla svoj odborný názor a tiež naznačila, že tieto problémy, ktoré sme predložili na stôl, sú skutočné. Nie sú vymyslené. Nie je to otázka ochoty alebo neochoty. Je to preto, lebo tie problémy sú skutočné a musia sa vyriešiť. A záver rady, ak sa pozriete na návrh, je krátky a hovorí len to, že existuje problém s financovaním Ukrajiny. To je pravda. Všetci si myslia, že tento problém by sa mal vyriešiť – 26 z 27 členských štátov chce vyriešiť finančný problém Ukrajiny, aj ja som naozaj ochotný a schopný urobiť všetko, čo je potrebné, aby som pomohol ukrajinskému spojencovi, nech o tom nie sú žiadne pochybnosti – a že Komisia musí pracovať na návrhoch riešenia, aby sa to podarilo. A návrh uvádza samozrejmé, že imobilizované aktíva zostanú imobilizované až do konca vojny, čo bolo vždy, samozrejme, filozofiou imobilizovaných aktív. Ale pokiaľ ide o ostatné aktíva, je to otázne. Bude sa o tom ešte rokovať, pretože čas sa kráti.

Do konca roka potrebujeme nájsť riešenie, aby Ukrajina mohla pokračovať vo vojne a aby sa vyriešili jej finančné problémy. Som pripravený, ochotný a schopný to urobiť, pretože sme osobitným členským štátom, ktorý drží Euroclear, takže som pripravený spolupracovať s Komisiou a ďalšími ľuďmi, ktorí by so mnou o tom chceli hovoriť, aby sme zistili, či existujú riešenia problémov, ktoré sme predložili. Zhrniem to – môžeme to urobiť legálne? A aké sú riziká v protikrokoch, ktorým čelíme, v zákonnosti a protikrokoch Putina? Môžeme presvedčiť inú krajinu mimo eurozóny? V eurozóne možno šesť krajín, a môže týchto šesť krajín presvedčiť ostatné krajiny, aby sa pridali k nám? A tretí problém, a podľa mňa najväčší problém, ako zaručiť, že hotovosť bude k dispozícii okamžite, keď sa niečo pokazí? Ak sa nájdu riešenia pre tieto tri problémy, potom možno môžeme pokračovať. Ak nie, možno sa dá navrhnúť iná možnosť, ako zabezpečiť financovanie Ukrajiny.