Jednou z najväčších tragédií politiky je jej odveká schopnosť trhať väzby aj v tých najzákladnejších sociálnych štruktúrach – od pracovných kolektívov, cez kruh priateľov až po najbližšiu rodinu.

Hoci je tento patologický jav masovo prítomný najmä medzi voličmi, sporadicky ho badať aj medzi volenými, teda samotnými politikmi.

Bez debaty najohavnejší príklad za uplynulé obdobie sa udial u našich českých susedov počas stredajšej voľby predsedu Poslaneckej snemovne, ktorým sa podľa dohody strán budúcej koalície stal líder Slobody a priamej demokracie (SPD) Tomio Okamura.

Počas sedemhodinovej rozpravy sa totiž chopil mikrofónu aj Okamurov brat Hayato, ktorého z pozície člena konkurenčnej Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej (KDÚ-ČSL) zvolili do snemovne v roku 2021. A český frazeologizmus „neznám bratra“ zrazu dostal úplne iný rozmer.

Hayato v prejave otituloval svojho súrodenca pre spochybňovanie EÚ a NATO ako „vážnu bezpečnostnú hrozbu“ a „labilného človeka“ bez „pevného morálneho základu“. Na pomoc pri vytĺkaní politického kapitálu si vzal aj nebohú matku, ktorá vraj Tomiove postoje ťažko niesla a dodal, že „nikto v našej širšej českej rodine SPD nevolí“.

Prečítajte si to pozorne ešte raz. Kto to hovorí, o kom to hovorí, z akého dôvodu to hovorí a na akej pôde to hovorí. Idú z toho zimomriavky.

A čo takzvaní „slušnolidi“? Tí sú v eufórii nielen v ČR, ale tak trochu aj u nás. Na sieťach to žije.

Keď sa pred niekoľkými týždňami na Slovensku otvárala podobná Pandorina skrinka v súvislosti s Richardom Sulíkom a tlakom na to, aby odsúdil svojho verejne angažovaného syna Filipa, inak príde o post čestného predsedu SaS, odolal aj za cenu svojho poníženia.