Wikipédia je nástroj ľavicovej propagandy, vraví jej zakladateľ. Možno sa nemýli
Wikipédii v dôsledku expanzie jazykových modelov umelej inteligencie relatívne rýchlo klesá návštevnosť. Súbežne s tým však zažíva aj krízu dôvery.
Zahraničie
Wikipédii v dôsledku expanzie jazykových modelov umelej inteligencie relatívne rýchlo klesá návštevnosť. Súbežne s tým však zažíva aj krízu dôvery.
Pokiaľ máte prístup na internet a vyhľadávate na ňom informácie, je prakticky nemožné, aby ste sa nestretli s Wikipédiou. Ide o najväčšiu online encyklopédiu sveta a jednu z najnavštevovanejších webových stránok vôbec.
Wikipédia vznikla v Spojených štátoch v roku 2001 z iniciatívy podnikateľa Jimmyho Walesa a filozofa Larryho Sangera, ktorí si vytýčili cieľ vytvoriť nevyčerpateľnú a všade dostupnú studnicu vedomostí v štýle „od ľudí a pre ľudí“.
Wikipédia funguje na neziskovej báze – spravuje ju nadácia Wikimedia Foundation, ktorá sídli v San Franciscu. Financie čerpá z dobrovoľných príspevkov a z grantov. Jej rozpočet na aktuálny fiškálny rok je zhruba 200 miliónov eur.
Pôvodne mala byť Wikipédia doplnkom k projektu s názvom Nupedia, čo bola odborná online encyklopédia s prísnymi redakčnými pravidlami. Keďže však bol postup Nupedie veľmi pomalý, vznikla Wikipédia ako otvorená faktografická platforma s výrazne voľnejším režimom.
Na rozdiel od konvenčnej encyklopédie je totiž písaná a editovaná výlučne dobrovoľníkmi, z ktorých väčšina je anonymná. Ktokoľvek môže pridať ruku k dielu a napísať nový článok alebo navrhnúť revízie existujúceho textu, pokiaľ uvedie zdroje.
Aby sa stránka nestala zhlukom nepravdivých informácií, právomoc riešiť spory a dohliadať na jej riadny chod je vyhradená pre vybranejšiu skupinu editorov.
Pre všetkých približne 330 jazykov, v ktorých projekt funguje, platia presne stanovené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť kvalitu a nestrannosť desiatok miliónov textov. Pre zaujímavosť, najrozsiahlejšia, teda anglická verzia Wikipédie, k októbru 2025 zahŕňa približne sedem miliónov článkov.
„Každý deň sa na ňu približne 70 miliónov ľudí obracia so žiadosťou o spoľahlivé informácie o všetkom od časticovej fyziky cez vzácne škótske ovce až po katastrofu na erfurských latrínach v roku 1184, čo svedčí o úspechu Wikipédie aj o úplnej degradácii zvyšku internetu ako informačného zdroja,“ zalichotil jej portál The Verge.
Napriek deklarovaným pravidlám platforma prechádza neľahkým obdobím. Súbežne s tým, ako relatívne rýchlo klesá jej návštevnosť v dôsledku expanzie jazykových modelov umelej inteligencie, totiž zažíva aj krízu dôvery.
Motorom tejto krízy pritom už niekoľko rokov nie je nik iný ako sám jej zakladateľ, spomenutý Larry Sanger. „Prvých päť rokov sa Wikipédia úprimne snažila zostať neutrálna, ale potom začala dlhý a pomalý posun smerom k tomu, čo nazývam ľavicovou propagandou,“ povedal v nedávnom rozhovore s tým, že problém sa týka najmä jej politického obsahu.
Podobnú výhradu podporujú aj niektoré analýzy. Začiatkom tohto roka David Rozado, výskumník v oblasti strojového učenia, uverejnil o Wikipédii rozsiahle sledovanie, na základe ktorého uviedol, že „články na Wikipédii majú v priemere tendenciu používať mená prominentných ľavicovo orientovaných amerických politikov s pozitívnejším sentimentom ako v prípade pravicových náprotivkov“.
Problematický sa javí aj zoznam s názvom Spoľahlivé zdroje/Trvalé zdroje, ktorý má určovať relevantnosť prameňov. Zoznam vytvoril v roku 2018 anonymný používateľ MrX a hoci nebol formálne akceptovaný, v komunite má značnú váhu. Zoznam filtruje mediálne zdroje do kategórií „Všeobecne spoľahlivé“, ktoré sú označené zelenou farbou, žltou farbou sú označené tie, v ktorých „neexistuje konsenzus“, a červenou farbou „Všeobecne nespoľahlivé“ zdroje. Podľa očakávania sú v zozname konzervatívne zdroje ako Fox News, New York Post, Breitbart či Post Millennial označené červenou farbou a médiá ako BBC, New York Times alebo Washington Post zelenou.
Svoj podiel na spochybňovaní objektivity platformy má aj demografia editorov. Majorita z nich pochádza z liberálneho až progresívneho prostredia západného sveta, čo sa môže prejaviť v spôsobe, akým formujú články o spoločensky citlivých témach ako klíma, gender, politika alebo sociálna spravodlivosť.
Na konkrétne problematické príklady upozornil ešte vlani v septembri investigatívny novinár Ashley Rindsberg v článku s názvom Ako sa Wikipédia stala propagandistickou stránkou.
Všimol si napríklad skutočnosť, že článok o možnom laboratórnom pôvode vírusu, ktorý spôsobil pandémiu COVID-19, Teória úniku COVID-19 z laboratória, spomínal variácie pojmu „konšpiračná teória“ takmer 40-krát. Pre porovnanie, článok o chemtrails, klasický príklad skutočnej konšpiračnej teórie, používa variácie tohto pojmu približne 50-krát.
Novinár tiež upozornil na fakt, že osem dní po tom, čo Kamala Harrisová oznámila Tima Walza za svojho kandidáta na viceprezidenta, bola sekcia s názvom „Kritika“ z článku o tomto politikovi z Wikipédie úplne odstránená.
„Článok o notebooku Huntera Bidena, ktorý je už v názve označený ako ‚kontroverzia‘, v druhom odseku uvádza, že zatiaľ čo New York Post v roku 2020 publikoval na titulnej strane článok o notebooku, ‚iné spravodajské médiá odmietli tento článok publikovať pre obavy o pôvod a podozreniam z ruskej dezinformácie‘,“ opísal tretí exemplárny prípad Rindsberg.
jen
Pred 5 mesiacmi
ChatGPT funguje rovnako. Používa progresívno liberálne zdroje. Nedá sa s tým nič robiť, na riešenie určitého typu otázok je wiki a ChatGPT nevhodný.
MartinX
Pred 5 mesiacmi
Wikipédia je celkom spoľahlivým zdrojom v oblasti prírodných vied, techniky a staršej histórie. Nedávna história a, samozrejme, politické a aktuálne “kultúrne” témy sú dosť posunuté doľava. Na druhej strane, dá sa tu nájsť dosť “munície” na argumentáciu s progresívne orientovanými. Napríklad pri diskusii o 9/11, keď akákoľvek zmienka o “inside job” vyvolá označenie “konšpirátora”, treba spomenúť článok “Operation Northwood” z anglickej Wikipédie (operácia, kde mali byť použité unesené lietadlá a teroristický útok nimi na vyvolanie vojny proti Kube, článok výchádza z oficiálnych informácií odtajnených v 90. rokoch). Pri diskusii o “chemtrails”, treba pripomenúť 239 pokusov v rokoch 1949 až 1969 testovania šírenia biologických zbraní v USA, aj rozprašovaním z lietadiel zdanlivo neškodných látok a mikróbov, napríklad “Operation Sea-Spray”. Existuje k tomu aj článok vo Wall Street Journal, ten je však zamknutý, Wikipédia je otvorená a odkazuje na zdroje.
loko
Pred 5 mesiacmi
Rovnako lavicovo liberalne funguje Clade AI, len jej vzdy treba povedat ze zazil som komunisticku diktaturu a nech mi nemeni generovane clanky a nech ma neupozornuje na konspiracne zdroje.
Plepo
Pred 5 mesiacmi
Na wiki som ako registrovaný redaktor v jej začiatkoch založil mnoho hesiel (napr. básnici katolíckej moderny atď.) Bol som nadšený možnosťou vytvárať akési spoločné vedomie, ktoré nie je obmedzené žiadnymi hranicami, okrem túžby po hľadaní pravdy. No rýchlo som si uvedomil, napr. pri hesle „Augusto Pinochet“, že to celé ide fest do ľava. Takže okrem prírodných vied som sa o „vylepšenie“ wikipédie prestal zaujímať. Len občas som niečo doplnil. No a teraz ma zablokovali. Pretože som stránku „Juraj Cintula“ z bullshitu „Juraj Cintula je slovenský spisovateľ, básnik a atentátnik“ upravil na „Juraj Cintula je slovenský atentátnik“. To, že niečo niekedy napísal, je pri ňom irelevantné. Keby nebol atentátnik, nik o ňom nevie. Aj jeho wiki stránka vznikla až v deň atentátu. A aj som argumentoval, že potom môžeme na wikipédii k Hitlerovi do popisku uviesť, že bol AT maliar. 4 x som teda z úvodu „básnika a spisovateľa“ zmazal. 4 x mi to „wikikomsomolci“ vrátili a zablokovali mi možnosť Cintulu editovať. Takže tak. Cintula je na wikipédii v kategórii „Slovenskí básnici“ s Jankom Smrekom, Karolom Strmeňom či POH. Fasa, nie?