Mearsheimer: Rubio je nebezpečný. Za politikou k Venezuele je hlavne ideológia

Pán profesor, prečo neokonzervatívci chcú, aby vojna na Ukrajine, ktorá je pre tento národ taká zničujúca, pokračovala namiesto toho, aby skončila?

Bola by to pre nich ponižujúca porážka. Toto je ich vojna. Keď idete do vojny, vediete svoju krajinu do vojny, je absolútne nevyhnutné, aby ste vyhrali. Urobia teda všetko, čo môžu, aby túto vojnu predĺžili, aby sa z ich pohľadu situácia v určitom momente obrátila, aby vyhrali a mohli povedať, že mali po celý čas pravdu.

Ale ak sa nestane niečo katastrofické, ako napríklad použitie jadrových zbraní, nie je takmer nepredstaviteľné, že by Ukrajina mohla vyhrať?

Je. Ale zamyslite sa nad Afganistanom. Boli sme v Afganistane 20 rokov a oni tiež nechceli odísť z Afganistanu. Chceli zostať v Afganistane, hoci drvivá väčšina ľudí, ktorí sa touto otázkou zaoberali, jasne chápala, že v Afganistane nemôžeme vyhrať. Boli sme odsúdení na neúspech. Ale ľudia z americkej pravice nechceli odísť. Tu máme analogickú situáciu.

Keď prezident Trump vyslal ministra zahraničných vecí Rubia, aby telefonicky rokoval s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom, nasledovala prekvapivá vec. Hodinu po tomto telefonáte Lavrov hovorí, že tu je nová podmienka, a to prímerie, aj keď od začiatku vedeli, že nie sme za prímerie. Môžeme podľa vás povedať, že Marco Rubio, či už je verný Donaldovi Trumpovi, alebo nie, nechce, aby vojna skončila?

Po stretnutí na Aljaške prezident Trump veľmi jasne povedal, že celá otázka prímeria je mimo diskusie, pretože Rusi na Aljaške jednoznačne dali najavo, že prímerie neprichádza do úvahy. Zase však hovoríme o prímerí. Prezident Trump občas hovorí o prímerí a ak ste Rubio, obhajujete sa tým, že Trump o tom prímerí z času na čas hovorí. Samozrejme, Trump je názorovo nekonzistentný. Niekedy o prímerí nehovorí, inokedy áno. Takže si nemyslím, že Rubio je až tak mimo reality alebo že nie je zladený s tým, čo zaujíma Trumpa, pretože Trump je názorovo nekonzistentný.

Vy a ja sme často vyjadrovali názor, aj keďbez dôkazov, že prezident má tendenciu veriť tomu, kto mu naposledy šepkal do ucha. Teraz je obklopený neokonzervatívcami a sionistami. Nemusíme ich menovať, ale pravdepodobne najvýznamnejším z nich, vzhľadom na funkciu, ktorú zastáva, je Marco Rubio.

Plne súhlasím. Rubio je najprominentnejší z tejto skupiny, ale je obklopený všetkými možnými ľuďmi, ktorí zodpovedajú tomuto všeobecnému opisu. Generál Keith Kellogg je ďalším príkladom. Medzi Kelloggom a Rubiom nie je veľký rozdiel. Problém, ktorému Trump čelí, je, že vo Washingtone je obklopený vojnovými jastrabmi, vojnovými superjastrabmi a Európania sú vojnoví superjastrabi v otázke Ukrajiny, takže ak začne vychádzať Putinovi v ústrety, stretne sa s obrovským odporom vo Washingtone, vo svojej administratíve a zo strany Európanov.

Aký je pôvod americkej nevraživosti voči Venezuele a – neviem, či sa dá povedať že v menšej miere – voči Kolumbii a Kube? A je Marco Rubio za tým všetkým? Aký je pôvod tejto nevraživosti? Trump sa počas svojho prvého funkčného obdobia pokúsil zvrhnúť venezuelskú vládu a dosadiť človeka, ktorý je agentom CIA a teraz je postgraduálnym študentom v Miami, Juana Guaidóa. Pokúsili sa ho dosadiť, ale Madurovi ľudia to odvrátili a Guaidó je stále nažive, keďže v tom čase ani nebol vo Venezuele.

Od začiatku 20. storočia sú Spojené štáty alergické na ľavicové vlády v Latinskej Amerike, Južnej alebo Strednej Amerike. Kedykoľvek vidíme ľavicovú vládu v Latinskej Amerike, takmer vždy na ňu namierime zbrane a pokúsime sa tento režim zvrhnúť. Stačí si spomenúť na Kubu. Castro sa dostal k moci v roku 1959 a v podstate odvtedy máme na Kubu namierené, v 80. rokoch to bola Nikaragua. Viete, čo sa stalo v Čile, Guatemale v roku 1954. Spojené štáty majú bohatú históriu zásahov proti vládam, ktoré sú považované za ľavicové. A nehovoríme tu o komunistických vládach. Hovoríme o čomkoľvek, čo sa čo i len nakláňa doľava.

Je to naozaj smiešne, v USA sme mali ľavicovú vládu osem rokov pod Barackom Obamom a ďalšie štyri roky pod Joeom Bidenom.

Otázka, ktorú si musíte položiť, je, či si myslíte, že ľavicová vláda je hrozbou pre Spojené štáty. A to môže zahŕňať aj komunistickú vládu, aká bola v Čile na začiatku 70. rokov. A faktom je, že komunistická vláda a určite ľavicová vláda nemusia byť nutne protiamerické. Pôvodná Monroeova doktrína mala za cieľ udržať vzdialené veľmoci mimo západnej pologule. A potom na začiatku 20. storočia ste mali Rooseveltov dodatok. Nie Franklina Roosevelta, ale Teddyho Roosevelta. Takzvaný Rooseveltov dodatok ide nad rámec obáv o vzdialené veľmoci a obáva sa akejkoľvek ľavicovej vlády v Latinskej Amerike alebo akejkoľvek vlády, ktorú Spojené štáty jednoducho nemajú rady, a v podstate hovorí, že túto vládu môžeme zvrhnúť. Máme na to právo.

Zoznam sa zrejme rozširuje, je mi ľúto, že vás tomu vystavujem, ale toto povedal senátor Graham z Južnej Karolíny:

„Prezident Trump sa rozhodol pristupovať ku drogovým kartelom ako ku hrozbám pre národnú bezpečnosť. Spomínate si na kalifát ISIS, ktorý prezident Trump zničil? Máme drogový kalifát priamo za našimi hranicami. Venezuelu vedie obvinený drogový díler Maduro, ktorý nie je legitímnym prezidentom Venezuely, a Venezuela je útočiskom pre drogové kartely. Prezident Trump má politiku, že ak ste v drogovom biznise, ste drogový kartel a máte lode, ktoré prichádzajú do Ameriky, vyhodíme tieto lode do vzduchu. Myslím si, že jeho politika sa bude týkať aj pevniny. Ak ste krajina, ktorá poskytuje útočisko drogovým kartelom, budeme vás považovať za hrozbu pre národnú bezpečnosť našej krajiny. V našom susedstve je kalifát. Kolumbia, Venezuela a Kuba sú krajiny, ktoré umožnili drogovým kartelom pôsobiť beztrestne, zarábať peniaze na otravovaní Ameriky, a tieto krajiny by mali byť na pozore – s Donaldom Trumpom sa hra mení.“ Koniec citátu.

Tento pohŕdavý argument – očierniť ich ako drogových dílerov a tým ospravedlniť inváziu do Venezuely, Kolumbie a teraz aj Kuby. Kuba sotva dokáže naplniť regály supermarketov potravinami a zabezpečiť benzín do svojich chevroletov z roku 1956, a my tam máme vtrhnúť?

A čo Mexiko? Predpokladám, že aj na Mexiko si už brúsia zuby. Nemajú azda v Mexiku drogové kartely?

Áno, majú. A prezident hovoril o invázii do Mexika so súhlasom prezidentky Sheinbaumovej. Ona mu v podstate povedala: „Ste blázon?“ Vážne, je Marco Rubio so svojím pôvodom, naozaj nechcem byť etnocentrický, no jeho rodičia boli kubánski utečenci. Stojí za tým všetkým on, ropa či ideológia?

Robili sme to už dávno predtým, ako sa Marco Rubio narodil. Tento základný model intervencie v Latinskej Amerike má bohatú tradíciu, ako som už povedal, siahajúcu až do začiatku 20. storočia. Rubio situáciu zhoršuje. Nenávidí režim na Kube. Rád by ten režim zvrhol. Je to čiastočne spôsobené tým, že je Američan kubánskeho pôvodu a Venezuelu a Kubu vníma podobne. Je teda úplne spokojný, keď môže ísť po Venezuele, ale to neznamená, že zabudne na Kubu. Úprimne povedané, aj keby Rubio zmizol z politickej scény, stále by sme pokračovali v tejto hlúpej politike voči Venezuele.

Chcú dosadiť do Venezuely nesprávnu osobu, pravdepodobne túto dámu, ktorá získala Nobelovu cenu za mier, ktorá je podľa môjho názoru jasnou agentkou CIA a možno aj Mosadu. Chcú ju dosadiť do úradu? Znamenalo by to, že potom nechajú Venezuelu na pokoji? Alebo tam chcú umiestniť americké ropné spoločnosti, aby ťažili ropu?

Jednoznačne chcú dosadiť Maríu Machadovú do úradu. Chcú zvrhnúť Madurovu vládu a dosadiť ju na jej miesto. Predstavujú si, že to všetko pôjde hladko, že to bude pomerne ľahké zrealizovať a že Venezuela bude v excelentnej kondícii, keď dokončíme zmenu režimu. A potom budeme môcť mať dobré vzťahy s touto novou vládou a budeme môcť uzavrieť ropné dohody, ktoré budú pre nás výhodné. Ja by som však argumentoval, že ropa tu nie je kľúčová. Kľúčovou otázkou je ideológia.

Tak či onak, toto je náš pohľad na svet. Ak sa však pozriete na históriu zmien režimov, pokusov o zmenu režimu zo strany Spojených štátov, takmer vždy to skončí zničením krajiny, v ktorej sa snažíme ovplyvniť zmenu režimu. Takže predstava, že to bude fungovať a Venezuela bude žiť šťastne, keď sa zbavíme Nicolasa Madura, je scestná. Nie je to pravda. Zničíme túto krajinu. A mimochodom, už sme v procese jej ničenia.

Plukovník McGregor tvrdí, že rafinácia venezuelskej ropy trvá dvakrát dlhšie ako rafinácia ropy zo západného Texasu, a to pre zloženie pôdy, a preto je oveľa drahšia, zatiaľ čo v Texase máme takmer neobmedzené zásoby. To by podporilo vašu teóriu, že ide skôr o ideológiu ako o ropu. Ľudia si myslia, že ide o ropu, pretože to už trvá nejaký čas a pretože takéto veci priťahujú Donalda Trumpa. Bohatstvo. Nie osobné bohatstvo, ale bohatstvo pre ľudí, ktorí môžu investovať a nejako tieto investície vrátiť späť. A čo Kolumbia? Aký je problém s Kolumbiou?

Kolumbijský prezident sa vyjadril tvrdo voči prezidentovi Trumpovi a prezident Trump to nemá rád. Kolumbijský prezident je ochotný postaviť sa Trumpovi a ako viete, každý, kto sa postaví Trumpovi, za to zaplatí. Okrem toho je Kolumbia hlavným zdrojom drog prichádzajúcich do Spojených štátov. V skutočnosti Kolumbia posiela do Spojených štátov viac drog ako Venezuela. Ak by im naozaj išlo o drogy, išli by po Kolumbii, nie po Venezuele.

Len si predstavte právne, policajné a ústavné problémy spojené s tým, že prezident niekoho označí za narkoteroristu a potom ho zabije. Tak ako to urobil v prípade člnov. Snaží sa to urobiť aj v Chicagu.

Dúfajme, že nie, ale nebol by som prekvapený. Je z neho niečo ako náčelník-vrah. Myslí si, že môže len tak zabíjať ľudí. Na tejto situácii je naozaj znepokojujúce to, že americké námorníctvo má schopnosť zastaviť tieto lode, vstúpiť na ich palubu a zistiť, kto sa na nich nachádza a čo robia.

Trump a spol. však námorníctvu nariadili, aby to nerobilo, ale aby tieto lode jednoducho potopili a zabili každého, kto sa na nich nachádza. Bez toho, aby vedeli, kto sú tí ľudia a čo majú na lodiach so sebou.

A potom argumentujú, že sú to narkoteroristi a že predstavujú smrteľnú hrozbu pre Spojené štáty, ako rád hovorí Lindsey Graham. Takto by Spojené štáty americké nemali konať.

Ukazuje to, v akom strašnom stave sa nachádzame, a čo je veľmi dôležité, nie je to ani strategická otázka. Je to skôr morálna otázka. Je to otázka, ktorá veľa vypovedá o nás ako o krajine a o tom, ako fungujeme. Mali by sme byť krajinou, kde platí právny poriadok.

Prezident, podobne ako jeho kamarát premiér Netanjahu, sú morálni relativisti, nemajú žiadne štandardy, podľa ktorých by sa správali, okrem moci, víťazstva a triumfu. Tu je to, čo povedal senátor Rand Paul, spolu s pár vetami od prezidenta Trumpa, keďže ide o výňatok z jednej z nedeľných relácii. Témou je, či sa konzultuje s Kongresom a čo sa stane, keď sa s Kongresom nekonzultuje a prezident chodí po svete a hľadá monštrá, ktoré by mohol zabiť:

Trump: „Nie, ďalšia na rade bude pevnina a možno pôjdeme do Senátu, možno pôjdeme do Kongresu a povieme im o tom. Ale neviem si predstaviť, že by s tým mali nejaký problém. Myslím, že sa im to bude páčiť, s výnimkou radikálnych ľavicových bláznov.“

Moderátorka relácie: „Dobre, začnem s vami, senátor Paul, čo potrebujete počuť na brífingu, aké máte otázky?“

Rand Paul: „Nie je to tak veľmi o brífingu, ale nemali sme žiadny brífing. Aby bolo jasné, nemáme žiadne informácie. Nebol som pozvaný na žiadny brífing. Ale brífing nestačí na to, aby sa porušila ústava. Ústava hovorí, že keď idete do vojny, Kongres o tom musí hlasovať. A počas vojny platia voľnejšie pravidlá pre nasadenie síl. Ľudia sú niekedy zabíjaní bez riadneho súdneho konania. Ale vojna proti drogám alebo vojna proti zločinu je typicky niečo, čo robíme prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. A doteraz tvrdili, že títo ľudia sú drogoví díleri. Nikto neprezradil ich mená, nikto neprezradil, aké dôkazy existujú, nikto neprezradil, či sú ozbrojení. Neboli nám predložené žiadne dôkazy. Takže momentálne by som to nazval mimosúdnymi popravami. A to je podobné tomu, čo robí Čína alebo Irán s drogovými dílermi. Bez verejného predloženia dôkazov ľudí bez súdneho konania popravujú. Takže je to zlé.“ Koniec citátu.

Ako sa tomu dá zabrániť, keď je Kongres pasívny? Vlastne, teraz ani nefunguje, pretože vláda zastavila činnosť. To je téma na inokedy. Ale aj keď funguje, s výnimkou senátora Paula v Senáte a kongresmana Massieho v Snemovni, republikáni sú úplne pod vplyvom prezidenta Trumpa do tej miery, že môže doslova vraždiť ľudí a oni s tým nič neurobia.

Chcem namietať – hovorili ste, že Netanjahu aj prezident Trump sú vinní z morálneho relativizmu. Ja by som to nenazval morálnym relativizmom. Nazval by som to morálnym bankrotom.

Aj tak sa to dá povedať.

Izrael v spolupráci so Spojenými štátmi pácha genocídu v Gaze. K tomu by ste mohli pridať to, čo sa deje v súvislosti s vraždením ľudí na lodiach v Karibiku. Senátor Rand naznačil, že sú to drogoví díleri. Títo drogoví díleri neboli súdení. Nevieme, či boli drogoví díleri. Mohli to byť rybári. Mohli len prevážať nejaký náklad z Venezuely na iné miesto, kto vie? My ich len zabíjame. Pritom opäť platí, že predsa máme spôsob, ako tento problém vyriešiť, a to tak, že námorníctvo zastaví lode a nalodí sa na ne.

Prejdime ku genocíde. Izraelská armáda (IDF) oznámila, že zabili viac ako 100 ľudí v meste Gaza. Asi 24 alebo 26 z nich boli členovia Hamasu, takže 76 alebo 74 z nich boli ženy a deti. Ako ospravedlnenie uviedli, že nejaký člen Hamasu strieľal na vojakov IDF. Vojaci IDF sú okupanti a útočníci. Podľa žiadnych noriem nemajú právo tam byť. Váš názor?

Samozrejme, okupácia je nelegálna, bodka. Ale je tu ešte pár ďalších faktov. Po prvé, ako vedia, že tých 24 ľudí, ktorých zabili zo 100, boli členovia Hamasu? Ako to vedia? Nevedia to. Obávam sa, že toto číslo si jednoducho vymysleli.

Nemáme tušenie, koľko členov Hamasu bolo zabitých z, povedzme, 100-tisíc ľudí, o ktorých vieme, že zomreli. Ako môžete vedieť, aké je to číslo? Nikto to nevie s istotou, takže ja tomuto číslu neverím.

Okrem toho Hamas poprel, že by bol zodpovedný za streľbu na IDF, a v Gaze sú aj iné skupiny, niektoré sponzorované Izraelčanmi, ktoré mohli strieľať na IDF. IDF mohli ostreľovať niektoré z týchto skupín, ktoré sú spojencami Izraelčanov, pretože izraelská vláda hľadá spôsoby, ako vyvolať konflikt, aby mohla opäť rozbehnúť genocídu.

Netanjahuova vláda nie je spokojná s týmto prímerím. Ich cieľom od začiatku bolo vyhnať Palestínčanov z Gazy, aby ju etnicky vyčistili, a nakoniec spáchali genocídu, pretože ich nedokázali vyhnať. Ale prímerie s možným plánom v duchu 20-bodového plánu prezidenta Trumpa nie je to, čo chcú. Chcú sa vrátiť ku genocíde. Je teda vysoko pravdepodobné, že Izraelčania vyvolali tento útok na IDF.

Dokonca aj podľa ich vlastných štandardov – musíme zabiť 24-26 ľudí, ale je ich tam sto, zabijeme ich teda všetkých, pretože nevieme, ktorí z nich sú členmi Hamasu. Koncepcia kolektívneho trestu, ktorú Norimberský proces jednoznačne odsúdil a ktorá je jasným vojnovým zločinom, ich zrejme vôbec netrápi.

Je to viac ako kolektívny trest. Je to genocída. Prekročili hranice kolektívneho trestu. Ich cieľom je zabiť čo najviac Palestínčanov. Stačí sa pozrieť na Gazu, Jared Kushner nedávno v televízii povedal, že vyzerá ako Hirošima, ako keby bola zasiahnutá jadrovou zbraňou. Predstava, že idú po Hamase a že robia všetko pre to, aby ušetrili civilné obyvateľstvo, je na smiech.

Navyše, okrem toho, že z toho miesta urobili Hirošimu, sa snažia vyhladovať aj Palestínčanov v Gaze. Keď hovoríte o kolektívnom treste, áno, je to forma kolektívneho trestu, ale problém je tu oveľa väčší ako kolektívny trest.

Vráťme sa k ministrovi zahraničných vecí Rubiovi, horlivému sionistovi a spojencovi pani Miriam Adelsonovej, ktorej tak ďakoval Trump v Knesete. Ako môže byť americkým ministrom zahraničných vecí a prinášať mier? On nechce mier o nič viac ako Netanjahu.

Samozrejme. Loby vlastní Rubia. Ale loby vlastní aj Trumpa. Loby vlastní aj JD Vancea. Stačí len počúvať, čo hovoria. Keď Izrael urobí niečo, čo je v rozpore so záujmami Trumpovej administratívy, kritike Izraela sa vyhýbajú. Lebo chápu, že ak Izrael budú kritizovať, zaplatia za to strašnú cenu. JD Vance chce byť prezidentom Spojených štátov.

A Marco Rubio tiež.

Presne tak. To je všetko, čo potrebujete vedieť.

Dnes sme robili rozhovor s Jackom Devineom, bývalým šéfom CIA v Latinskej Amerike. Samozrejme, plne podporil všetky tie vraždy a bombardovanie na otvorenom mori. Podporil inváziu na Kubu, do Kolumbie a Venezuely a poprel, že by CIA bola niekedy zapojená do pašovania drog. Klasický Jack Devine. Niektorí diskutujúci ma kritizujú, prečo som ho vôbec pozval do relácie? Je dobré občas zamiešať kartami a získať iný pohľad na vec. Ale keď hovorím v spoločenských kruhoch tu a v New Jersey, že to, čo robí Trump, je hrubé porušenie ústavy, ľudia sa na mňa pozerajú, ako keby som mal dve hlavy, pretože veria, že obete sú zlé a zaslúžia si byť vyhubené bez akéhokoľvek riadneho súdneho konania. A to počujú od Donalda Trumpa, Lindseyho Grahama, Marca Rubia a JD Vancea.

Demokrati nie sú v tomto ohľade o nič lepší ako republikáni. Veď ani Joe Biden nešiel do Kongresu, aby získal povolenie urobiť to alebo tamto. Joe Biden počas svojho funkčného obdobia po 7. októbri plne podporoval Izraelčanov. Dalo by sa argumentovať, že Trump dosiahol aspoň dve prímeria, zatiaľ čo Biden žiadne prímerie.

Biden nemal o prímerie žiadny záujem.

V Spojených štátoch máme takýto naratív o americkej zahraničnej politike, že my sme tí dobrí a bojujeme proti tým zlým, čo nám umožňuje robiť, čo chceme, ale napriek tomu sme benevolentný hegemón.

Tento naratív je hlboko zakorenený v elitách, či ste republikán, alebo demokrat, na tom takmer nezáleží. A počet ľudí, ktorí sú ochotní spochybniť tento naratív, a to zahŕňa ľudí ako vy a ja a ľudí, ktorí sú vo vašej relácii, je malý. Konečným výsledkom je, že jednoducho pokračujeme ďalej a ďalej, predstierajúc, že môžeme robiť čokoľvek, čo chceme, že zásady právneho štátu neplatia mimo Spojených štátov a vnútri Spojených štátov, pokiaľ ide o otázky národnej bezpečnosti, a konečným výsledkom toho je, že to má, a tu si starostlivo volím slová, hlboko korozívny vplyv na liberálne demokratické inštitúcie v tejto krajine.

Otcovia zakladatelia chápali, že ak neustále vediete vojny a budujete štát národnej bezpečnosti, je veľmi ťažké udržať liberálnu demokraciu. A my im každý deň dokazujeme, že mali pravdu.

Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom, preložil Timotej Dunaj.