Keď sa menia vlády, je bežné vidieť odchádzajúcich politikov smutných, niektorých dokonca mrzutých a nahnevaných, zatiaľ čo tí, ktorí nastupujú do nových funkcií, sú zvyčajne nadšení a prekypujú optimizmom. Nezávislému pozorovateľovi sa pritom môže zdať zvláštne, že politici nevnímajú zodpovednosť za vládu ako príslovečné veslo prievozníka, ktorého sa prievozník snaží zbaviť ako prekliatia a hľadá niekoho, komu by ho mohol potajomky odovzdať, aby si konečne mohol oddýchnuť.

V prípade vlády, ktorá preváža svojich občanov do neživota, mizérie, úpadku, sa lipnutie na vesle dá vysvetliť len tým, že ide o prevozníka, ktorý sa nenadrel, lebo sa nenamáhal veslovať. A dokonca si dovolil, aby mu za jeho nečinnosť platili a starali sa o neho. Nechať sa unášať s prúdom smerom k záhube sa však ukázalo ako neatraktívna vízia, pre ktorú partia okolo pána učiteľa Fialu nenašla dostatok voličov.