Sachs: Venezuela má obrovské zásoby ropy, Amerika ich chce ukradnúť
Rozhovor o histórii amerických prevratov a zdôvodňovaní Trumpovej politiky voči Venezuele. Podľa Sachsa nejde o drogy, ale o ropu.
Zahraničie
Rozhovor o histórii amerických prevratov a zdôvodňovaní Trumpovej politiky voči Venezuele. Podľa Sachsa nejde o drogy, ale o ropu.
Ako vnímate najnovšie udalosti týkajúce sa Venezuely – na základe akého medzinárodného alebo právneho štandardu môže americká vláda vyhlásiť, že Madurova vláda je nelegitímna a že prezidentom Venezuely je v skutočnosti niekto iný?
Je veľmi dôležité, aby Američania pochopili, že Spojené štáty sa nezaujímajú o medzinárodné právo. Zahraničná politika Spojených štátov je úplne iná ako politika takmer všetkých ostatných krajín sveta. Keď iné štáty jednajú s vládami, ktoré sa im nepáčia, musia s nimi rokovať, alebo na ne reagovať. Spojené štáty sa naopak zvyčajne snažia tieto vlády zvrhnúť.
Ide o absolútne bezohľadnú, neúspešnú a nezákonnú politiku, ktorá vťahuje Spojené štáty do nekonečných vojen a destabilizuje krajiny, pričom na rade je teraz Venezuela.
No skutočnosti je na zozname už viac ako 20 rokov. Americká vláda sa už 23 rokov, od 2002, aktívne snaží zvrhnúť vládu Venezuely a teraz sledujeme pokračovanie tohto procesu.
Spravili už mnoho pokusov, podarilo sa im vytvoriť neuveriteľnú nestabilitu, ktorá vyprodukovala milióny utečencov a zničili venezuelskú ekonomiku. Ale pre amerických predstaviteľov je to akási hra. Aby ďalej rozvíril vody, Trump nariadil veľkú námornú a leteckú operáciu, možno s cieľom vyprovokovať prevrat vo venezuelskej armáde, možno so zámerom Venezuelu napadnúť.
Prezident, samozrejme, povedal, že zabíja ľudí. Nemusíte žiadať o povolenie, proste ich zabijete, povedal prezident Trump. Americkí senátori ako Lindsey Graham a Rick Scott z Floridy hovoria, že prezident Venezuely by mal radšej utekať, aby si zachránil život. Vyhoďte ho. Zvrhneme ho, hovoria. Takýto prístup je pre Američanov možno normálny. Je to tak ale nebezpečné, šokujúce, destabilizujúce a plné opakovaných neúspechov, ktoré vťahujú Ameriku do vojen – že máme prevrat, ktorý sa chystajú vyskúšať Spojené štáty, a všetci to sledujú, ako keby to bol nejaký divácky atraktívny šport.
A nikto prezidenta Trumpa nekritizuje. Nikto nehovorí: „Nie, nemôžete len tak zvrhnúť vládu. Nie, nemôžete len tak poslať armádu. Nemôžete vyhlásiť vojnu.“
Musím však povedať, že nejde len o Trumpa. V roku 2002, konkrétne 11. apríla 2002, sa Spojené štáty zapojili do pokusu o prevrat proti predchodcovi súčasného prezidenta Venezuely. A ten prevrat zlyhal. Ale bolo jasné, že medzi Spojenými štátmi a tými vo venezuelskej armáde, ktorí sa pokúšali o prevrat, prebiehala intenzívna komunikácia.
Potom od roku 2010 Spojené štáty pokračovali v úmyselnom destabilizovaní a ochudobňovaní Venezuely s myšlienkou pokúsiť sa zvrhnúť vládu prostredníctvom finančnej nestability, podnecovaním prevratu alebo ľudových nepokojov, a prezident Obama bol súčasťou tohto plánu. Nazýva sa to sankčný prístup USA.
Prezident Obama zaviedol sankcie proti Venezuele v marci 2015, výkonným nariadením č. 13692. Toto výkonné nariadenie je pomerne zaujímavé, dovoľte citát:
„Ja, Barack Obama, prezident Spojených štátov, konštatujem, že situácia vo Venezuele, vrátane porušovania ľudských práv venezuelskou vládou, prenasledovania politických oponentov, obmedzovania slobody tlače, používania násilia a porušovania a zneužívania ľudských práv v reakcii na protivládne protesty a svojvoľného zatýkania a zadržiavania protivládnych demonštrantov, ako aj zhoršujúcej sa situácie v oblasti verejnej korupcie, predstavuje neobvyklú a mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Spojených štátov, a týmto vyhlasujem výnimočný stav, aby sme sa s touto hrozbou vysporiadali.“
Úprimne, nie je to divné? Že venezuelské porušovanie ľudských práv, o ktorom hovoril prezident, či už to je pravda, alebo nie, predstavuje výnimočný stav v USA, takže na základe amerického zákona o výnimočnom stave, konkrétne zákona o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (IEEPA), prezident môže uplatniť akékoľvek finančné opatrenia, zabaviť majetok, blokovať jednotlivcov, zabrániť transakciám, aby destabilizoval krajinu. Pretože to, čo sa deje vo Venezuele, predstavuje výnimočný stav, nie pre Venezuelu, ale pre Spojené štáty americké…
To je hra, ktorú hráme a ktorú Trump hral počas celého prvého funkčného obdobia. Biden to robil tiež. A teraz vidíme, ako Trump eskaluje ďalej.
Vyhlasujú výnimočný stav na základe zákona o núdzových právomociach. Je to výnimočný stav pre USA? Je to výnimočný stav v oblasti národnej bezpečnosti? Samozrejme, že nie. Ale je to tvrdenie Spojených štátov, že môžu robiť, čo chcú.
A čo znamená „čo chcú“? Znamená to zničiť venezuelskú ekonomiku, zničiť systém zdravotnej starostlivosti, vytvoriť vysokú infláciu, aby sa znížila životná úroveň a životné podmienky, a vytvoriť milióny utečencov.
V jednom obzvlášť podivnom momente, v januári 2019, prezident Trump povedal, že nie, prezident Venezuely nie je prezidentom. Prezidentom je v skutočnosti niekto iný a on menoval inú osobu. USA menovali inú osobu za prezidenta Venezuely a potom vyhlásili, že táto osoba teraz kontroluje finančné aktíva Venezuely. Vo Washingtone si myslia, že ak sa im nepáči vláda, môžu vyhlásiť, kto je prezidentom tej-ktorej krajiny.
Existuje federálny zákon, ktorý definuje výnimočný stav ako, a teraz parafrázujem, náhlu a neočakávanú udalosť, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje národnú bezpečnosť alebo ekonomickú stabilitu Spojených štátov. Je pre mňa takmer nepredstaviteľné, že tieto vyhlásenia výnimočného stavu, či už ide o Obamu alebo Trumpa, by mali byť v súlade s týmto zákonom. Nechcem vás ešte viac rozčuľovať, ale váš obľúbený senátor z Južnej Karolíny Lindsey Graham sa v nedeľu v relácii Face the Nation vyjadril k tejto veci pomerne bezohľadným a iritujúcim spôsobom, citujem otázku a odpoveď:
Novinárka Margaret Brennanová: „Pozreli sme sa do príručky JAG (starší dôstojník vojenskej justície, pozn. prekl.): preventívna sebaobrana použitá na odrazenie nie bezprostredných hrozieb je podľa medzinárodného práva nezákonná. Ak teda nie sme vo vojne a títo podozriví zločinci nepredstavujú hrozbu bezprostredného násilia, nie je zabitie ľudí na týchto lodiach a následné odstránenie vodcu potenciálne vojnovým zločinom?“
Lindsey Graham: „Nie, vôbec nie. Neviem, na akú príručku sa odvolávate, ale viem, čo urobil prezident Bush starší. Zlikvidoval Ortegu, vodcu Panamy, pretože bol zapletený do obchodovania s drogami a ohrozoval našu krajinu. Venezuela teraz spolupracuje s Hizballáhom. Hizballáhu dochádzajú peniaze, pretože Irán je slabý, a spolupracuje s drogovými kartelmi vo Venezuele.“
Margaret Brennanová: „To nie je nič nové.“
Lindsey Graham: „Nie, malo by sa to zastaviť. Tu je novinka – máte najvyššieho veliteľa, ktorý nebude tolerovať tieto nezmysly. Nebudeme sedieť na okraji a sledovať, ako do našej krajiny prichádzajú lode plné drog. Vyhodíme ich do vzduchu a zabijeme ľudí, ktorí chcú otráviť Ameriku, a teraz rozšírime operácie aj na pevninu. Takže prosím, pochopte jasne, čo dnes hovorím. Prezident Donald Trump vníma Venezuelu a Kolumbiu ako priamu hrozbu pre našu krajinu, pretože sú domovom narkoteroristických organizácií. Vodca Venezuely je americkými súdmi obvinený z obchodovania s drogami. Hra sa mení, pokiaľ ide o drogových priekupníkov a drogové kartely. Budeme používať vojenskú silu, ako sme to robili v minulosti, aby sme ochránili našu krajinu. To je nová hra, ktorú hráme, a som rád, že ju hráme. A keby som bol Maduro, našiel by som spôsob, ako zmiznúť pred tým, než sa rozpúta peklo." Koniec citátu.
Až z toho žalúdok bolí. Aký je podľa vás hlavný dôvod, skutočný dôvod, prečo sa Spojené štáty už 20 rokov snažia destabilizovať Venezuelu?
Je to jasné. Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete. Snažíme sa ich ukradnúť, čisto a jednoducho. Vôbec to nie je zložité. Nemá to nič spoločné s obchodovaním s drogami. Je urážkou našej inteligencie, keď sledujeme, ako tento usmievavý gangster (myslí sa senátor Graham, pozn. red.) o tom takto diskutuje.
Mimochodom, je to ten istý Lindsey Graham, ktorý hovorí, že musíme bojovať na Ukrajine, lebo majú nerastné bohatstvo v hodnote 10 biliónov dolárov. Je to len obyčajný gangster, ktorý pracuje v organizovanej zločineckej mafií nazývanej vláda USA. A ten úškrn na jeho tvári: „Pani, snáď si nemyslíte, že nemôžeme zavraždiť ľudí, ktorých chceme zavraždiť? Ste taká naivná? Musím sedieť v relácii Face the Nation a vysvetľovať vám, že môžeme zavraždiť kohokoľvek chceme a môžeme dať akékoľvek vysvetlenie, ktoré chceme? Môžeme povedať, že sú to obchodníci s drogami.“
Mimochodom, keď Obama vydal tieto rozkazy a keď Trump v roku 2015 a 2019 na ne nadviazal, nemalo to nič spoločné s obchodovaním s drogami. To je len výhovorka dňa. Už viac ako 20 rokov sa snažia zvrhnúť túto vládu. A budú vraždiť, budú robiť takzvané vnútrozemské vpády. Tomu sa hovorí invázia. A budú to robiť a uškŕňať sa, a on sa bude smiať a vyhrážať ako gangster: „Radšej odtiaľ vypadnite, lebo to tu vyčistíme. A máme na to právo. Sme Spojené štáty americké.“
A kam nás to celé dostane? Dostane nás to do vojny za vojnou a ďalšou vojnou. Toľko k MAGA, toľko k „prezidentovi mieru“. No tak... Toto je gangsterstvo a vôbec to neskrývajú. Mimochodom, prosím, niekto v Kongrese, na súdoch, v Spojených štátoch, v médiách, vyjadrite sa k tomu. K tejto neuveriteľne vulgárnej a nelegálnej mobilizácii americkej armády pre prebiehajúci pokus o zmocnenie sa venezuelskej ropy.
Prezidenta sa v piatok opýtali, či sa poradí s Kongresom, než bude ďalej postupovať. Táto odpoveď vás určite nepoteší, ale určite už viete, aká je:
Reportér: „Pán prezident, ak vyhlásite vojnu týmto kartelom a Kongres tento proces pravdepodobne schváli, prečo jednoducho nepožiadate o vyhlásenie vojny?“
Trump: „Nemyslím si, že budeme nevyhnutne žiadať o vyhlásenie vojny. Myslím, že jednoducho zabijeme ľudí, ktorí prinášajú drogy do našej krajiny, OK? Zabijeme ich. Viete, budú mŕtvi, OK?“ Koniec citátu.
Takýto pohŕdavý, arogantný postoj k ľudskému životu, ústave, federálnym zákonom a medzinárodnému právu je jednoducho odsúdeniahodný. Nepamätám si, že by som počul niečo také arogantné, ani od Georgea W. Busha hneď po 11. septembri. Nechcem porovnávať prezidentov, ale teraz máme človeka, ktorý verí, že moc dáva právo, obrazne aj doslovne.
Verí vo vraždu – vraždu z Oválnej pracovne Spojených štátov amerických, ale viac ako to, nejde tu o obchodovanie s drogami, ako som povedal, ide tu o prevrat. Ide tu o zmenu režimu. Ide o násilnú zmenu režimu, aby sme mohli kontrolovať venezuelskú ropu.
Ľudia by mali vedieť ešte jednu veľmi zaujímavú vec – keď Trump nastúpil do úradu, na začiatku svojho prvého funkčného obdobia mal večeru s viacerými latinskoamerickými prezidentmi, a viem to od dvoch z týchto prezidentov. Čo povedal na večeri? Otvorene povedal: „Prečo by som jednoducho nespustil inváziu? Prečo by som toho chlapa jednoducho neodstránil?“
Dvaja prezidenti mi nezávisle od seba opísali túto konverzáciu, takže som to počul dvakrát. A, samozrejme, všetci boli šokovaní vulgárnosťou tejto konverzácie.
Jeden z nich povedal: „Pán prezident, to asi nie je dobrý nápad. Mohlo by to vyvolať vážnu reakciu v celej západnej hemisfére a vo svete. Možno existujú iné spôsoby, ako to dosiahnuť – toto jednoducho nie je dobrý nápad.“ A ako mi táto osoba vysvetlila, snažila sa tohto muža odhovoriť. Nakoniec invázia nebola, len vyhlásili za prezidenta niekoho iného.
Vtedy nešlo o obchodovanie s drogami. Išlo o zločin, korupciu, akýkoľvek dôvod lepšie znie. Ide o tvrdenie, že Spojené štáty si môžu vybrať, kto bude vládnuť v iných krajinách sveta. Ľudia o tom veľa nepočujú, ale je to bežný postup Spojených štátov, preto ročne minieme jeden a pol bilióna dolárov na našu armádu, čo nás dostáva do nekonečných dlhov a problémov.
V roku 2017 vyšla kniha s názvom Covert Regime Change (Tajná zmena režimu), brilantná kniha od autorky Lindsey O'Rourke, ktorá zdokumentovala 64 takýchto operácií zmeny režimu v rokoch 1947 až 1989. Vybrala si skorší dátum vzhľadom na zverejnenie dokumentov a ukončenie dôvernosti a tak ďalej, a vybrala si konečný dátum, aby mohla tieto udalosti starostlivo študovať.
Zistila, že USA viedli prevrat v Guatemale, zvrhli demokraticky zvolenú vládu Iránu v roku 1953, Obama začal 14-ročnú vojnu, ktorú Trump práve dokončil zvrhnutím vlády Sýrie. A na zozname sú počas tohto obdobia doslova desiatky takýchto operácií. Vedie to k hlbokej nestabilite, ďalšiemu násiliu, prevratom, chudobe, utrpeniu utečencov. Takmer nikdy sa nedosiahne to, čo chceli dosiahnuť. Ničí to tieto krajiny.
Sledovali sme, ako Lindsey Graham sedel a smial sa z toho. Bol pri tých procesoch celý čas a je strojcom neuveriteľného ničenia v priebehu týchto rokov, ale úprimne povedané, naše noviny o tom neinformujú.
Môžem vám to povedať z prvej ruky, pretože to viem. Došlo k prevratu, pri ktorom zvrhli vládu na Haiti. Prezident mi povedal, že tušil, že ho chcú zosadiť. A, samozrejme, americká vláda zvrhla jeho vládu v jednej z týchto operácií. Zavolal som šéfovi pobočky New York Times v Port-au-Prince na Haiti a spýtal som sa ho, či o tom nebudú informovať. Odpovedal mi, že redaktor nemá o túto správu záujem.
Rozhovor je skráteným prepisom podcastu Judging Freedom, ktorý robí sudca Napolitano. Preložil Timotej Dunaj.
Maxi
Pred 4 mesiacmi
Ako vždy, nič iné nikto súdny nečakal, vždy je to o rope, aj Irak, žiadne zbrane hromadného ničenia, len Sadám Husain priškrtil kohútiky na rovodoch a chcel od emeriky adekvátne peniaze, ale oni chcú všetko zadarmo, to isté englišmeni a francuzi v Egypte svojho času.
Athos
Pred 4 mesiacmi
Za všetkými konfliktami sveta hľadaj američanov a ich nenažratosť. Aj za takými zdanlivo nesúvisacimi udalosťami, ako sú nepokoje v Nepále. Veď čo viac si môžu američania želať, ako nestabilnú a rozvrátenú krajinu v susedstve Číny a Indie?
Surko
Pred 4 mesiacmi
Ale ale, Rusko chce ovládnuť celú Európu ...
Maxi
Pred 4 mesiacmi
Suezská kríza z roku 1956 Británia a Francúzsko boli od 18. storočia najvplyvnejšími veľmocami sveta. Určovali dianie v Európe a vybudovali si rozsiahle koloniálne ríše. Za symbol definitívnej straty ich veľmocenského postavenia sa považuje suezská kríza z roku 1956, keď ich Spojené štáty a Sovietsky zväz prinútili ukončiť inváziu do Egypta. Vyprovokovalo ju znárodnenie Suezského prieplavu, ktoré egyptský prezident Gamál Abd Násir oznámil 26. júla 1956. Suezský prieplav, ktorý otvorili v roku 1869, považovala Británia dlho za "krčnú tepnu" svojho impéria. Jej lodiam skracoval takmer o polovicu vzdialenosť medzi metropolou a východnými časťami ríše. Ani nezávislosť Indie v roku 1947 jeho význam nezmenšila. Viedla ním aj cesta, ktorou do Európy prúdila čoraz potrebnejšia ropa z Perzského zálivu. Násirov krok Britov šokoval.
MartinX
Pred 4 mesiacmi
Ešte že namáme ropu. Mimochodom, v Rumunsku nejaká tá ropa (aj keď relatívne málo) je a vídíme akú “starostlivosť” im prejavujú - zrušenie volieb a trestné stíhanie “nesprávneho” kandidáta.