Druckerove zákony porušujú práva rodičov aj vatikánske zmluvy

Zákony s ďalekosiahlymi zmenami boli predložené nečakane v čase končiaceho školského roka a začínajúcich prázdnin a nepríjemne zaskočili rodičov, ale aj cirkevné a súkromné školy.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesené enormné množstvo pripomienok, ministerstvo však v podstatných otázkach nebolo ochotné vyjsť v ústrety najviac poškodeným stranám. Manažovanie prípravy zásadnej reformy školstva bolo nezvládnuté, uponáhľané a bez ochoty zohľadniť podstatné výhrady pripomienkujúcich subjektov.

Výsledok tomu zodpovedá. Ide o návrh, ktorý nerešpektuje základné práva rodičov, ale ani autonómiu cirkevných a súkromných škôl.

Znížením veku pre povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú škôlku na tri roky dochádza k neprimeranému zásahu do práv a slobôd rodičov.

Deti nepatria štátu, ale rodičom. Právo rozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa, vrátane jeho výchovy, patrí rodičom. Tento imperatív je vyjadrený aj v Ústave SR:

„Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“

Rozhodnutie o tom, či bude dieťa odlúčené od rodičov a navštevovať škôlku, patrí rodičom, rovnako ako im patrí aj rozhodovanie o výchove dieťaťa. Novela školského zákona toto pravidlo porušuje.

Navyše, povinná škôlka bez možnosti domáceho vzdelávania závisí od dosiahnutého vzdelania rodičov, ide tu o diskrimináciu na základe vzdelania, teda v zmysle Ústavy SR takzvaného iného postavenia. Nie je totiž vôbec preukázané, že rodičia bez predpísaného vzdelania nie sú schopní zabezpečiť výchovu svojich detí.

Treba tiež zdôrazniť, že Ústava SR neustanovuje žiadne povinné predprimárne vzdelávanie. Ústava SR stanovuje len povinnú školskú dochádzku: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.“

Dĺžku povinnej školskej dochádzky ustanovuje § 19 školského zákona, začína sa po dovŕšení šiesteho roku veku dieťaťa, je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. V zmysle § 20 Školského zákona „povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.“ Takže nie v materských školách.

Z uvedeného vyplýva, že povinné predprimárne vzdelávanie nemožno považovať za súčasť povinnej školskej dochádzky v zmysle Ústavy SR. Ide tu o povinnosť, ktorej zavedenie nemá oporu v Ústave SR. 

Po páde komunizmu došlo k výraznej zmene v školstve a jedným zo základných princípov je právo rodičov na slobodný výber školy. Opiera sa o medzinárodné dohovory, Ústavu SR aj Zákon o rodine, ktoré zhodne hovoria o práve rodičov zabezpečiť pre svoje deti vzdelanie v súlade s ich presvedčením, čo sa okrem iného realizuje práve slobodným výberom školy. Explicitne je princíp slobodného výberu školy ukotvený v Základnej zmluve medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou:

„Rodičia a iné osoby uvedené v čl. 12 ods. 1 majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia.“

Princíp je obdobne ukotvený aj v Zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami:

„Rodičia, iné osoby a zariadenia uvedené v článku 12 v súlade s právnym poriadkom a so záujmami Slovenskej republiky majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia.“

Pre porovnanie, princíp slobodného výberu poskytovateľa platí aj v zdravotníctve, čo najmä znamená, že zo strany štátu nie sú stanovované žiadne obmedzenia, ktoré by obmedzovali slobodný výber poskytovateľa a pacient si môže zvoliť poskytovateľa kdekoľvek na Slovensku bez ohľadu na adresu svojho bydliska.

Navrhovaný zákon o školskej správe zásadne zasahuje do slobody rodičov na výber školy, a to najmä zmenami v pravidlách školských obvodov, ktoré výrazne obmedzia možnosť rodiča umiestniť dieťa v škole za hranicami obvodu. Hrozí, že školy budú tlačené, aby odmietali deti z iných verejných obvodov, v dôsledku čoho sa práva rodičov na výber školy výrazne obmedzia. Oproti súčasnému stavu sa situácia zhorší hlavne pri súkromných a cirkevných školách, ktorým pribúdajú nové povinnosti a ktoré čelia sankcii zníženia normatívu o 20 percent.

Plánované obmedzovanie slobodného výberu školy možno považovať za porušenie práv rodičov, ako aj za porušenie zmlúv so Svätou stolicou a ostatnými registrovanými cirkvami.

Reforma prináša krátenie normatívu o 20 percent pre niektoré zo škôl. Okrem iného pôjde o tie súkromné a cirkevné školy, ktoré sa rozhodnú vyberať školné.

Ústava SR však garantuje právo neštátnych škôl vyberať školné: 

„Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.“

Vyberať úhradu za vzdelávanie je teda právom neštátnych škôl, ktoré patrí medzi základné práva a slobody. Ústava súčasne stanovuje, že za uplatnenie svojich práv nesmie byť nikomu spôsobená ujma na právach: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“

Zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní ďalej stanovuje právo na rovnaké financovanie: „Katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.“ Obdobné právo je upravené aj v dohode s ostatnými cirkvami.