Koniec Mareka Čulena

V Bratislave odstránili sochu menej známeho, ale vo svojej dobe významného predstaviteľa komunistického režimu Mareka Čulena. Pomník, ktorý bol podľa úradov klasifikovaný ako vojnový hrob, bol inštalovaný vo vrchnej časti Námestia slobody (bývalé Gottwaldovo námestie), v parčíku vedľa Úradu vlády, ešte v roku 1978. 

Paradox asi nie je vhodné slovo, ale ťažko tie oblúky pomenovať. Európski socialisti dnes definitívne škrtli Ficovu stranu vo svojej frakcii. Okrem iného preto, že Fico nahlas kritizuje vojnu na Ukrajine. Zároveň vnuk po jednom z najväčších symbolov normalizácie u nás dozerá ako primátor na odstránenie sochy iného komunistu. Pre spoločnosť a ľudí okolo jedno ani druhé už veľa neznamená, ale tí, o ktorých ide, to prežívajú inak.

Autorom odstráneného pomníka bol Vladimír Môťovský, spoluautorom Štefan Ďurkovič. Pomník znázorňoval trojštvrtinovú postavu v nadživotnej veľkosti. Komunistický politik s výraznou šticou strážil parčík s odhodlaným gestom rúk, v ťažkom kabáte a so vztýčenou hlavou, pohľad upieral do diaľky. Spoločnosť mu robili prázdne lavičky, jeho podstavec bol často zašpinený grafitmi.

„Sme presvedčení, že čestné miesto na Námestí slobody by nemal mať človek, ktorý sa stal jedným zo symbolov neslobody,“ uviedol pri odstraňovaní sochy hovorca hlavného mesta Peter Bubla. 

Marek Čulen (1887 až 1957) bol zakladajúcim členom medzivojnovej komunistickej strany na Slovensku a jej dlhoročným vysokým funkcionárom. V rokoch 1951 až 1953 z pozície povereníka pre poľnohospodárstvo a predsedu Jednotného zväzu slovenských roľníkov likvidoval súkromne hospodáriacich roľníkov a násilne ich majetok sceľoval pod jednotné roľnícke družstvá. Bol to jeden zo spoločensky najničivejších prejavov komunizmu u nás.

Počas druhej svetovej vojny ho komunistická strana vyslala do sovietskeho exilu, po začiatku povstania sa na Slovensko vrátil a zapojil sa do odboja. Po porážke Nemecka bol poslancom Slovenskej národnej rady, Ústavodarného Národného zhromaždenia a od roku 1948 členom Národného zhromaždenia až do smrti v roku 1957. 

Zaujímavosťou bol jeho starší konflikt s Klementom Gottwaldom, keď odmietol jeho radikálne riadenie strany na štýl sovietskeho boľševizmu. V roku 1929 bol vylúčený, no po sebakritike mu bolo dovolené sa v roku 1932 do komunistickej strany vrátiť.

Čulen mal pamätníky aj v Senici a Brodskom, kde sa narodil. V rodnej obci mal okrem pomníka aj pamätnú izbu. Krátko po Novembri 89 boli odstránené. Rovnako bol zrušený názov základnej školy, ktorá niesla jeho meno. 

„K obdobnému kroku po viacerých výzvach a neúspešných pokusoch viacerých iniciatív teraz pristúpilo aj mesto Bratislava, ktoré má pomník vo svojom vlastníctve,“ dodal hovorca hlavného mesta. 

Bubla oznámil, že pomník bude prevezený do mestskej galérie, kde bude uložený do depozitára. Park následne revitalizujú, opravia prístupové chodníky a zeleň v jeho bezprostrednom okolí.