V Bratislave odstránili sochu menej známeho, ale vo svojej dobe významného predstaviteľa komunistického režimu Mareka Čulena. Pomník, ktorý bol podľa úradov klasifikovaný ako vojnový hrob, bol inštalovaný vo vrchnej časti Námestia slobody (bývalé Gottwaldovo námestie), v parčíku vedľa Úradu vlády, ešte v roku 1978.
Paradox asi nie je vhodné slovo, ale ťažko tie oblúky pomenovať. Európski socialisti dnes definitívne škrtli Ficovu stranu vo svojej frakcii. Okrem iného preto, že Fico nahlas kritizuje vojnu na Ukrajine. Zároveň vnuk po jednom z najväčších symbolov normalizácie u nás dozerá ako primátor na odstránenie sochy iného komunistu. Pre spoločnosť a ľudí okolo jedno ani druhé už veľa neznamená, ale tí, o ktorých ide, to prežívajú inak.
Autorom odstráneného pomníka bol Vladimír Môťovský, spoluautorom Štefan Ďurkovič. Pomník znázorňoval trojštvrtinovú postavu v nadživotnej veľkosti. Komunistický politik s výraznou šticou strážil parčík s odhodlaným gestom rúk, v ťažkom kabáte a so vztýčenou hlavou, pohľad upieral do diaľky. Spoločnosť mu robili prázdne lavičky, jeho podstavec bol často zašpinený grafitmi.
„Sme presvedčení, že čestné miesto na Námestí slobody by nemal mať človek, ktorý sa stal jedným zo symbolov neslobody,“ uviedol pri odstraňovaní sochy hovorca hlavného mesta Peter Bubla.
Marek Čulen (1887 až 1957) bol zakladajúcim členom medzivojnovej komunistickej strany na Slovensku a jej dlhoročným vysokým funkcionárom. V rokoch 1951 až 1953 z pozície povereníka pre poľnohospodárstvo a predsedu Jednotného zväzu slovenských roľníkov likvidoval súkromne hospodáriacich roľníkov a násilne ich majetok sceľoval pod jednotné roľnícke družstvá. Bol to jeden zo spoločensky najničivejších prejavov komunizmu u nás.
Počas druhej svetovej vojny ho komunistická strana vyslala do sovietskeho exilu, po začiatku povstania sa na Slovensko vrátil a zapojil sa do odboja. Po porážke Nemecka bol poslancom Slovenskej národnej rady, Ústavodarného Národného zhromaždenia a od roku 1948 členom Národného zhromaždenia až do smrti v roku 1957.
Zaujímavosťou bol jeho starší konflikt s Klementom Gottwaldom, keď odmietol jeho radikálne riadenie strany na štýl sovietskeho boľševizmu. V roku 1929 bol vylúčený, no po sebakritike mu bolo dovolené sa v roku 1932 do komunistickej strany vrátiť.
Diskusia k článku
11Svätý Pavol: Homosexualita je nehanebnosť!
Pred 21 hodinami
Komunistické monumenty nemajú na Slovensku čo robiť. Slovensko musí podliehať vláde Pána Ježiša Krista.
PG
Pred 19 hodinami
Spravne! To je najdolezitejsie co treba v tejto chvili v Bratislave urobit. Urcite kvoli tomu niekolkokrat sedelo mestske zastupitelstvo. Este by tadial kde bola socha mali z EU Fondov postavit cestu pre bicyklistov. Nech je retardacia uplna. Kedy uz tento nebetycny kretenizmus skonci, dokedy prasteni bratislavcania budu volit ten nasuvany a mediami adorovany odpad? Ktory horko tazko ako jednu z mala veci za volebne obdobie dokonci jednu kolajnicu do Petrzalky, bola to fakt drina. Keby nasi tatkovia a dedovia tu Petrzalku nepostavili, nemuseli sa mestski uradnici tak silne trapit. Fakt ste uplne osprosteli, bratislavcania? Nezalezi vam na sebe? To si aj doma kadite kazdy kazdemu na hlavu?
Peter
Pred 17 hodinami
Čulen sa do odboja zapojil ako agitátor v zázemí, tam, kde sa nestrieľalo. Nebojoval.
Dzadofor
Pred 16 hodinami
Ja mu teda ďakujem, že má oslobodil od driny,ktorú som ako chlapec zažil,lebo naša rodina nepodpísala do družstva a viem čo je to hrdlačiť na 3ha pôdy. V roku 1975 prišiel list z MNV, že pôda sa sceluje.Otec to "pochopil" a hneď na družstve pracoval. Konečne začal žiť a nie hrdlačiť. Ja som mohol študovať a nie orať s koňom kamenistu pôdu. Vtedy, keby som mal "smart" hodinky, tak by vybuchli od počtu krokov pri vodeni koňa.
jen
Pred 14 hodinami
Komunista Marek Čulen žil v pohnutej dobe. Zažil vznik ČSR, prvú republiku, fašizmus, nástup komunizmu a ... nič. Jeho životopis sa scvrkol do pár viet, že bol komunista, ktorí luďom kradol políčka. Možno je to pravda, ale aj kriminálny zločinec má na internete bohatší životopis ako Čulen. Môj názor je, že keď niekomu búrame sochu a verejne ho dehonestujeme, mali by sme vedieť prečo. Argument "lebo komunizmus a kolektivizácia" nestačí. Máme Ústav pamäti národa, štátom platenú organizáciu. Ani tam o komunistovi Marekovi Čulenovi nič nie, len útržky informácii, ale až od roku 1948. Autori Palko ml. a Lučanič do článku zaplietli novodobú agitáciu do ktorej zamontovali aj europoslanca. Toto je najhorší článok aký som na Markeri čítal. Pri tejto dvojici by mala svietiť oranžová kontrolka.