7 dní v kocke: Čo je horšie ako volebná manipulácia? Tá povolebná

Dnes o útokoch na Turka (po vzore Huliaka), o polopravde so stíhaním Kotlára, o zastavení genocídy v Gaze a o protestoch proti inkluzívnemu Druckerovi.

Je zvláštne, ako sa česká politika podobá na tú slovenskú. Čerstvým príkladom sú pokusy zasahovať do výsledku volieb a do zloženia novej vlády. Likvidácia Filipa Turka z Motoristov mierne pripomína povolebný odstrel Rudolfa Huliaka z klubu SNS. Obaja boli neprijateľní pre Brusel, pre progresívne médiá, pre prezidentský palác. A hlavne pre tajné služby.

Kauzu otvoril český Deník N. Ukázal staré vymazané správy a komentáre Filipa Turka zo sociálnych sietí. Treba otvorene priznať, že sú nechutné. Ťažko obstojí aj vysvetlenie, že mnohé Turkove slová neboli myslené vážne, ale ironicky – len ako sprostý vtip.

To však nie je hlavný problém. Každý má predsa právo v rámci debaty prestreliť, ak svoje slová odvolá, vymaže, vysvetlí, oľutuje… A ak ich už neopakuje. Jednoducho, každý z nás má právo pomýliť sa alebo urobiť chyby. Dôležité je poučiť sa a pracovať na sebe.

Hlavný problém nie je na strane Turka (a jeho minulosti), ale na tej opačnej. Jadrom problému ja táto veta: „Deník N má k dispozícii archív Turkových facebookových príspevkov, ktoré po vstupe do aktívnej politiky vymazal.“ Túto vetu si treba prečítať aspoň trikrát. Je strašná.

Nie, reč nie je o starých záznamoch (povedzme fotokópiách) Turkových nevhodných slov zo sociálnej siete. Reč je o archíve. O archíve súkromného účtu Filipa Turka, ktorý vymazal. A ktorý má zrazu v rukách Deník N.

Možno má český Deník N – alebo jeho zdroj – nielen Turkov archív, však. Možno lustruje aj iné archívy a iné vymazané správy od iných „triednych nepriateľov“.

Prístup k vymazaným archívom zo súkromného účtu Filipa Turka môžu mať len dve služby. Prvá sa volá Meta (správca Facebooku). Tá archivuje všetky správy. Aj tie akože vymazané.

Druhá služba má prívlastok tajná. Spravodajské služby ako americká NSA monitorujú online komunikáciu stoviek miliónov ľudí. Zistenia potom môžu posunúť kolegom zo spriatelených bezpečnostných služieb. Povedzme českej BIS. Turek tvrdí, že českí vyšetrovatelia sa zaujímali o niektoré jeho staré správy už v roku 2024.

Je vysoko pravdepodobné, že pri útokoch na Filipa Turka sledujeme dobre pripravenú spravodajskú hru. Jeho strana a on špeciálne sú neprijateľní pre „režimový dozor“. Teda pre tých, ktorí slúžia Londýnu či Bruselu. A ktorých desí politika Motoristov. Lebo chcú zastaviť Green Deal, energetické sankcie, financovanie ukrajinského konfliktu…

Vyzerá to tak, že proti Motoristom a Turkovi spojili sily tajné služby, progresívne médiá, vyšetrovatelia, diplomati aj prezident Petr Pavel. Úloha znie jednoducho: zablokovať hrozbu. Konkrétne zastaviť nomináciu Turka na ministerstvo zahraničných vecí. Je to jeden z kľúčových úradov, kde treba mať buď preverené kádre, alebo aspoň neškodné, slabšie figúry.

Turka po médiách rozpracovala aj polícia. Následne zakročil prezident Pavel (generál bol do roku 2019 členom redakčnej rady českého Deníku N). Radí Babišovi, aby Turka posadil do karantény.

Podobný postup sme videli po slovenských voľbách 2023. Nešlo o ministerstvo zahraničných vecí, ale o životné prostredie. Aj to je jeden z kľúčových úradov, ktorý treba držať pod kontrolou. Jeho úlohou je pokračovať v klimatickej agende bez ohľadu na výsledok volieb.

Pointa pritom nie je ekologická, ale geopolitická. Európa sa má extrémne nákladným spôsobom odstrihnúť od fosílnych palív z Východu (Rusko, arabské štáty).

Keď SNS nominovala Rudolfa Huliaka, ktorý chcel klimatickú agendu prehodnotiť, postup bol takmer rovnaký ako pri Turkovi. Lustrovali sa jeho neprijateľné slová. Nález bol – ako sa pri prostorekom Huliakovi dalo čakať – pozitívny. Vyštartovali po ňom progresívne médiá, NAKA, špeciálna prokuratúra s jej protiextrémistickou úderkou.

Nakoniec nad Huliakom zavrela dekel prezidentka Čaputová. Vyhlásila, že je neprijateľný, lebo spochybňuje politiku Bruselu. Vybavené.

Ako to dopadne s Turkom, je zatiaľ otvorené. Motoristi majú skúseného poradcu: Václava Klausa. No druhá strana má ešte silnejšie karty.

Na odstreľovaní ľudí ako Turek je trpké to, že sú to vlastne pokusy manipulovať voľby. Presnejšie: manipulovať volebný výsledok s jeho odkazom. A prekresľovať (editovať) povolebné zostavovanie vlády. Záujmy voličov a sľuby Turka sa majú hodiť do koša. Nová česká vláda by mala, aj keď s menším zápalom, plniť úlohy od spojencov.

Týmto sa dostávame k hlavnej chorobe súčasného systému: ku kríze suverenity a zastupiteľskej demokracie.

Zastupiteľská demokracia vyzerá – aspoň na papieri – vynikajúco. Voliči majú rozhodnúť, kto a s akým programom bude v parlamente. Parlamentná väčšina zas rozhodne o tom, ako bude vyzerať vláda a jej politika.

Je to jednoduché a je to pekné: lídri (prezident, premiér, ministri, poslanci) majú zastupovať národ a jeho záujmy.

Žiaľ, prax je niekedy iná. Hlavne v čase hybridnej vojny. Lídri čoraz častejšie nezastupujú národ a jeho záujmy, ale záujmy mocenských a finančných centier. Tie sú hlavne v Londýne, Bruseli a New Yorku.

Ak túto submisívnu politiku robí progresívna či proatlantická vláda podľa očakávaní jej voličov, je to v poriadku. Ak to má robiť koalícia národných síl, ktoré išli do volieb s iným programom, zastupiteľský systém nefunguje. Funguje len distribúcia moci. Zhora dole.

Výsledok je potom karikatúrou demokracie a slobody. Národné vlády musia vo vojenskej, finančnej či energetickej politike plniť zadania, ktoré idú celkom otvorene proti záujmom domácej spoločnosti. Alebo ktoré ju vystavujú existenčnému ohrozeniu.

Smutným príkladom je politika Volodymyra Zelenského, ktorý vo voľbách 2019 sľuboval dohody s Ruskom a rýchle ukončenie vojny na Donbase. S týmito sľubmi vyhral voľby.

Po voľbách musel otočiť, respektíve musel pokračovať v tvrdej „atlantickej línii“ ukrajinského vedenia. Aj za cenu rizika vojny s Ruskom, ktoré so západným vyzbrojovaním Ukrajiny, s expanziou NATO a s vojenským konfliktom na proruskom Donbase stratilo trpezlivosť.

Odvtedy sa Ukrajina zmenšuje a krváca vo vojne, ktorú nedokáže vyhrať.

Ďalšími smutnými príkladmi sú európske vlády a EÚ, ktoré nedokážu vystupovať suverénne a v záujme Európanov. Pri konflikte o Ukrajinu nevedeli od roku 2014 ponúknuť ani vojenské, ani diplomatické riešenie. Namiesto toho sa točia v kruhu nákladných a bolestivých sankcií, masívneho financovania ukrajinskej armády aj ukrajinských dôchodkov. A bezradného pózovania pod vlajkou „Ukraine must win“…

Najhoršie na tom je, že ak sa spoločnosť začne búriť a ak začne žiadať prehodnotenie šialenej politiky „lídrov“, veľa to neznamená. Zastupiteľská demokracia sa v Európe zmenila na riadenú demokraciu.

Žijeme v zaujímavej dobe, nad ktorou by musel dvihnúť obočie aj Orwell. Kto hovorí o slobode, má byť zavretý. Kto ukazuje zdravý rozum, je vyhlásený za blázna. A kto ponúka riešenia, ten predstavuje problém.

Homo sapiens v európskej edícii 2025 je zábavný tvor.

Pokračovať budeme pokusmi o kriminalizáciu „nepriateľov“ s inou, aj keď podobnou pointou. Médiá v stredu šírili správu o tom, že splnomocnenec vlády pre vyšetrenie pandémie Kotlár je stíhaný. Za spochybňovanie nových mRNA vakcín a za šírenie poplašnej správy.

Keďže to tvrdili viaceré médiá hlavného prúdu, mala by to byť pravda. A aj je. Konkrétne: je to ten typ pravdy, ktorý sa volá polopravda. Ešte výstižnejšie by bolo polpercentná pravda.

Nie, Kotlár zatiaľ nebol obvinený, teda nie je trestne stíhaný. Polícia začala iba stíhanie vo veci. V preklade: začala vyšetrovanie podozrenia. Nahlásila ich SaS. Na Kotlára podala trestné oznámenie.

Strážcom poriadku z SaS sa nepáčilo, že Kotlár spochybnil vakcíny, hovoril o škodlivej DNA a šíril tým vraj poplašnú správu. Lebo jeho tvrdenia vraj boli vyvrátené.

Prípad vyzeral spočiatku komicky – hlavne pre uletené Kotlárove reči, ktorými prirovnal očkovaných ku génovo modifikovanej kukurici. Boli to smiešne a zbytočne hlúpe slová, ktorými Kotlár veľmi nešťastne zbulvarizoval inak vážnu tému.

Vyšetrovatelia to zrejme nebudú mať jednoduché. Musia oddeliť zrno od kukurice. Teda podstatu Kotlárovej kritiky vakcín od tej časti „debaty“, ktorá je nezmyselná a primitívna.