Bieda Nobelovej ceny za mier. To si Nobel nezaslúžil
Kedysi dávno som počul takýto vtip: „Chceš dostať Nobelovu cenu za mier? Staň sa teroristom a po čase s terorizmom prestaň!“
Kedysi dávno som počul takýto vtip: „Chceš dostať Nobelovu cenu za mier? Staň sa teroristom a po čase s terorizmom prestaň!“

Ono to vlastne nie je celkom vtip. Trochu je to pravda. Vlastne aj viac ako trochu. Nobelova cena za mier sa nie vždy dáva ušľachtilým ľuďom, ktorí zasvätili boju za mier celý svoj život.
V posledných týždňoch sa veľa diskutovalo o tom, či cenu nedostane Donald Trump. Nedostal a asi je to tak dobre. Táto cena už bola veľakrát kontroverzná.
Spomínaný vtip-nevtip som asi počul prvýkrát, keď ju dostal Jásir Arafat, vodca palestínskej organizácie Fatah, čiže Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), ktorá viedla desaťročia boj proti Izraelu, najčastejšie z územia Libanonu, v Gaze, kde ju neskôr vystriedal Hamas, a na Západnom brehu.
A metódou boja bol, samozrejme, aj terorizmus, teda útoky proti civilom. V 80. rokoch sa Arafat umiernil a skúsil s Izraelom vyjednávať. Uznal právo Izraela na existenciu a OOP podpísala s Izraelom takzvané Dohody z Osla, ktoré položili základy palestínskej samosprávy v Gaze a na Západnom brehu.
Arafat dostal Nobelovu cenu za mier v roku 1994 spolu so svojimi izraelskými náprotivkami Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom. Arafat zomrel v roku 2004.
Možno je ten vtip o teroristovi ešte staršieho dáta. V roku 1978 dostala Nobelovu cenu za mier dvojica politikov, jeden z Egypta, druhý z Izraela. Ale v tejto dvojici bývalým teroristom nebol Arab.
Egyptský prezident Anwar Sadat a premiér Izraela Menachem Begin dostali Nobelovu cenu za mier v roku 1978 za to, že ukončili dlhoročné nepriateľstvo medzi svojimi krajinami. Bol to prekvapivý moment. Dobré vzťahy medzi Egyptom a Izraelom pretrvávajú doteraz.
Menachem Begin bol v časoch zrodu štátu Izrael po druhej svetovej vojne členom a potom vodcom sionistickej paramilitaristickej organizácie Irgun. Vláda Britského mandátu v Palestíne považovala Begina za teroristu. Begin bol v roku 1946 zodpovedný za bombový útok na hotel „Kráľ Dávid“ v Jeruzaleme, v ktorom sídlili úrady Britského mandátu. Zahynulo tam 91 ľudí rôznych národností. V 50. rokoch britská vláda odmietla Beginovi udeliť víza na návštevu Británie.
Menachem Begin sa neskôr uchytil v politike a dotiahol to na izraelského premiéra. A na Nobelovu cenu za mier.
Seven Zero
Pred 11 mesiacmi
Tak ak by ju mal niekto podla tohto dostat, tak ma napada Francesca Albanese
zvýrazňovač
Pred 11 mesiacmi
Trochu rozporujem nadpis článku, lebo tú biedu si Nobel zaslúžil. Sám bol totiž obchodníkom so smrťou, čo ho neskôr motivovalo k založeniu ocenenia. Tu je zaujímavý zoznam "laureátov": https://politics.stackexchange.com/questions/40937/has-a-nobel-peace-laureate-ever-been-accused-of-war-crimes Barack Obama tam má vypísané vojnové zločiny rozozané priamo podľa právneho poriadku Spojených Štátov. Kým na niektorých lídrov sú na Západe vydané zatykače, on sa objavuje ako prestížny hosť večierkov a nikto po ňom nejde.
Pavol P.
Pred 11 mesiacmi
Už je to asi jedno, kto dostane NB za mier. V tejto kategórii sa rozdiel medzi Nobelovou cenou a Ig Nobelovou cenou už dávno zmazal.
Ifkoo.pifko
Pred 11 mesiacmi
Aj tuto cenu rovnako ako takmer cely univerzitny svet uniesli radikalni laviciari. A tak to aj vypada. Vaznost tejto ceny uz davno dramaticky zdevalvovala.
Jozef
Pred 11 mesiacmi
Bohužial Nobel sám založil túto cenu, aby chlácholil svoje svedomie pre veci, ktoré rozhodne neboli pre mier a boli jeho zásluhou. Preto táto bieda už bola zapísaná takpovediac v DNA.