Základom každej dobrej analytickej práce je zadefinovať pojmy. Na slovenských vysokých školách sa to pri písaní učia aj bakalári. Z nejakého dôvodu však tieto základy neovláda slovenský „výkvet“ investigatívy: Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK). Ich zanedbanie povinností je pritom dotované aj z európskych peňazí.

ICJK 8. októbra zverejnilo správu s názvom „Platená nenávisť“. Tvrdia v nej, že na Slovensku sa za uplynulý rok objavilo viac než 500 sponzorovaných útokov politikov na novinárov a mimovládne organizácie.

Správa ICJK hovorí, že „investigatívci“ analyzovali tisíce platených politických reklám na Facebooku a Instagrame. Spolu s partnermi z Poľska, Maďarska a Česka sa sústredili nielen na Slovensko, ale aj na ostatné štáty Vyšehradskej štvorky.

Táto skupina koordinovaná slovenským ICJK identifikovala najviac sponzorovaných „útokov“ či „nenávisti“ politikov smerom k novinárom a mimovládkam práve na Slovensku. Z celkových 773 „nenávistných“ politických príspevkov ich vraj až 523 pochádzalo z našej rodnej hrudy.

Analýza tiež tvrdí, že medzi najväčších zadávateľov „nenávistných“ reklám na Slovensku patrila strana Smer-SD. Na druhom mieste v rebríčku ICJK skončil Matúš Šutaj Eštok, a umiestnil sa aj predseda strany DOMOV Pavol Slota, syn známejšieho Jána.

Pokiaľ by išlo o skutočnú analýzu nadávok alebo urážok zo strany politikov, mohla by podobná správa mať svoje opodstatnenie. Dala by sa pokladať za sondu do toho, či a ako sa na Slovensku mení politický slovník. Z podobných dát by sa dala odčítať aj miera polarizácie.

No bez definície nenávisti a útoku ostáva analýza ICJK ideologickým pamfletom. Mimochodom, po tom, čo ICJK myslí útokom a nenávisťou, som dôkladne pátrala.

Ako spomínam, definíciu skúmaných pojmov by ste hľadali márne. Mohla som sa teda orientovať jedine podľa príkladov „nenávisti“ a „útokov“, ktoré analýza ponúka.

Jedným z nich bolo video Erika Kaliňáka zo Smeru. Europoslanec v ňom hovoril o svojich zisteniach, že konkrétne neziskovky sa za bývalej vlády stretávali s predstaviteľmi verejnej správy a jedným z cieľov mítingov údajne bolo ovplyvňovanie výsledku parlamentných volieb.

Ide o popis skutkov, ku ktorým politik prikladá aj dôkazy. Samozrejme, je na mieste baviť sa o pravdivosti tohto popisu. Diskutovať sa dá aj o tom, či sú dôkazy dostatočné. Ale nenávisť?

Ďalším príkladom útoku politika na mimovládky je podľa ICJK Kaliňákovo tvrdenie, že „organizácie podporované napríklad USAID obhajujú cudzie záujmy“. Cieľom dotačného programu USAID pritom explicitne bola „podpora amerických zahranično-politických cieľov“.