Do tvrdej cenzúry a vypínania domácich médií sa v roku 2022 rozbehli len dve európske vlády. Česká za Fialu a slovenská za Hegera… V oboch prípadoch išlo o zásahy vojenských tajných služieb do slobody podnikania a slobody slova. Rozdielne boli len nástroje.

Z Česka po troch rokoch prichádzajú dobré správy. Pražský súd rozhodol, že blokovanie webu AC24 bolo nezákonné. Poškodený vydavateľ má nárok na odškodnenie za ušlý zisk. Na Slovensku trochu zaostávame. Hlavné správy zažalovali štát na Správnom súde, kde sa prípad nehýbe.

Treba však priznať, že česká vláda sa v porovnaní s tou slovenskou správala ako v právnom praveku. Do médií sekala bez akéhokoľvek právneho základu.

České tajné služby žiadali vypnúť médiá, ktoré o vojne na Ukrajine nepísali podľa predpísanej línie, ale opačne. Vyhodnotili ich ako bezpečnostnú hrozbu, ktorá vraj dezinformáciami podkopáva integritu Českej republiky. Fialova vláda sa s tým stotožnila. A prikázala operátorom, aby vybrané online médiá vypli.

Ak sa spýtate, na základe čoho, odpoveď je prostá. Na základe ničoho. Tajné služby a česká vláda tlačili na operátorov, v tomto prípade na súkromný T-mobile. Ten sa zľakol a web AC24 zablokoval. V domnienke, že za rozhodnutie zodpovedá česká vláda.

Keď sa ukázalo, že vládna cenzúra nemala oporu v zákone, nasledovala hra na skrývačku. Fialova vláda zmizla za záclonou. Ako alibista. Tvrdila, že o ničom nerozhodla, vraj išlo len o nezáväznú „proklamáciu“. Vyhlásenie. Rozhodnutie mali urobiť operátori – správcovia siete.

Dnes na to operátori doplácajú. Odškodné nebude vyplácať vláda, ale oni.

Choré.

Na Slovensku to pri vypínaní médií fungovalo trochu inak. Majstri cenzúry okolo Hegera, Naďa a Kolíkovej sa tvárili, že postupujú podľa zákona, ktorý narýchlo zmenili (hneď vo februári 2022). No ich prístup k zákonu bol, jemne povedané, mimoriadne kreatívny.