Ukrajina počas vyše tri a pol roka trvajúcej vojny našla len málo receptov, ktoré by boli proti Rusku preukázateľne také účinné ako masívne dronové útoky na tamojšie ropné rafinérie.

Od augusta do konca septembra sa jej podarilo zasiahnuť až 16 z 38 zariadení na spracovanie ropy, niektoré z nich opakovane. Nedotknutá neostala ani jedna z najväčších rafinérií v Riazani neďaleko Moskvy. Ide o závod s výrobnou kapacitou 340-tisíc barelov ropy denne.

Podľa spoločnosti Seala, ruskej agentúry pre analýzu energetických trhov, v súčasnosti zostáva nečinných až 40 percent všetkých rafinérskych kapacít, najmä v dôsledku opráv po leteckých útokoch.

Niektoré ruské spoločnosti začali už vlani inštalovať na svoje závody protidronové siete a zrejme v dôsledku narastajúceho akčného rádiusu ukrajinskej techniky sa podobné zariadenia tento rok objavili už aj v arktickom súostroví Nová Zem.

Kampaň Ukrajiny voči týmto závodom vyvolala v Rusku viaceré hospodárske problémy. Azda najviac sa však v poslednom čase skloňuje nedostatok benzínu.

Ruský denník Kommersant koncom minulého mesiaca informoval o tom, že tamojší trh s palivami čelí nedostatku, ktorý sa rovná približne 20 percentám mesačného dopytu po benzíne – čo je zhruba 400-tisíc ton z 2 miliónov spotrebovaných.

Situácia však nie je rovnaká v každom regióne a vôbec najväčšie problémy so zásobovaním má ruský ďaleký východ a Krym. Na anektovanom polostrove dokonca úrady zaviedli cenové stropy a benzín tu kúpite už len na prídel v objeme 20 litrov na zákazníka.

V Rusku ako takom prestala predávať benzín minimálne každá 50. stanica, čo je v relatívnych číslach síce málo, ale v praxi ide o takmer šesť stoviek čerpacích staníc, keďže v Rusku sa ich nachádza do 30-tisíc.

Majitelia malých a nezávislých čerpacích staníc na Sibíri dokonca uviedli ruským médiám, že museli svoju prevádzku zatvoriť. Manažér v Novosibírskej oblasti prirovnal situáciu k hyperinflácii, ktorú zažívalo postsovietske Rusko. „Podľa môjho názoru sme takúto krízu nemali od rokov 1993 až 1994,“ povedal pre miestnu televíziu Precedent TV.

Cenové stropy, benzín na prídel, zatváranie prevádzok, dlhé rady pri stojanoch či obmedzenie predaja benzínu do kanistrov sú však realitou vo viacerých častiach Ruska. Faktom však takisto je, že obyvatelia niektorých najvyspelejších ruských oblastí krízu na vlastnej koži takmer nepociťujú.

Situácia sa odráža aj v raste spotrebiteľských cien, no ešte viac v stúpaní tých veľkoobchodných. Tie podľa britského denníka Financial Times od začiatku tohto roka stúpli až o 40 percent.

Ruská palivová únia podľa magazínu Forbes varovala, že ziskovosť čerpacích staníc sa miestami dostala do záporných hodnôt, keďže veľkoobchodné ceny v niektorých regiónoch dosahujú alebo prekračujú maloobchodné ceny.