V štátnom prieskume vedie naďalej Smer. Nedôverujeme Ukrajine ani Rusku

Ak by sa voľby konali v septembri, vyhrala by ich strana Smer so ziskom 20,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko so ziskom 20,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu štátnej agentúry Infostat, ktorá patrí pod Štatistický úrad.

Na treťom mieste by sa podľa tohto prieskumu umiestnila strana Hlas so ziskom 9 percent. Tesne za ňou by nasledovali Republika s 8,9 a KDH s 8,6 percentami. Nasleduje trojica strán SaS (6,1), Hnutie Slovensko (5,3) a Demokrati (5,1), ktorá sa pohybuje tesne nad hranicou zvoliteľnosti. Pod ňou skončili strany Aliancia (3,9) a SNS (3,1).

Zvyšné strany by nezískali ani tri percentá hlasov. Platí to aj pre parlamentnú Stranu vidieka ministra Rudolfa Huliaka, ktorá získala podporu 0,5 percenta voličov.

Infostat sa voličov pýtal aj na ich druhú voľbu. Teda komu by vo voľbách odovzdali svoj prípadný druhý hlas. Toto meranie ukazuje možný volebný potenciál jednotlivých strán, keďže indikuje, koľko ľudí ich považuje za alternatívu.

Tu vedie Hlas so ziskom 18,5 percenta hlasov. Nasleduje SaS s 12,3, Smer s 11,7 a Demokrati s 11,3 percentami. Za nimi sú PS s 8,1, Republika so 7,1 a SNS so 6,3 percentami. Spomedzi parlamentných strán majú podľa tohto prieskumu najmenší potenciál na rast Hnutie Slovensko so 4,4, KDH s 3,8 a Strana vidieka s 0,6 percentami.

Podľa údajov tejto agentúry nastal zlom v preferenciách na prvých dvoch miestach v auguste. Zatiaľ čo aj tu dovtedy viedlo PS s náskokom približne päť percent, v auguste sa preferencie vyrovnali a na podobných hodnotách ostali aj v septembri.

Čo sa týka dlhodobých trendov, výraznejší prepad zaznamenal Hlas, ktorý si dovtedy bezpečne udržiaval tretiu pozíciu. Teraz však klesol pod hranicu 10 percent a podľa štatistikov z Infostatu sa „zaradil sa do skupiny ku KDH a Republike“. Správa dodáva, že „SaS, Hnutie Slovensko a občas aj Demokrati sa dlhodobo pohybujú v intervale 5 až 7 percent. Preferencie SNS už dlhší čas oscilujú okolo 3 percent“.

Výsledky štátneho Infostatu sú iné ako v prípade ostatných agentúr, kde dlhodobo vedie PS pred Smerom. Ipsos v septembri nameral PS 22,8 a Smeru 18,4 percenta. Vo Focuse to zas bolo 22 percent pre PS a 18,2 pre Smer. V agentúre AKO zasa viedlo PS so ziskom 23,1 percenta, kým Smer mal len 17,4.

Rozdiely medzi prieskumami sú zrejmé aj v prípade iných strán, najmä KDH a Hnutia Slovensko. Zatiaľ čo KDH sa v prípade iných agentúr pohybuje v skupine strán, ktoré majú medzi 5 až 7 percentami, Infostat odmeral, že hnutie sa doťahuje na Hlas. Naopak, Hnutie Slovensko má v prieskumoch iných agentúr preferencie na úrovni 6 až 9 percent, kým v Infostate získalo len 5,3 percenta hlasov.

Dôvodom môže byť podľa Václava Hřícha z agentúry AKO rozdielna metodika a štatistická chyba. Ten pre Aktuality uviedol, že Infostat zbiera dáta cez anketárov v teréne, kým väčšina ostatných agentúr realizuje online prieskumy.

Podobne výsledky komentoval aj Roman Pudmarčík z Ipsosu, podľa ktorého sa výsledky Infostatu odchyľujú od ostatných len mierne. „Rozdiel medzi PS a Smerom bol naposledy približne štyri percentuálne body. Je to na hranici štatistickej chyby,“ dodal Pudmarčík.

Na rozdiel od iných agentúr Infostat svoje výsledky nepublikuje každý mesiac, ale v rozsiahlych správach. Prvá vyšla v máji tohto roka, druhá tento týždeň. Infostat s pravidelným publikovaním preferencií prestal po tom, čo na jar v jej prieskume získala SNS len 1,5 percenta. Andrej Danko vtedy riaditeľovi štatistického úradu odkázal, že si svoj prieskum môže „strčiť do zadku“.

Infostat meral okrem volebných preferencií aj nálady spoločnosti ohľadom rôznych ďalších aktuálnych spoločenských otázok. Viaceré z nich sa venovali téme vojny na Ukrajine. Z dát, ktoré Infostat zbieral v máji tohto roka, vyplynulo, že až 80 percent obyvateľov Slovenska podporuje humanitárnu pomoc Ukrajine. Proti nej sa vyslovilo 17,3 percenta obyvateľov.

Na druhej strane, poskytnutie finančnej pomoci odmietla väčšina, teda 60 percent respondentov. Na druhej stane, takúto formu pomoci podporuje 36,2 respondentov.

V otázke sankcií voči Rusku je spoločnosť rozdelená približne na polovicu. Podporuje ich 43,5 a odmieta 45,6 percenta respondentov.

Aj v júnovom prieskume sa štatistici z Infostatu pýtali na to, či by EÚ mala zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku. Najväčšia časť obyvateľov, teda 40 percent, túto možnosť odmietla. Naopak, podporilo ju 17 percent. Tridsaťštyri percent respondentov uviedlo, že by sa mali hľadať alternatívne riešenia. V tabuľke nižšie možno vidieť rozdelenie respondentov v tejto otázke aj podľa ich volebných preferencií.