Dnes už pôsobí takmer neuveriteľne, že Volodymyr Zelenskij v roku 2019 kandidoval s programom zmierenia vo vnútri ukrajinskej spoločnosti, s programom akceptácie skutočnosti, že milióny ukrajinských občanov používajú prirodzene ruský jazyk, s programom dohody s Ruskom. Práve preto ho aj Ukrajinci jasne do prezidentského úradu zvolili.

Čo sa to stalo, že napokon ukrajinský vývoj išiel úplne opačným smerom, a to pod Zelenského vedením?

Určitú odpoveď dáva rozhovor, ktorý profesor politických vied Glen Diesen pred pár týždňami vo svojej relácii na Youtube viedol s Mikeom A. Benzom. Z rozhovoru plynie, že tento príbeh je súčasťou širšieho príbehu pôsobenia mimovládnych organizácií financovaných z USA. Kedysi to bola správna myšlienka. Neskôr, súdiac podľa výsledkov, sa však zvrhla.

Mike Benz bol zástupcom asistenta štátneho sekretára (rozumej ministra zahraničných vecí) za prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa v rokoch 2017 až 2021. Asistent štátneho sekretára je funkcia asi na úrovni sekčného šéfa. Mike Benz ako zástupca sekčného šéfa je teda človekom, ktorý pozná mechanizmy zahraničnej politiky vskutku zblízka.

V súčasnosti je Benz výkonným riaditeľom Nadácie Freedom Online. Tento rok bol hosťom aj v oveľa sledovanejších mediálnych reláciách, ako je tá Diesenova. Bol napríklad u Tuckera Carlsona a Joea Rogana.

O pôsobení mimovládok (NGO) v nich hovoril mnoho zaujímavých vecí. Táto téma by si žiadala oveľa väčší priestor, tu sa chceme sústrediť na Ukrajinu. Ale tak či tak potrebujeme určitý základný prehľad o americkej politike smerom k NGO. Benz u Diesena taký prehľad poskytol.

Benz natvrdo hovorí, že zahraničné NGO sú „organické“ a potom tie druhé, sponzorované americkým štátom alebo rovno spravodajskými službami. Teda tie „organické“ sú naozaj produktom životaschopnej občianskej spoločnosti. No tie druhé sú čímsi iným.

Podľa Benza sa vláda správa podľa jednoduchej logiky. Vlády nemajú dôveryhodnosť, ale majú peniaze. Občianske iniciatívy majú dôveryhodnosť, ale nie peniaze. Tak nech vláda platí zahraničné občianske iniciatívy a tie budú poslúchať vládu, ktorá ich platí.

Benz hovorí, že do 70. rokov bolo riadenie NGO založené na spolupráci State Departmentu a CIA. Stávalo sa však, že niektoré aktivity boli namierené proti osobám z Demokratickej strany, čo sa stalo politickou témou a predmetom vyšetrovania Churchovou komisiou.

Benz vysvetľuje, že v 80. rokoch došlo k reforme, k pokusu oddeliť CIA od skutočne nezištnej pomoci pri podpore snáh o slobodu a demokraciu v zahraničí. Bola zriadená agentúra National Endowment for Democracy (NED). Ako povedal v roku 1991 jeden z jej zakladateľov Allen Weinstein, NED robila niektoré veci, ktoré predtým robila CIA.

Aby bol zabezpečený rovnaký vplyv politických strán, NED mala pod sebou dve agentúry, Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) a Národný demokratický Inštitút (NDI) s rovnakým financovaním.

Súčasťou agentúry NED je aj „Center for International Media Assistance“, cez ktoré NED financuje zahraničné médiá.

Benz hovorí, že v čase založenia NEDu bola snaha oddeliť NED od CIA akýmsi „firewallom“, čo sa však nepodarilo. CIA má kópiu každého jedného grantu, ktorý NED poskytuje. Benz konštatuje, že ani oni na State Departmente také podrobné informácie nemali.

Veľkú úlohu pri podpore zahraničných NGO zohrávala od roku 1961 aj americká štátna agentúra USAID.

Benz sa zmieňuje aj o úlohe Georgea Sorosa. Vzťahy Sorosa a State Deparmentu siahajú do 70. rokov. Soros bol najväčším politickým darcom pre Demokratickú stranu. Ako to v Amerike býva zvykom, darca si svoju odmenu od vďačných obdarovaných politikov vyberá tak, že rozmiestňuje svojich ľudí na nižšie miesta v State Departmente, v NEDe, USAID či priamo do Kongresu. Benz dokonca spomína, že aj do CIA.

State Department, USAID, NED a aj CIA tvoria personálny konglomerát, kde osoby sa premiestňujú z jednej zložky do druhej. Legendárna Victoria Nulandová, známa z prevratu na Majdane, keď bola asistentkou ministra zahraničných vecí, sa stala neskôr členkou predstavenstva NEDu, potom bola námestníčkou ministra.

Benz hovorí, že tak počas desaťročí vznikal onen „Deep State“, ktorého príslušníci sa navzájom poznajú a sú presvedčení, že všetko robia dobre. Podľa Benza tento Deep State určoval, aká bude zahraničná politika. Keď potom prezident Trump skúšal otočiť koleso zahraničnej politiky, Deep State sa obrátil proti nemu. Tak ako šesťdesiat rokov predtým iný typ „Deep State“ pôsobil proti Demokratom, tak podľa Benza súčasný Deep State pôsobí ani nie tak proti Republikánskej strane ako celku, lebo tá je vnútorne rozdelená, ale proti Trumpovmu krídlu MAGA. 

A teraz poďme na Ukrajinu. 

Na Ukrajine Sorosova organizácia a NED pôsobili od 90. rokov. Benz u Diesena spomína Nulandovej výrok o 5 miliardách minutých na Ukrajine.

Benz hovorí, ako sa vďaka financovaniu z USAID po roku 2014 Ukrajina menila na vazalský štát. Cez USAID boli dotované ukrajinské médiá, platy a dôchodky učiteľov, hasičov, iných štátnych zamestnancov. Benz spomína intervenciu prezidenta Bidena, aby bol odvolaný generálny prokurátor Šokin, v opačnom prípade Ukrajina okamžite príde o miliardu dolárov z USAID.

Nie že by to boli nejaké novinky, ale je prekvapujúce počuť to z úst človeka, ktorý zastával dôležité miesto v americkej administratíve.

Benz tvrdí, že tento finančný tok jednoducho zabezpečoval ukrajinskú poslušnosť.

Benz tvrdí, že napríklad americká odborová organizácia učiteľov vplývala na ukrajinské učiteľské odbory, aby z učebníc boli vynechávané pozitívne zmienky o Rusku a ruskej kultúre.

A najmä Benz pripomína ako americké financovanie ukrajinských médií a NGO pripravilo pascu Volodymyrovi Zelenskému. 

Prezidentský kandidát Volodymyr Zelenskyj vo volebnej kampani 2019 hovoril o mieri a o zmierení. Ukončíme vojnu na Donbase! Implementujeme Minské dohody! Keď toľkí Ukrajinci rozprávajú po rusky, tak ich nechajme naďalej rozprávať po rusky! Dohodneme sa s Ruskom! Toto hovoril prezidentský kandidát Zelenskyj.

A ako dopadol zvolený prezident Zelenskyj? Oznámili mu zoznam červených čiar, ktoré nech sa neopováži prekročiť! Lebo inak bude zle.

Kto mu ten zoznam predložil? Médiá a NGO financované z USA.

Od roku 2014 existuje na Ukrajine NGO Ukrajinské krízové mediálne centrum (Ukraine Crisis Media Center). Skrátka UCMC. Z jeho vlastnej webovej stránky zistíme, že okrem mnohých iných ho podporuje aj USAID, NED a NATO.

Keď sa Zelenskyj ujal prezidentského úradu, UCMC dalo dohromady asi 70 ukrajinských médií a NGO, o ktorých Benz hovorí, že sú financované zo Západu. Spolu adresovali Zelenskému vyhlásenie. Jeho názov znel „Spoločné vyhlásenie zástupcov občianskej spoločnosti o prvých politických krokoch prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského“, ale je tiež známy pod stručnejším označením „Memorandum o červených čiarach“.

Signatári vyhlásenia sami používajú pojem „červené čiary“. Hovoria prezidentovi, že tu predkladajú zoznam červených čiar, ktoré nesmie prekročiť. Čerstvo ľudom zvolenému prezidentovi menujú vyše dvadsať veci, ktoré nesmie urobiť!

Nesmie organizovať žiadne referendum o vyjednávaní s Ruskom a o zásadách mierového urovnania. No iste. Ešte aby tak rozhodli ľudia. Bože uchovaj!

Nesmie separátne rokovať s Ruskom bez účasti západných partnerov Ukrajiny! Áno, on, ľudom zvolený prezident, sa nesmie pohnúť bez Ameriky! Musia ho viesť za ručičku.

Nesmie zmeniť strategické smerovanie Ukrajiny do NATO.

Nesmie ani len znížiť dialóg s európskymi a euro-atlantickými partnermi. Nech by robili čokoľvek, však?

Nesmie obmedziť existujúce sankcie proti Rusku. Len žiadna ekonomická spolupráca, ktorá bola do roku 2014 úplne bežná.

Nesmie urobiť nič proti existujúcim dohodám s Medzinárodným menovým fondom.

Nesmie sa pokúsiť zmeniť jazykový zákon. Nie, nie... Žiadna tolerancia  ruštiny, ako si to predstavuje Zelenskyj, ktorého materinský jazyk bola ruština.

Nesmie vziať do vlády politikov, ktorí zakladali Stranu regiónov a Opozičný blok. Hoci tie strany volili desiatky percent Ukrajincov. Na názory tých sa však hľadieť nesmie... V záujme demokracie, samozrejme. 

Memorandum o červených čiarach bolo adresované prezidentovi Zelenskému päť dní potom, čo nastúpil do úradu. De facto mu zakazovalo splniť svoj program zmierenia vo vnútri spoločnosti a mierového urovnania s Ruskom. Zakazovalo mu urobiť akýkoľvek krok, ktorý by zmiernil napätie na Ukrajine, ukončil zamrazenú občiansku vojnu a znormalizoval vzťahy s Ruskom. 

A memorandum hovorilo Zelenskému otvorene, že ak neuposlúchne, tak sa mu povodí zle. Memorandum hovorí: „Ak prezident tieto červené čiary prekročí, takéto konanie nevyhnutne povedie k politickej nestabilite v našej krajine a zhoršeniu medzinárodných vzťahov.“ Ach tak... Politická nestabilita. Nevyhnutne! Signatári zrejme vedeli aj to, kto sa o ňu postará.

Bolo to výhražné ultimátum. A to vyhlásenie sa dá nazvať aj memorandom o nevyhnutnosti pokračovať na ceste Ukrajiny do katastrofy.

Američan Mike Benz v Diesenovej relácii označil signatárov vyhlásenia za bábky, ktoré presadzujú za americké peniaze záujmy amerických sponzorov. 

Na Volodymyra Zelenského som sa pozeral so sympatiami ako na politika, ktorý chcel vyriešiť problém svojej krajiny a vedel, čo ona potrebuje. Zmierenie s Ruskom a zmierenie vnútorné. Ale od začiatku čelil mohutným silám.

Viackrát som písal, že musel čeliť fašistickým nacionalistom, ktorí sa mu vyhrážali, že ho obesia, ak zradí. Ale ako sme videli, čelil aj takzvanej občianskej spoločnosti. Zdôrazňujem takzvanej, lebo bábky občiansku spoločnosť netvoria. V skutočnosti čelil vplyvu západných peňazí.

Bol zvolený výraznou väčšinou ukrajinských voličov. Ale videli sme, ako súboj vôle ľudí a západného vplyvu dopadol. Nebola to vôľa ľudu, čo zvíťazila. Volodymyr Zelenskyj sa nepostavil ani nacionalistom, ani západnému vplyvu.

Prispôsobil sa obom. V tom bola jeho osobná tragédia. Ale faktom je, že nikto ho do kandidatúry za prezidenta nenútil. 

Americké financovanie NGO na podporu slobody a demokracie bolo dobrou myšlienkou. A iste to prinieslo aj dobré ovocie. Ale v tom systéme je už dávnejšie aj čosi nedobrého. Dnes už aj v Amerike vedia, že myšlienka bola neskôr zneužitá, aby slúžila číro mocenským geopolitickým záujmom. Až bola napokon obrátená proti obyčajným ľuďom.

V politike sa to tak bohužiaľ stáva.