Darujú nádej, ale čo dostanú? Darcovstvo vajíčok skrýva mnohé nástrahy

O tom, že sa v našom časopriestore vyskytuje inzercia ponúkajúca náhradné materstvo, sme už písali. No na Slovensku sa v ostatnom čase množia aj reklamy lákajúce mladé ženy darovať svoje pohlavné bunky.

Väčšina inzercie, ktorou reprodukčné kliniky vábia k darcovstvu vajíčok, zdôrazňuje slovo „nádej“. Prípadne reklamy citovo vydierajú. „Pomôžte iným splniť si sen o bábätku,“ hovoria. Prípadne: „Pre niektoré ženy ste jedinou možnosťou, ako otehotnieť.“

Vajíčka darkýň totiž obvykle putujú ženám, ktoré nedokážu vytvoriť svoje vlastné pohlavné bunky, no zároveň sú schopné dieťa vynosiť. Prípadne sa darované vajíčka používajú aj v náhradnom materstve. Oocyt (vajíčko) sa oplodní v laboratórnych podmienkach a vzniknuté embryo vložia do maternice surogátnej matky.

Je teda pravda, že darkyne vajíčok dávajú iným ľuďom nádej mať dieťa. No reprodukčné kliniky týmto mladým ženám nepovedia, čo za to dostanú. Okrem kompenzácie vo výške približne tisíc eur, napríklad aj neistotu ohľadom budúcnosti vlastného genetického potomstva.

Darkyňa vajíčok totiž neovplyvní, čo sa s jej pohlavnými bunkami bude ďalej diať. S akými spermiami ho „spárujú“? Poputuje výsledné embryo žene, ktorá ho vynosí a vychová? Alebo náhradnej matke a tá ho odovzdá objednávateľom po pôrode?

Zároveň, pretože darcovstvo je na Slovensku anonymné, darkyňa vajíčka, ani dieťa, ktoré vznikne, sa o sebe nikdy nemajú dozvedieť.

Inde už tieto pravidlá zmenili. V Spojenom kráľovstve má od roku 2005 človek, ktorý sa narodil z darovanej pohlavnej bunky, možnosť po dosiahnutí dospelosti spoznať identitu darcu. Ľudia počatí pomocou darovaných buniek sa totiž stále častejšie sťažovali, že poznať svoj pôvod je ich ľudské právo.

Podmienka anonymity darcovstva pohlavných buniek však znamená narodenie detí, ktoré o toto svoje právo prídu. Vedia si 18-ročné dievčatá, na ktoré inzercia cieli, uvedomiť následky rozhodnutia na svoje potomstvo? Pochopiteľne, čím mladšia žena, tým sú jej vajíčka kvalitnejšie. Odber ženských pohlavných buniek sa preto vykonáva od 18 do 35 rokov.

Keď ich lákajú k darovaniu vajíčok, ktoré je v skutočnosti predajom, kliniky mladým ženám nepovedia celú pravdu ani o zdravotných rizikách celej procedúry.

Reprodukčné kliniky sľubujú, že odber vajíčok je bezpečný a nesie so sebou minimum nežiadúcich účinkov. Existujú však ženy, ktoré následkom darovania oocytov zomreli. V Spojenom kráľovstve takto v rokoch 2005 a 2006 zahynuli dve darkyne.

Dôvodom ich smrti bol ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), ľudovo povedané vaječníky prestimulované hormónami. Každá žena totiž počas svojho mesačného cyklu vytvorí iba jedno, zriedkavo dve zrelé vajíčka. Pri darovaní oocytov sa ich však odoberá desaťnásobne viac.

Vajíčka sa totiž so spermiami „párujú“ v laboratórnych podmienkach a proces vytvárania životaschopného embrya môže zlyhať v každom z niekoľkých štádií. A čím viac vajíčok majú v laboratóriu k dispozícii, tým viac pokusov. 

Aby ich vaječníky vytvorili veľké množstvo zrelých oocytov, ženy si pred odberom pichajú vysoké dávky hormónov. Mimochodom, tieto injekcie si musia do brucha aplikovať samy.

Keďže vaječníky sú prestimulované, vznikajú riziká. Kým niektoré zdroje hovoria, že pätina žien si v rámci odberu vajíčok vyvinie príznaky mierneho OHSS, iné štúdie spomínajú takmer polovicu (45 percent). Mierne OHSS sa prejavuje napríklad nafúknutým bruchom, zväčšenými vaječníkmi, kŕčami, bolesťou v podbrušku, nevoľnosťou alebo dočasným zvýšením hmotnosti.

Diane Toberová z Univerzity v Alabame počas výskumu pre svoju knihu Eggonomika: Globálny obchod s vajíčkami a darkyne, ktoré ho zásobujú zistila, že 10,3 percenta darkýň zažilo vážne OHSS. Ďalších 1,62 percenta podľa jej výskumu hospitalizovali s kritickými príznakmi OHSS – zlyhaním obličiek a kardiovaskulárnym kolapsom.

Na tému odberu vajíčok ženy diskutujú aj na slovenskom diskusnom fóre Modrý koník. Zatiaľ čo niektoré tento proces opísali ako vydržateľný, iné mali opačnú skúsenosť.

„Mne bolo po tých injekciách tak zle, mala som neskutočné migrény, točenie hlavy, nonstop nízky tlak, pocity na odpadnutie, mala som pocit, že vôbec neovládam svoje telo,“ napísala diskutujúca. Dodala, že neexistuje suma, za ktorú by túto „šialenú hormonálnu tortúru“ absolvovala znovu.

„Ahojte, začala som stimuláciu vajíčka injekciami. Neviem, či to má súvis, ale je mi neskutočne zle, návaly tepla, trasiem sa, je mi na vracanie a aj zvraciam,“ posťažovala sa ďalšia.

Darovanie vajíčok je tiež omnoho menej príjemné, než darcovstvo spermií. Je to invazívna procedúra. Ženské pohlavné bunky totiž treba vyložene „vydolovať z vaječníkov“. Lekár v rámci procedúry dlhou ihlou prepichne stenu vagíny a dostane sa ňou až k vaječníkom, odkiaľ odoberie tekutinu, v ktorej plávajú zrelé vajíčka.

Ak vám to znie bolestivo, nie je to náhoda. Procedúra sa niekedy vykonáva pod celkovou anestéziou, ale inokedy sa iba umŕtvi približná oblasť vpichu.

Ako vždy, keď sa prepichuje ľudské telo, môžu nastať komplikácie. Ženy, ktoré zákrok podstúpili, sa sťažovali aj na prederavenie čriev, sepsu, cysty. Niektoré od bolesti spôsobenej procedúrou omdleli. Iné zasa sestry údajne dokonca museli počas zákroku znehybniť tak, aby ich vaječníky ostali v správnej polohe.

Štúdií, ktoré by sledovali fyzické zdravie darkýň vajíčok roky po darovaní, je veľmi málo. Nedá sa teda s istotou povedať, či z dlhodobého hľadiska ide o bezpečnú procedúru. 

Keď sa však darkýň pýtali, ako vnímajú svoje zdravie po darovaní vajíčok, viaceré sa sťažovali. Niektoré tvrdili, že sa im po darovaní vajíčok vyvinula endometrióza. Ide o ochorenie, v rámci ktorého výstelka maternice narastie mimo maternice a počas menštruácie krváca. 

Žena menom Leena pre Daily Mail povedala, že do času, keď darovala vajíčka, bola úplne zdravá. No po procedúre sa jej menštruácia stala silnou a bolestivou. Pri laparoskopickom zákroku jej zistili endometriózu, pričom výstelka jej neskôr vyrástla aj na črevách a močovom mechúre. 

„Krvácala som z konečníka,“ hovorí. „Trikrát som sa pokúsila o samovraždu. Aj teraz moja záchodová misa vyzerá ako miesto činu. Už nie som sexuálne aktívna, pretože mám endometriózu na krčku maternice.“

Ďalšia respondentka pre Daily Mail uviedla, že sa jej po darovaní vajíčok rozvinula adenomyóza. To je ochorenie, pri ktorom výstelka maternice vrastá do svalovej vrstvy jej steny. Typicky sa prejavuje predĺženým bolestivým menštruačným krvácaním a bolesťou v podbrušku. 

„Celý môj život začalo diktovať krvácanie,“ hovorí 44-ročná Rebecca – do takej miery, že tento týždeň podstupuje hysterektómiu – chirurgické odstránenie maternice. „Posledné roky boli samá bolesť,“ dodala.