Vulgárnosť v katedrále

Zo súkromia na verejnosť. Od obyčajných ľudí k najmocnejším tohto sveta.  Od profánneho k sakrálnemu.

Je to dlhoročný trend. Nevieme to ani poriadne pomenovať, nieto že zvrátiť.

Ale že by to už prenikalo až do sakrálneho prostredia? To vari nie, namietnu podaktorí. Ale áno. Sväté už nie je nič.

Pred pár dňami bola vo Vatikáne púť homosexuálne orientovaných katolíkov. Stovky ich navštívili Baziliku Svätého Petra v Ríme.

Veľakrát myslím na to, akú námahu musia vynakladať homosexuálne osoby, aby dokázali riešiť rozpor medzi svojimi sklonmi a svojou kresťanskou vierou. V tom je moje srdce na ich strane. Bohužiaľ, tí pútnici boli vyzbrojení obvyklými znakmi v dúhových farbách. A tá dúha bola už dávno unesená ideológiou, ktorú s katolíckou vierou zladiť nemožno.

Ale nechcem hovoriť o LGBT. Hovorím o víťaznom ťažení vulgárnosti. Len nechcem byť podozrievaný z nejakého zatajovania súvislostí.

Upútal ma mužský pár držiaci sa za ruky. Jeden z mužov niesol na chrbte batoh s viditeľným nápisom „F.ck the rules“. To F-slovo je známy anglosaský vulgarizmus.

Je to prejav drásavej neschopnosti rozpoznať, že taká vulgárnosť je úplne poburujúca, najmä ak je niekoľko metrov od Michelangelovej sochy Márie s mŕtvym Ježišom. Zároveň je vulgárnosť umocnená jej posolstvom. Kašľať na pravidlá. Niesť na sebe taký nápis v katedrále je naplnením posolstva.

Človek si nevdojak spomenie na výtržnosť, ktorej sa dopustila ruská ženská feministická skupina Pussy Riot vo februári 2012 v Moskve v Chráme Krista Spasiteľa. Tá nemusela niesť žiadne vulgárne nápisy, mala vulgárnosť v názve.

Pussy Riot ruský súd odsúdil na kratšie tresty väzenia. Západné liberálne elity sa však Pussy Riot zastávali.