Minulé leto mi takmer úspešný pokus o atentát na Donalda Trumpa pripomenul apríl 1968. Dnes, keď som počul strašnú správu, že Charlieho Kirka zastrelili, znova som si spomenul na Martina Luthera Kinga Jr.

Nechápte ma zle. King a Kirk žili v rôznych dobách a mali veľmi odlišné názory. Chcem tým povedať, že obaja muži reprezentovali hnutia, ktoré narušili status quo.

Hnutie za občianske práva vyvolalo revolúciu v americkom verejnom živote. Zrušilo, našťastie, dlhoročný konsenzus o rase. Úspech hnutia však viedol k nedôvere, hnevu a zatrpknutosti medzi mnohými belochmi. V tých rokoch som bol ešte dieťa. Bol som však dosť vnímavý, aby som vnímal nevraživosť, a viac ako raz som počul dospelých vyslovovať škaredé názory, ktoré hraničili s verbálnym násilím.

Prežívame ďalšiu revolúciu v americkom verejnom živote. Konsenzus multikultúrnej, otvorenej spoločnosti, ktorý dominoval mnoho desaťročí, je spochybňovaný. V knihe Return of the Strong Gods (Návrat silných bohov, pozn. prekl.) vysvetľujem, ako hlboko bol tento konsenzus zakorenený v povojnovom liberalizme. Rastúca väčšina požaduje hranice a národnú rekonsolidáciu – Ameriku na prvom mieste.

V tejto revolúcii nie sú pobúrení južanskí belosi. Namiesto toho neveru, hnev a horkosť vyjadrujú vzdelané elity, najmä baby boomeri, ktorí nepoznajú iný konsenzus ako ten, ktorý teraz stráca svoju silu. Naliehavo odporúčam čitateľom, aby si prečítali niektoré nedávne čísla časopisu Atlantic. Časopis pravidelne uverejňuje čoraz zúfalejšie varovania Anne Applebaumovej a iných, že Donald Trump je druhým príchodom Hitlera.

Kirkova organizácia sa volá Turning Point USA. Jeho ambíciou bolo odkloniť mladých ľudí od agendy ľavice a nasmerovať ich ku konzervatívnemu pohľadu na svet. V posledných rokoch to mal čoraz ľahšie. Prieskumy naznačujú posun postojov generácie Z doprava. A jeho arénou bola univerzita, čo je niečo ako neúprosné centrum dnes už umierajúceho konsenzu multikultúrnej a otvorenej spoločnosti. Nie som zasvätený do súkromných rozhovorov medzi profesormi univerzít Ivy League, ale prekvapilo by ma, keby neboli charakterizované hrôzou a nevierou v „zmenu nálady“, ktorá ovplyvňuje všetky sektory spoločnosti, najmä ich študentov.

Mnohí komentátori správne pozorovali, že násilná a hysterická rétorika vytvára atmosféru, v ktorej narušené osobnosti konajú násilne. James Earl Ray, Kingov vrah, bol takým človekom. Nepochybujem, že jeho narušená duša bola ovplyvnená hlboko nepriateľským postojom tých, ktorí sa stavali proti hnutiu za občianske práva, ktorého najsilnejším symbolom bol práve King.