Špekulácie o prípadnom návrate Zuzany Čaputovej do politiky sa objavili niekedy na jar. Treba spresniť, že nie v jej hlave, ale v hlavách poniektorých „mienkotvorcov“ z progresívneho tábora. Aj to len hmlisto. Ako jedna z možností, ak by Zuzana Čaputová prikývla.

Dôvod: Progresívne Slovensko napriek mohutnej mediálnej podpore nevyrástlo na dominantnú stranu. Šimečka trochu pripomína lídra z kindervajca. A Korčok sa neukázal ako posila, ale ako politické nemehlo. Pokusy prefarbiť PS na „silný stred“ zlyhávali.

V agentúrach a médiách, ktoré pracujú pre atlantické a progresívne kádre, sa začal rodiť nápad s projektom širšieho politického bloku. A s povolaním Čaputovej na návrat do ringu.

Nástroje boli podobné, ako kedysi pri Kiskovi. Čaputová sa začala čoraz viac objavovať v médiách. Alebo v ich agentúrach, ktoré pracujú na prieskumoch verejnej mienky a na takzvaných volebných modeloch.

Jedna z týchto modelových agentúr (volá sa Ipsos) zaraďovala Zuzanu Čaputovú do merania dôveryhodnosti politikov. V júni skončila na prvom mieste. Hoci už s politikou nič nemala.

Aj ciele boli podobné ako kedysi pri Kiskovi. Kiska mal svoj prezidentský kapitál zúročiť ako líder strany. Na novom, straníckom poli mal pokračovať v tom, čo sa naučil v paláci – v poslušnosti a v presadzovaní záujmov Londýna a Washingtonu.

Projekt mal od začiatku jednu podstatnú chybu. Nebol Kiskov. Exprezident na politiku nemal chuť. Nakoniec prikývol len preto, že ho do toho dokopali.

A aj to tak dopadlo. Pár dní po voľbách 2020 sa Kiska veľmi nenápadne a veľmi rýchlo vytratil z Bratislavy.

Podobné výsledky mali aj pokusy o výrobu Čaputovej. S tým rozdielom, že sa nedostali ani len na začiatok realizačnej fázy. Zuzana Čaputová po krátkom zvažovaní priznala farbu a oznámila, návrat odmieta. Aspoň nateraz.