Prezident USA Donald Trump v utorok oznámil, že americké sily v južnom Karibiku zaútočili na plavidlo, ktoré smerovalo z Venezuely a prevážalo zásielku drog. K úderu vraj došlo v medzinárodných vodách a zahynulo pri ňom 11 „narkoteroristov“ z kartelu Tren de Aragua. „Nech to slúži ako varovanie pre každého, kto uvažuje o pašovaní drog do Spojených štátov,“ dodal.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister obrany Pete Hegseth po dvoch dňoch, vo štvrtok, označili incident za prvú salvu v novej „vojne“ prezidenta voči drogovým kartelom.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová skonštatovala, že Trump nariadil vojenský útok „na obranu životne dôležitých národných záujmov USA“ a že „bol plne v súlade s právom ozbrojených konfliktov“.

Hoci hlavní americkí predstavitelia prezentujú svoj ťah ako krištáľovo čistú operáciu, ani po takmer jednom týždni nevyvrátili viaceré závažné pochybnosti.

Americká strana v prvom rade neposkytla žiadne dôkazy o totožnosti zabitej posádky, o tom, či bola ozbrojená, a ani o prítomnosti narkotík na palube, čo na sociálnych sieťach podnietilo špekulácie o oficiálnej verzii príbehu.

Ako uviedol web The Intercept, niekoľko expertov a vládnych predstaviteľov špekulovalo, že loď, na ktorú USA zaútočili, možno ani nepašovala drogy, pretože na palube sa nachádzal nezvyčajne veľký počet ľudí. Narkotiká spomenutým spôsobom zvyknú pašovať zhruba trojnásobne menšie skupiny.

Na tento aspekt upozornil aj profesor medzinárodných vzťahov z Chicagskej univerzity John Mearsheimer v rozhovore, ktorý Marker uverejnil cez víkend. „Ani nevieme, kto boli tí ľudia na tej lodi a čo tam robili. [Trump, pozn. red.] tvrdí, že to boli drogoví díleri a že to boli drogy, ktoré smerovali do Spojených štátov. Neposkytol však žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. A ako ste poukázali, existuje dobrý dôvod na domnienku, že to tak nie je,“ povedal.

Ministerstvo obrany tiež v piatok podľa zdrojov CNN náhle zrušilo tajné brífingy pre členov kongresových výborov. Tí vraj dúfali, že budú môcť kompetentným položiť otázky týkajúce sa aj základných informácií, ako napríklad toho, ktorá vojenská jednotka útok vykonala, aký typ munície bol použitý a aké spravodajské informácie viedli k rozhodnutiu zasiahnuť.

Tieto podrobnosti zatiaľ neboli poskytnuté napriek tomu, že prezidentská administratíva je zo zákona povinná informovať o vojenských akciách, ktoré Kongres neschválil, do 48 hodín, čo je lehota, ktorá uplynula ešte minulý týždeň vo štvrtok.