Na rokovaní Fico – Zelenskyj už od leta pracovala ukrajinská strana. Dôvod: potrebuje urovnať vzťahy so susedmi a otvoriť rokovania o vstupe do EÚ. Ukrajina definitívne stratila vyhliadky na vojenské víťazstvo (o ktorom roky hovoril Západ). A stratila aj budúcnosť v NATO (ktoré jej roky sľuboval Západ). Ostala jej len posledná a najslabšia karta: EÚ.

Zelenskyj sa netajil tým, že členstvo v Únii považuje za jednu z bezpečnostných záruk. A že potrebuje čo najskôr otvoriť takzvaný prvý klaster rokovaní. V tomto sa Ukrajina obávala, že by ju na jeseň 2025 mohlo predbehnúť Moldavsko. A to by z pohľadu Zelenského a jeho budúcnosti nevyzeralo dobre.

Stretnutie Zelenskyj – Fico malo dve časti. Prvá a zaujímavejšia bola tá neoficiálna – geopolitická. Fico sa po rokovaní s Putinom v Číne krátko stretol s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. A hneď nato aj so Zelenským. Rokovanie Fico – Zelenskyj medzi štyrmi očami trvalo takmer hodinu.

Žiaľ, o tejto neoficiálnej časti nevieme dokopy nič. Fico aj Zelenskyj to odmietli komentovať. Môžeme len predpokladať, že hovoriť mohli aj o Putinových podmienkach pre mierové rokovania.

A rovnako môžeme predpokladať, že na tvrdé podmienky Ruska zatiaľ nie je pripravená ani Ukrajina, ani EÚ. Vojna bude zrejme pokračovať. A s ňou bude pokračovať aj postupná vojenská porážka Ukrajiny a vyčerpávanie EÚ. Také sú vojenské aj geopolitické reálie.

Oficiálna časť programu bola z pohľadu Ukrajiny o EÚ. A z pohľadu Slovenska o energetike. Slovensko potrebuje stabilné dodávky ropy a plynu z Ruska za prijateľné ceny. Inak nám hrozia extrémne predražené energetické vstupy, finančné problémy a každoročné konsolidačné balíky. Čiže osekávanie našich príjmov, životnej úrovne a ďalšie zaostávanie za európskym priemerom.

Výsledok: Ukrajina získala všetko, čo potrebovala. Hlavne prísľub úplnej podpory Slovenska pre jej vstup do EÚ. A pre začatie vstupných rokovaní s Bruselom. Popri tom Zelenskyj neoblomne zopakoval, že ruská ropa a ruský plyn nemajú budúcnosť a Ukrajina bude ďalej blokovať prepravné trasy. Dokonca aj po prípadnej mierovej dohode.

Slovensko nezískalo nič. Len prísľub ďalších stretnutí. A slová Zelenského, ako vraj rešpektuje, že Fico má „iný názor“.

Sledovali sme zvláštny obraz. Ukrajina potrebuje zbrane zo slovenských zbrojoviek. Dostáva ich. Ukrajina potrebuje elektrinu, plyn a palivá zo Slovenska. Dostáva ich. Ukrajina potrebuje podporu Slovenska pre vstup do EÚ. Dostala ju.

A keď príde na slovenské požiadavky – životne dôležité pre slovenský priemysel – Zelenskyj je radikálny, neoblomný, tvrdý. Miestami drzý. Opakuje strohé nie. A Fico sa uspokojí s tým, že spomenie svoj „iný názor“. A v každej druhej vete odrieka heslá o „suverénnej slovenskej politike“.

Aj reči o rešpektovaní iného názoru, aj heslá o suverénnej politike sú pritom slovenskej vláde nanič, ak nevie pritlačiť. A vynútiť si kompromisy: podpora Ukrajiny áno, ale so slovenskými podmienkami.

V Užhorode to vyzeralo tak, akoby bola Ukrajina starý člen Únie a Slovensko zúfalý čakateľ. Odkázaný klopiť zrak a plniť bolestivé úlohy…

Samozrejme, treba uznať, že Ficov manévrovací priestor je úzky. Slovensko ako člen EÚ nemá podporu Bruselu. Má ju Ukrajina. A má ju ešte aj v spore, v ktorom Ukrajina likviduje zmluvné dodávky palív do Európy. Absurdné? Choré? Zvrátené? Áno, ale taká je realita. EÚ neslúži svojim členom, Európanom. A európskym záujmom. Slúži Británii a Ukrajine.