V tomto článku chcem k diskusii o školských zákonoch pridať pohľad rodiča, ktorý túži, aby všetky jeho deti raz chodili na cirkevnú školu. Pán minister zákony prezentuje, že posilňujú práva detí chodiť na kvalitné školy. Je to však naozaj tak?

Cirkevné školy dostali na výber z troch základných možností. Po prvé môžu zostať otvorené všetkým veriacim a neveriacim deťom za cenu zníženia normatívu, po druhé môžu si vybrať jeden školský obvod, alebo po tretie si môžu vybrať všetky obvody v meste. 

V prvej časti sa pozrieme na to, čo znamenajú možnosti, z ktorých si má cirkevná škola vybrať, pre rodiča, ktorý chce prihlásiť svoje dieťa na cirkevnú školu. V druhej uvediem, ako sa môžeme pokúsiť tieto zmeny zastaviť.

Najprv sa pozrime na možnosti, pred ktoré pán minister postavil cirkevné školy.

Prvou možnosťou, ktorú by uvítala väčšina veriacich rodičov, je, že škola bude prijímať deti bez ohľadu na geografické obvody. Do školy sa budú hlásiť deti, ktoré o školu majú reálny záujem a riaditelia uprednostnia deti, ktoré budú rešpektovať identitu a smerovanie školy. V praxi to znamená, že škola zriadená rímskokatolíckou cirkvou prednostne prijme deti pokrstené vo viere rímskokatolíckej cirkvi. Deti z gréckokatolíckej cirkvi sa prihlásia a budú prednostne prijaté na školu zriadenú touto cirkvou. A tak ďalej. 

Celým problémom je, že pán minister vo vzdelávaní detí na školách v súlade s ich vierovyznaním nevidí žiaden verejný záujem. Sloboda vierovyznania a účasť na vyučovaní náboženstva a viery je garantovaná Ústavou SR. V prípade cirkevných škôl sa deti náboženstvu neučia len na hodinách náboženstva, ale majú spoločné sväté omše, pobožnosti, púte, tematické dni venované svätým. S náboženskou tematikou sa môžu stretnúť aj na iných vyučovacích hodinách. Ak ústava deťom garantuje právo na takéto vzdelávanie, dodržiavanie tohto ústavného práva nie je verejný záujem?

Nezáujem pána ministra o tento druh verejného záujmu sa pretavil do nápadu, že školám zoberie peniaze a ony zavedú školné. Na viacerých rokovaniach zaznel argument typu, že školné sa bude zvyšovať postupne a v školskom roku 2027/2028 bude stačiť školné v priemere 5,50 eura za mesiac na dieťa, ktoré si vraj bude môcť dovoliť každá rodina na Slovensku.

To „priemerovanie“ je skôr zahmlievanie faktu, že rok čo rok sa zníženie normatívu a zvýšenie školného bude dotýkať viac a viac nových detí v škole a školné na vykrytie výpadku bude musieť stúpnuť až o 50 až 60 eur mesačne na dieťa.

Je to tiež hrubá neznalosť finančnej situácie mnohých rodín na Slovensku. Na cirkevných školách sú aj deti z viacdetných rodín, z rozpadnutých rodín, rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia či chudobných rodín, ktoré majú na školách odpustené aj nižšie poplatky, ako je školné 55 eur na rok. Zavedenie školného bude znamenať stovky žiadostí o jeho odpustenie pre deti z rodín, pre ktoré je to vysoká suma, ktorú jednoducho vo svojej finančnej situácii nedokážu zaplatiť. Finančnej situácii týchto rodín rozhodne nepomohlo ani zníženie daňového bonusu na deti či zvýšenie DPH, a tak počítajú každé euro a žijú od výplaty do výplaty. 

Ani rodiny s nadpriemernými príjmami o desať rokov nemusia zvládnuť platiť školné. Ak bude mať rodina napríklad tri deti v škole, kde bude platiť 50 alebo 60 eur mesačne na každé dieťa, bude to vysoká položka pre rodinný rozpočet. Zavedenie školného môže reálne spôsobiť, že cirkevné školy sa stanú nedostupné pre deti z chudobných rodín vrátane detí zdravotne znevýhodnených a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Pán minister tieto deti úplne vytlačí z cirkevných škôl, pokiaľ my, rodičia na týchto školách, nenájdeme spôsob, ako vyzbierať peniaze, z ktorých by sa týmto deťom zaplatilo školné. Ak budú školské zákony prijaté, možno sa dožijeme doby, že nebudeme cez charitu prispievať na deti v Ugande či Indii, aby mohli chodiť do školy, ale budeme sa v kostoloch zbierať na to, aby Jožko z Bardejova a Anička z Levíc mohli chodiť na Slovensku na cirkevnú školu. 

Pre pochopenie absurdity školských obvodov uveďme dva príklady. V meste Prešov sa nachádzajú štyri cirkevné základné školy, z toho dve sú zriadené Košickou arcidiecézou, po jednej škole zriaďujú Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov a Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. V meste Rožňava sa nachádzajú tri cirkevné základné školy, ktoré zriaďujú Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku. 

Predstavme si, že si tieto školy vyberú práve jeden obvod. Niektoré deti získajú právo na prednostné prijatie na cirkevnú školu, ale nie nutne na školu, ktorú zriaďuje cirkev, vo viere ktorej boli pokrstené. Na školu zriadenú ich cirkvou nemusia byť tieto deti vôbec prijaté, ak sa na ňu prihlási veľa detí z daného školského obvodu, a to bez ohľadu na ich vierovyznanie.