Plán na naštartovanie slovenskej ekonomiky, nazvaný TRESK, predstavilo Progresívne Slovensko vo štvrtok. Mnohým však neuniklo, že stratégia, ktorou hnutie vraj chcelo oživiť slovenské hospodárstvo, obsahuje aj iné témy. Napríklad sa venuje hoaxom.

Zdá sa, že pre progresívcov sú problémy šírenia dezinformácií či hybridné hrozby také dôležité, že si bez nich nevedia predstaviť žiaden strategický dokument. Dokonca ani ten o ekonomike.

PS v TRESKu v tomto ohľade sľubuje minimálne návrat do roku 2023, keď v štátnych inštitúciách bujneli odbory strategickej komunikácie či boja proti hybridným hrozbám. A vládli im aktivisti.

Tí mali v rámci štátnych inštitúcií prominentné miesto. Odbor strategickej komunikácie Úradu vlády napríklad detailne inštruoval premiéra o tom, akým spôsobom si má podať ruku s Volodymyrom Zelenským.

Hovorila o tom „odborníčka“ na strategickú komunikáciu, ktorá spolu s kolegami Eduardovi Hegerovi pripravovala jednostranové dokumenty. Stálo v nich, akým spôsobom má komunikovať určité témy.

Podobní experti, rozumej aktivisti, sú presne tým, čo podľa progresívcov chýba slovenskej ekonomike. V TRESKu sa píše, že koniec oddelení pre boj s hybridnými hrozbami bol jedným z dôsledkom úspešného šírenia hoaxov.

„Vojenské operácie sa už nevedú len zbraňami a vojakmi, ale aj hybridnými hrozbami a programátormi,“ uvádzajú progresívci.

„Ich cieľom je paralyzovať rozhodovací proces, vyvolať zmätok, spochybniť dôveryhodné informácie a vyvolať taký rozpor v spoločnosti, že štát alebo samosprávy začnú váhať, odkladať rozhodnutia alebo úplne ustúpia z dôležitých politík.“

A jednou z týchto dôležitých politík, ktoré hoaxmi zmätený štát podľa PS urobil, bolo „rušenie inštitúcií, ktoré boli zriadené na boj proti hybridným hrozbám“.

V TRESKu progresívci sľubujú, že tento omyl napravia. Zároveň, ako to je u nich zvykom, hrozia prstom tým, čo by slobodne chceli vyjadrovať svoj názor.