Údaje izraelskej spravodajskej služby: Militanti tvoria len 1 zo 4 zadržaných v Gaze

Z utajenej databázy izraelskej armády vyplýva, že drvivú väčšinu zo 6 000 Palestínčanov, ktorých zatkli v Gaze a zadržiavajú v izraelských väzniciach v otrasných podmienkach, tvoria podľa spoločného vyšetrovania civilisti. Autorom článku je izraelský investigatívny novinár a filmár Yuval Abraham.

Iba jedného zo štyroch Palestínčanov zadržaných izraelskými silami v Gaze armáda identifikovala ako militanta, pričom civilisti tvoria drvivú väčšinu „nezákonných bojovníkov“ zadržaných v izraelských väzniciach od 7. októbra, ako odhalilo spoločné vyšetrovanie časopisov +972 Magazine, Local Call a britského denníka Guardian.

Vyplýva to z údajov získaných z utajenej databázy spravovanej Riaditeľstvom vojenskej spravodajskej služby Izraela (známym pod hebrejskou skratkou „Aman“), ako aj z oficiálnych štatistík izraelských väzníc zverejnených v súdnych konaniach. Svedectvá bývalých palestínskych väzňov a izraelských vojakov, ktorí slúžili vo väzenských zariadeniach, ďalej naznačujú, že Izrael vedome hromadne unášal civilistov a dlhodobo ich zadržiaval v otrasných podmienkach.

Údaje o zadržaných osobách, ktoré štát uviedol v máji v odpovedi na petície Najvyššieho súdu, odhalili, že počas prvých 19 mesiacov vojny bolo v Gaze zatknutých celkovo 6 000 Palestínčanov, ktorých zadržiavali v Izraeli na základe zákona o väznení „nezákonných bojovníkov“ – tento právny nástroj umožňuje Izraelu väzniť ľudí na dobu neurčitú bez obvinenia alebo súdneho procesu, ak existujú „dôvodné podozrenia“, že sa podieľali na „nepriateľských aktivitách proti štátu Izrael“ alebo že sú členmi skupiny, ktorá sa na nich podieľala.

Izraelskí politici, armáda a médiá bežne označujú všetkých palestínskych väzňov z Gazy za „teroristov“ a vláda nepriznala zadržanie ani väznenie žiadnych civilistov. Izraelská väzenská služba (IPS) vo verejných správach bez predloženia dôkazov tvrdila, že takmer všetci „nezákonní bojovníci“ zadržaní v izraelských väzniciach sú členmi Hamasu alebo Palestínskeho islamského džihádu (PIJ).

Údaje získané v polovici mája z databázy Amanu, ktorú spravodajské zdroje opisujú ako jediný spoľahlivý zdroj na určenie toho, koho armáda považuje za aktívnych bojovníkov v Gaze, však ukázali, že Izrael zadržal len 1 450 osôb z vojenských krídel Hamasu a PIJ, čo znamená, že približne tri štvrtiny zo 6 000 zadržaných nepatrili k žiadnej z týchto organizácií.

Databáza, ktorej existenciu nedávno odhalili časopisy +972 Magazine, Local Call a Guardian, obsahuje mená 47 653 Palestínčanov, ktorých armáda považuje za militantov Hamasu a PIJ (je pravidelne aktualizovaná a zahŕňa aj osoby prijaté po 7. októbri). Podľa týchto údajov Izrael do polovice mája zadržal približne 950 bojovníkov Hamasu a 500 bojovníkov PIJ.

Databáza neobsahuje informácie o členoch iných ozbrojených skupín v Gaze, ktorí v správach IPS predstavujú menej ako 2 percentá zadržaných „nezákonných bojovníkov”. Až 300 Palestínčanov navyše zadržiavajú v Izraeli na základe obvinenia z účasti na útokoch zo 7. októbra; nie sú definovaní ako „nezákonní bojovníci”, ale ako trestne stíhaní zadržaní, keďže Izrael tvrdí, že má dostatočné dôkazy na ich stíhanie.

Časopisy +972 Magazine, Local Call a Guardian získali číselné údaje z databázy bez mien uvedených osôb a spravodajských informácií, ktoré ich údajne usvedčujú – spoľahlivosť týchto informácií je spochybnená nepodloženými obvineniami proti osobám, ako je novinár Al Jazeery Anás aš-Šaríf, ktorého minulý mesiac zavraždili.

V priebehu vojny, čiastočne pre veľkú preplnenosť väzníc, Izrael prepustil viac ako 2 500 väzňov, ktorých klasifikoval ako „nezákonných bojovníkov“, čo naznačuje, že ich nepovažoval za skutočných militantov. Ďalších 1 050 prepustil v rámci výmeny väzňov dohodnutej medzi Izraelom a Hamasom.

Ľudskoprávne organizácie aj izraelskí vojaci opisujú ešte menší podiel bojovníkov medzi osobami zadržanými v Gaze, ako vyplýva z uniknutých údajov. V decembri 2023, keď fotografie desiatok nahých a spútaných Palestínčanov vyvolali medzinárodné pobúrenie, vysokopostavení dôstojníci priznali denníku Ha'arec, že „85 až 90 percent“ z nich neboli členmi Hamasu.

Centrum pre ľudské práva Al Mezan so sídlom v Gaze zastupovalo stovky civilistov zadržiavaných v izraelských väzniciach. Jeho práca „ukazuje na systematickú kampaň svojvoľných zatknutí zameraných na Palestínčanov bez rozlišovania, bez ohľadu na akýkoľvek údajný priestupok“, povedal zástupca riaditeľa Samir Zaqout.

„Najviac jeden zo šiestich alebo siedmich zadržaných mohol mať nejakú spojitosť s Hamasom alebo inými militantnými frakciami, a aj vtedy nie nevyhnutne prostredníctvom ich vojenských krídel. V mnohých prípadoch stačí Izraelu politická príslušnosť k palestínskej frakcii, aby niekoho označil za bojovníka.“

Palestínčania, ktorí boli počas vojny prepustení z izraelských vojenských zadržiavacích centier a väzníc IPS, svedčili o extrémne krutých podmienkach, vrátane bežného zneužívania a mučenia. V dôsledku týchto praktík desiatky zadržaných zomreli v izraelskej väzbe.

Zákon o väznení nezákonných bojovníkov (Incarceration of Unlawful Combatants Law), prijatý v roku 2002, bol navrhnutý tak, aby Izrael mohol zadržiavať ľudí počas vojny bez toho, aby ich musel uznať za vojnových zajatcov, ako to vyžadujú Ženevské dohovory. Zákon tiež umožňuje Izraelu odmietnuť zadržaným prístup k advokátovi až na 75 dní.

Izraelské súdy takmer automaticky predlžujú zadržanie Palestínčanov na základe „tajných dôkazov“ v pojednávaniach, ktoré trvajú len niekoľko minút. Podľa údajov izraelskej organizácie na ochranu ľudských práv HaMoked IPS v súčasnosti zadržiava približne 2 660 Gazanov zatknutých po 7. októbri ako „nezákonných bojovníkov“ – čo je najviac za celé trvanie vojny. Právnické organizácie sa domnievajú, že stovky ďalších sú v súčasnosti zadržiavané v izraelských vojenských zadržiavacích centrách predtým, ako ich prevezú do väzníc IPS (v máji bol celkový počet zadržaných „nezákonných bojovníkov“ vo väzniciach a zadržiavacích centrách spolu 2 750, uviedla armáda).

„Ak by Izrael postavil všetkých zadržaných pred súd, musel by vypracovať obžaloby na základe konkrétnych obvinení a predložiť dôkazy o týchto obvineniach,“ vysvetlila Jessica Montell, riaditeľka HaMoked. „Riadny súdny proces môže byť zdĺhavý. Preto vytvorili zákon o nezákonných bojovníkoch, aby sa tomu všetkému vyhli.“

Tento zákon, dodala Montellová, uľahčil „násilné zmiznutie stoviek, ba dokonca tisícov ľudí“, ktorí sú v podstate zadržiavaní bez akéhokoľvek vonkajšieho dohľadu.

Skutočnosť, že tri štvrtiny osôb zadržaných ako „nezákonní bojovníci“ nie sú v armádnych záznamoch považované za príslušníkov ozbrojených krídel Hamasu alebo PIJ, „podkopáva celé odôvodnenie ich zadržania“, vysvetlil Tal Steiner, riaditeľ Verejného výboru proti mučeniu v Izraeli, ktorého právne petície proti masovému väzneniu podnietili štát, aby poskytol údaje o počte zadržaných od 7. októbra.

„Hneď ako v októbri 2023 začala vlna masových zatýkaní v Gaze, vznikli vážne obavy, že mnoho nezúčastnených ľudí je zadržiavaných bezdôvodne,“ pokračoval Steiner. „Tieto obavy sa potvrdili, keď sme sa dozvedeli, že polovica osôb zatknutých na začiatku vojny bola nakoniec prepustená, čo dokazuje, že na ich zadržanie neboli od začiatku žiadne dôvody.“

Izraelský dôstojník, ktorý viedol masové zatýkanie v utečeneckom tábore v Chán Júnise, povedal pre časopisy +972 Magazine, Local Call a Guardian, že úlohou jeho jednotky bolo „vyprázdniť“ tábor a prinútiť jeho obyvateľov utiecť ďalej na juh. V rámci tejto misie zadržaných hromadne zatýkali a odviezli do vojenských zariadení, kde ich klasifikovali ako „nezákonných bojovníkov“.

„Všetci pochodovali v dlhých konvojoch s vrecami na hlavách smerom k pobrežiu, do Al-Mawásí,“ povedal. „Odviezli ich do takzvaného kontrolného zariadenia, kde ich lustrovali. Každú noc naložili na otvorený nákladný automobil desiatky, stovky zviazaných mužov so zaviazanými očami - naskladali ich jeden na druhého. Každú noc išiel takýto nákladný automobil do Izraela.“

Dôstojník si uvedomil, že sa nerozlišovalo „medzi teroristom, ktorý vstúpil do Izraela 7. októbra, a niekým, kto pracoval pre vodárenskú spoločnosť v Chán Júnise“, a že zatýkanie prebiehalo takmer svojvoľne, vrátane zatýkania maloletých. „Je to nepredstaviteľné,“ povedal. „Zoberiete muža, chlapca či mladíka od jeho rodiny a pošlete ho do Izraela na výsluch. Ak sa vôbec niekedy vráti, ako ich znova nájde?“

Ahmad Muhammad, 30-ročný muž z utečeneckého tábora v Chán Júnise, povedal, že 7. januára 2024 ho prinútili kráčať v jednom z týchto konvojov so svojou ženou a tromi deťmi. Na kontrolnom stanovišti armáda oznámila cez megafón, že muži sa majú zastaviť, a identifikovala ich podľa farby ich oblečenia. „‚Modrá košeľa, vráť sa, vráť sa,‘ zakričal na mňa jeden vojak,“ spomína.

Oddelili ho spolu s ďalšou skupinou mužov. „Boli sme náhodná skupina ľudí – pracujem ako holič v tábore, nepatrím k žiadnej frakcii,“ povedal Muhammad. „Zakaždým, keď sa k nám priblížil vojak, nadával nám, až kým neprišiel nákladný automobil a nenahádzali nás dovnútra, ponižujúco nahromadených jeden na druhom.“

Muhammada odviezli do väznice v púšti Negev a vypočúvali ho v súvislosti s útokmi zo 7. októbra. Vojakom povedal, že o ničom nevie, ale oni ho držali vo väzbe celý rok. Dodnes nevie prečo. „Vo väzení som prežil ťažké dni – choroba, zima, mučenie, poníženie,“ vysvetlil.

Na základe dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom Muhammada spolu s približne 2 000 ďalšími palestínskymi väzňami prepustili v januári tohto roku. Polovicu z nich zadržiavali od 7. októbra na základe zákona o nezákonných bojovníkoch a mesiace im odopierali prístup k advokátovi alebo riadnemu súdnemu konaniu.

Viacerí vojaci potvrdili pre časopisy +972 Magazine, Local Call a Guardian, že boli svedkami hromadného zadržania palestínskych civilistov v izraelských vojenských zariadeniach. Vojak, ktorý slúžil v neslávne známom detenčnom tábore Sde Tejman, povedal, že jeden komplex mal prezývku „geriatrická ohrada“, pretože všetci zadržaní boli starší ľudia alebo ťažko zranení, niektorých z nich priviezli priamo z nemocníc v Gaze.

„Z indonézskej nemocnice v meste Bajt Lahíja jednoducho odviezli množstvo ľudí,“ povedal vojak. „Priviezli mužov na invalidných vozíkoch, ľudí bez nôh alebo s nohami, ktoré boli v podstate nepoužiteľné. Spomínam si na jedného 75-ročného muža s vážne infikovanými pahýľmi. Vždy som predpokladal, že údajným dôvodom na zatknutie pacientov bolo, že možno videli rukojemníkov alebo niečo podobné.“ Všetkých ich, dodal, držali v „geriatrickej ohrade“.