Pri výchove našich synov sa s manželom v otázke sladkostí snažíme byť dosť striedmi. Mimo rodiny je beztak dosť príležitostí na sladkosti od pani doktorky či po nedeľnej omši. V uplynulom školskom roku som sa však mohla presvedčiť, na čo môžu byť gumové medvedíky dobré. 

Dvaja z našich troch synov sú už školopovinní. V Nemecku niet žiadnej možnosti domácej školy. Pozor spoiler: Schulpflicht, školská povinnosť, je argumentom, ktorý používa štát ako posledné slovo proti rodičom detí. V detailoch sa však školský systém v Nemecku líši, keďže školstvo spadá do kompetencií jednotlivých spolkových krajín. Nasledujúce riadky píšem o štátnej základnej škole v Berlíne.

Pri slávnostnom otvorení prvého ročníka školy (to sa v Nemecku oslavuje v bombastickom štýle, akási náhrada prvého svätého prijímania) sa riaditeľ školy prihovoril prítomným rodičom s tým, aby si zvykli na to, že od teraz nebudú vedieť o všetkom, čo robia ich deti a čo sa v škole deje a že sa majú – obrazne povedané – držať bokom. Za dva roky, pri ďalšom otvorení prvej triedy, sa to znovu opakovalo ako pokazená platňa. Onedlho som sa mohla presvedčiť, ako si to pán riaditeľ v praxi predstavoval.

Prvá trieda sa od slovenskej líši okrem iného tým, že rozvrh je umelo nafúknutý, takže prváci končia vyučovanie najskôr o 13:30 (takto to mal syn dvakrát do týždňa), inokedy až o 14:00. Nasleduje (nepovinná) družina do 16:00, pre deti pracujúcich rodičov aj dlhšie. Súčasťou rozvrhu je každý deň aj takzvaný tímový čas, za ktorý však nezodpovedá učiteľka, ale vychovávateľka z družiny, a keďže to je „riadna hodina“, nemožno ju vynechať. Náplň tímového času závisí od vychovávateľky, ale keďže ide o veľmi vágne pomenovanie, skryje sa tam čokoľvek, čiže aj ideologický obsah.

Tak sa stalo, že sme sa na jar – len tak mimochodom – dozvedeli, že na tejto hodine vychovávateľka číta deťom z knihy zobrazujúcej slovami vychovávateľky „alternatívne formy rodiny, tak ako si to dnes všetci želáme“. Knižná séria od autora Kai Pannen pojednáva o dvoch mužských hrdinoch, pavúkovi križiakovi menom Karl-Heinz a jeho „partnerovi“ muche menom Bisy. V prírode by bolo, samozrejme, „priateľstvo“ medzi muchou a pavúkom nemožné a skončilo by zamotaním muchy do pavúčej siete a následným zhltnutím. Ešte taká včielka Mája (nemecko-japonský produkt) tomu rozumela. Dnes je už všetko inak.

V knihe je zobrazená „láska“, ktorá je silnejšia než príroda a Karl-Heinz sa stane vegetariánom. Dvaja hrdinovia dostanú od poštára vajíčko, z ktorého sa vyliahne „ich“ dcéra tarantula, ktorá po vyliahnutí nevie, aká je jej identita. Hlavní hrdinovia ju spolu vychovávajú. Neskôr sa v príbehu objaví nočný motýľ Constanze vystupujúci s nafarbenými krídlami v nočnom klube pod menom Conchita (áno, áno: podobnosť s realitou čisto náhodná).