Poslanci premiéra Fica v liste žiadajú, čo má hovoriť čínskym predstaviteľom počas jeho nadchádzajúcej návštevy Číny. Má sa zasadiť za mier, demokraciu, slobodu, ľudské práva a podobne.

Musím povedať, že s tými požiadavkami by sa aj dalo súhlasiť. Do očí však udiera nedôveryhodná, rozporuplná argumentácia signatárov listu.

Preberme si to.

Poslanci píšu Ficovi: „Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a NATO. Jej zahraničná politika má byť pevne ukotvená v hodnotách mieru, demokracie, slobody a ľudských práv. Pri Vašej návšteve Číny Vás preto vyzývame, aby ste tieto hodnoty dôsledne presadzovali.“

Predstavte si, že by Fico Číňanom povedal, vážení, som z EÚ a NATO, tak vás žiadam, podporujte mier. Mohli by sa začudovať: „Viete, pán premiér, Čína bola vo vojne naposledy v roku 1979. Krajiny NATO alebo EÚ za posledné štvrťstoročie rokov napadli Irak, Líbyu, Sýriu a Irán. A USA financuje vojnu proti deťom v Gaze. Prečo nás práve EÚ a NATO poúča o mieri?“

Mohli by poslanci Ficovi poradiť, čo im má v takom prípade odpovedať?

Tragédiou signatárov listu je, že im toto nedochádza.

A je širšou tragédiou Západu, že po porážke komunizmu bol podstatne viac vojnychtivý ako komunistická Čína. A k tej tragédii prispievajú prinajmenšom pasívne skoro všetci signatári listu, lebo celé roky na tejto politike Západu nevideli nič zlé.

Sovietsky komunizmus padol aj preto, lebo mal príťažlivú alternatívu, ktorou bol Západ. A súčasťou tragédie dnešného Západu je to, že, aj vinou takých politikov, ako sú signatári, v otázkach vojny a mieru Západ nie je príťažlivou alternatívou ani voči komunistickej Číne. To je skutočná tragédia.

Poslanci vyzývajú Fica, aby apeloval na čínske vedenie, aby zastavilo akúkoľvek podporu vojnovým aktivitám Ruska proti Ukrajine.

Západ vyvíjal dlhé roky gigantickú námahu, aby Rusko a Čínu spojil proti sebe, proti Západu. Bolo to iracionálne, pretože od roku 1985 sa Rusko /Sovietsky zväz uchádzal práve o spoluprácu so Západom. Pre seba žiadal rešpektovanie určitých bezpečnostných podmienok. Západ sa však nehodlal vo svojich politických zámeroch, napríklad pri rozširovaní NATO na Ukrajinu, nijako obmedzovať.

Tak sa spojencami stali Rusko a Čína. A signatári listu predsa vedia, že to nevie rýchlo zmeniť ani americký prezident. Tak čo asi potom Fico?

A poslancom pripomínam, že na tej politike, ktorou Západ spojil Rusko s Čínou, predsa roky nevideli nič zlé. Teraz sa im nepáčia dôsledky politiky, ktorú podporovali.

Všimnime si vetu z listu: „Iba mierové riešenie, ktoré bude rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, môže priniesť stabilitu do nášho regiónu.“ A ešte tvrdenie, že právo na sebaurčenie je dnes vystavené skúške.

Poznamenávam, že so suverenitou, územnou celistvosťou Ukrajiny a stabilitou v našom regióne predsa od samostatnosti Ukrajiny v roku 1991 až po rok 2008 nebol žiaden problém. Bol mier.

A kedy sa to pokazilo? V roku 2008, keď samit NATO v Bukurešti prehlásil, že Ukrajina bude prijatá do NATO.