Takéto otázky majú zmysel, ak sa z nájdenej odpovede možno v niečom poučiť. Naša otázka je ekvivalentná otázke, čo vlastne únos spôsobil? Aké škody napáchal, mimo škôd, ktoré sa stali konkrétnym osobám?

V niečom slovenskú politiku zmenil. K horšiemu.

Po kauze únosu Michala Kováča ml., syna slovenského prezidenta Kováča, pred tridsiatimi rokmi sa niektoré hypotetické vládne koalície stali nadlho nemožnými. Napríklad koalícia, ktorá by spojila konzervatívne KDH s inými stranami, ktoré neboli celkom konzervatívne, ale mnoho prvkov konzervativizmu v nich bolo. Nikdy nevznikla koalícia, v ktorej by bolo KDH spolu s HZDS alebo SNS.

Isteže boli vzťahy medzi KDH a HZDS zlé od samého vzniku HZDS v roku 1991. Ale vzájomné slovné útoky politici znesú. A legálne, ústavné politické činy tiež. Po voľbách v roku 1994 sa Mečiarovo HZDS zamýšľalo nad tým, že by vstúpilo do vlády s KDH. Vladimír Mečiar navštívil sídlo KDH na Žabotovej ulici. Ján Čarnogurský vtedy stanovil niektoré podmienky vzniku takej vlády. Napríklad aby prestali útoky HZDS na prezidenta Kováča. Podmienky splnené  neboli a vláda nevznikla. V zásade sa však vtedy ešte považovala vláda s HZDS za morálne prípustnú.

Únos, z ktorého bola podozrivá Slovenská informačná služba, všetko zmenil. Tým skôr, že neskôr pribudlo podozrenie zo súvislosti únosu s vraždou Róberta Remiáša.

Ján Čarnogurský, ktorý sa snažil roky o to, aby KDH nebolo pri vytváraní vládnych koalícií odkázané iba na liberálne strany, navrhoval ešte raz, aby KDH  zobralo HZDS, vrátane Mečiara, na milosť. Navrhoval to už iba ako radový člen KDH počas prvej Dzurindovej vlády niekedy po roku 2000. Jeho koncepcia predpokladala, že neprijateľnou osobou by pre KDH bol iba bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa, Mečiarov spolupracovník. Ale táto koncepcia bola už nad sily KDH. Aj moje.

V tom čase už Robert Fico šikovne politicky tuneloval voličskú základňu HZDS. Robil to napríklad aj tak, že preberal niektoré postoje HZDS. Napríklad bol výrazným kritikom pokusov KDH o zrušenie amnestií, ktoré Mečiar udelil páchateľom únosu. Malo to istý vplyv na negatívny postoj KDH voči Smeru, a teda aj na potenciálne vytváranie spoločnej vlády so Smerom. Aj keď s nechuťou voči HZDS sa to nedalo porovnávať.