Neviem ako vy, ale ja v lete čítať knihy nedokážem. Každý rok si hovorím: toto leto bude iné. Hecnem sa a tentokrát neprestanem čítať. Vždy to skončí rovnako. Ku knihám sa vraciam až v jesennom počasí.

Za tie roky som sa presvedčila o tom, že vysoké teploty jednoducho nesvedčia čítaniu ťažkej literatúry a už vôbec nie literatúry faktu. Ale leto končí a tak sa opäť obzerám po svojich papierových kamarátkach.

Preto som sa opýtala kolegov na ich knižné tipy. Tentokrát ma zaujímala najmä literatúra faktu. Zadanie bolo: Pošlite mi tri knihy, ktoré vás výrazne ovplyvnili, zmenili váš názor, či dokonca svetonázor. Prípadne také, ktoré by si podľa vás mal prečítať každý.

Keďže moji kolegovia si nedajú len tak rozkazovať, niektorí toto zadanie poňali po svojom. Každopádne, tu sú naše tipy.

Niekomu sa to môže zdať ako úplné klišé. Ale prvou takou knihou je Biblia. Najprv som sa s ňou zoznámil ako dieťa. Samozrejme, nebol to originál, ale také stručnejšie spracovanie pre deti, ešte z 20. rokov minulého storočia.

Ten rozsiahly originál som čítal až ako dospelý. Bibilia je veľmi rozsiahle dielo, len málo ľudí ju prečítalo celú. Platí to i o mne.

Viete, čo bolo na nej najzaujímavejšie? Že je to až podozrivo komplexné dielo, ktoré vám povie pravdu o vás samých. O človeku. A môže vám napadnúť jedno podozrenie. A síce, že toto nemôže byť len ľudské dielo. Tak je to s Bibliou.

Fascinujúca kniha najmä pre dnešné časy. Autor rozoberá situácie, ktoré sú pre vznik vojny obzvlášť nebezpečné. Je to napríklad vtedy, keď sa moc súperiacich mocností začne vyrovnávať. Autor rozoberá 16 takých situácií za posledných 500 rokov. Len v štyroch z nich sa podarilo vojne zabrániť.

Poučenie z nej je takéto: Vojna nie je nevyhnutná. Ale spravidla je bližšie, než si viete predstaviť. Keď si spomeniem, ako sme sa dopracovali k vojne na Ukrajine, až ma mrazí.

Graham Allison: Osudová pasca. Spojené štáty verzus Čína a Thukydidovo poučenie z dejín sa dá na Slovensku kúpiť aj požičať v českom preklade.

Jeden zo štyroch „veľkých“ Dostojevského románov. V škole nás učili, že zrkadlom ruskej revolúcie je Tolstého dielo. Omyl. Tým zrkadlom je dielo Dostojevského.

Besy sú antinihilistický román, ktorý predpovedal boľševickú revolúciu pol storočia predtým, než sa stala. Až my, ktorí jej históriu poznáme, sme schopní pochopiť prorockosť knihy. Ukazuje, kam vedie spojenectvo pokrokárstva s nihilizmom. 

Román Besy sa momentálne v slovenskom preklade nachádza v kníhkupectvách pod názvom Diablom posadnutí.

Kniha od juhokórejského ekonóma presvedčivo argumentuje, že cesta k prosperite národných štátov nevedie cez voľný trh, ale protekcionizmus zameraný na budovanie priemyslu.

Chang vysvetľuje, že Washington a Londýn začali slobodný obchod presadzovať až po tom, ako si boli istí, že ich ekonomiky zahraničná konkurencia neohrozí. Bohaté a mocné vlády a medzinárodné inštitúcie sú podľa Changa v skutočnosti „zlými samaritánmi“, ktorých zjednodušujúca liberálna ideológia voľného trhu vedie rozvojové ekonomiky do slepej uličky.

Kniha z roku 2018 Bad Samaritans: The Myth of Free Trade and the Secret History of Capitalism, sa na Slovensku dá kúpiť v angličtine.

Vedeli ste, že na Ukrajine v 4. storočí pred Kristom existovali ľudské osídlenia veľkosťou svojej populácie porovnateľné prvým vtedajším mestám v Sumeri? Kultúra, ktorá ich vybudovala, však postupne s príchodom Indoeurópanov zanikla.

Boli to naši predkovia, ktorí hlbšie do Európy postupne prenikali z pontsko-kaspickej stepi. S koňmi, bojovnou náturou, vierou v nebeského otca (Dyḗus phtḗr – odtiaľ Jupiter) a so zvykom pochovávať svojich náčelníkov v mohylách. Kniha anglického antropológa je povinným čítaním pre všetkých, ktorí chcú vedieť odkiaľ pochádzame a ako sme sa sem dostali.

Kniha Davida W. Anthonyho sa na Slovensku dá kúpiť v anglickom jazyku.

Ocenená sci-fi trilógia opisuje fiktívnu minulosť, prítomnosť a budúcnosť, v ktorej Zem stretáva mimozemskú civilizáciu z blízkeho systému troch hviezd podobných Slnku.

Dej sa odohráva okolo pokusov ľudstva vybudovať obranu proti blížiacej sa invázii mimozemskej flotily. Nosnou témou je trošku strašidelné riešenie Fermiho paradoxu – hádanky, prečo sa nám vesmír javí ako pusté miesto bez iných civilizácií.

Celá románová trilógia sa na Slovensku dá kúpiť v českom jazyku.

Moje myslenie o medzinárodnej politike, vojne a mieri, zásadne ovplyvnili viaceré knihy, najmä od Samuela Huntingtona, Henry Kissingera, Grahama Allisona, s veľkým záujmom dobieham publikácie Johna Mearsheimera, ale ak mám vybrať jednu, je to Vzostup a pád veľmocí od Paula Kennedyho.

Veľa som na Kennedyho základnú tézu myslel od februára 2022, je totiž matematicky jednoduchá a určujúca. Moderné vojny sú najneskôr od vojny Sever proti Juhu v Amerike vyčerpávajúcimi vojnami, rozhoduje priemyselná sila, demografia, zásobovanie. Ideológia má samozrejme svoj význam, ale Kennedy ju dáva bokom a všetko je zrozumiteľnejšie.

Pripomíname si výročie konca vojny v Ázii, doma výročie Povstania a v septembri začiatok vojny, tak len pár viet o druhej svetovej vojne.

Nemci počas prvých 5 mesiacov vojny proti Sovietskemu zväzu zabili, zajali alebo zranili vysoko cez 3 milióny sovietských vojakov, ale aj tak mal Stalin pri prvej protiofenzíve pri Moskve 4,2 milióna mužov, a tiež viac tankov a lietadiel ako Hitler.

Ešte v roku 1944 zomieralo 5 až 6 sovietskych vojakov na 1 nacistického, alebo pri najväčšej tankovej bitke pri Kursku, keď Hitler nasadil 2700 tankov, Stalin mal 4 000. Červená armáda síce za týždeň stratila viac ako polovicu z nich, ale aj tak sa práve v roku 1943 začala porážka Nemecka, ktorá skončila v Berlíne. Čísla nepustia, moc má svoje zákonitosti.

Kennedy rozvinul Clausewitzovu tézu, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami tým, že sila ekonomiky je počas vojny ešte dôležitejšia, ako počas mieru.

Toho, čo opísal Kennedy v svojej knihe, sa dôsledne držal John Mearsheimer a s ním každý realisticky uvažujúci pozorovateľ vojny na Ukrajine. Nechápem len jedno, že učiteľ, ktorý nás v Prahe na škole nútil čítať Kennedyho, sa od roku 2022 mýli rovnako, ako celý mainstream.

Kniha Paula Kennedyho sa dá na Slovensku kúpiť v českom preklade.

Sú romány, ktoré sú také silné, že si pamätáte nielen postavy a dej, ale aj pocity a emócie, ktoré pri ich čítaní cítite. Nikdy nezabudnem na stiesnenosť pri Zločine a treste, zvláštnu stiesnenosť pri Jednom dni Ivana Denisoviča alebo Besoch, pocit hladu pri Slnku mŕtvych, zrade, akú môže spôsobiť len strach z nevery pri Kreutzerovej sonáte, mohol by som pokračovať s Rothom, Remarqueom, Waughom, Camusom, Hemingwayom, Shakespearom a tak ďalej, ale za všetkých vyberiem Bulgakova.