Transgender ako kultúra mládeže. S trvalým zmrzačením na horizonte

Najväčšie percento transgender ľudí je medzi deťmi a mládežou, vyplýva z najnovších dát zo Spojených štátov. Podľa štúdie Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) sa ako transgender identifikuje 3,3 percenta mladých ľudí vo veku 13 až 17 rokov.

So stúpajúcim vekom sa toto percento znižuje. V skupine 18 až 24 sa za transgender osoby považuje 2,7 percenta, pričom 25- až 34-ročných transgender ľudí je 1,4 percenta, v skupine 35 až 64 je „trans“ iba 0,4 percenta populácie.

Na Slovensku sa tieto dáta nezbierajú. Pri odhadoch počtov transgender osôb môžeme teda vychádzať jedine z toho, čo vidíme a počujeme. Od slovenských učiteľov počúvame, že sa na stredných školách čoraz častejšie stretávajú so žiakmi s nejakou formou transidentity.

Tento fenomén sa nevyhýba ani cirkevným školám a zdá sa byť výrazne rozšírený na výtvarno-umeleckých stredných školách.

Na skutočnosť, že sa školy s „transdeťmi“ stretávajú čoraz častejšie, zareagoval aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Dal totiž vypracovať odborné postupy, ktoré upravujú, ako má školský personál s týmito mladými ľuďmi pracovať.

Okrem výpovedí učiteľov poskytujú zaujímavý súbor dát aj slovenské dúhové pochody hrdosti. Keď zavítate na Dúhový Pride Bratislava, do očí bijú všadeprítomné hlúčiky tínedžerov. Od pohľadu pritom ide v priemere o tú istú vekovú kohortu, ktorú spomína americký výskum, teda rozmedzie 13 až 17 rokov.

Na Dúhovom Pride Bratislava, ktorý sa z pôvodného pochodu vyvinul na festival, sa tieto deti združujú na okraji Námestia Slobody. Ich špecifikom je, že sa na podujatí nachádzajú bez sprievodu dospelých. Medzi stromami a na tráve si títo rovesníci rozkladajú deky a robia si tu určitý druh pikniku.

Veľký počet tínedžerov sa dá každý rok zhliadnuť aj na druhom najväčšom slovenskom dúhovom pochode hrdosti v Košiciach. Aj ročník 2025 bol plný výstredne oblečenej a namaľovanej mládeže, ktorá si niesla rôznofarebné dúhové vlajky.

Nie je úplne zrejmé, ako sa spomínané výstredne oblečené a namaľované deti identifikujú. Či ako trans, iné písmenko z LGBT abecedy, alebo čokoľvek ďalšie. Transgender identít existujú stovky, pričom každý deň vznikajú nové.

Tak ako deti kedysi zbierali pokémony, mnohé v súčasnosti hromadia identity. Podobne ako japonské pokémony, aj transidentity sú kreatívne. Každý zo stoviek „genderov“ má svoju vlajku. Keď už jedna identita nie je zaujímavá, dá sa jednoducho zmeniť.

Ani ich kombinovanie nie je proti pravidlám. Mladí ľudia oboch pohlaví sa bežne identifikujú napríklad ako nebinárne aromantické autistické lesby.

Zároveň, ako ku každej tínedžerskej kultúre, aj k tej dúhovej patrí špecifický štýl úpravy zovňajšku. Pri pozorovaní dievčat z tejto kohorty človeku udrie do oka, že si vyberajú neforemné, často čierne oblečenie.

Široké tričká a kapsáče dopĺňajú neupravenými vlasmi, mnohokrát odfarbenými na nejakú z farieb dúhy. Dievčatá tiež často nosia tašky cez rameno, na ktorých majú zavesené plyšové zvieratká a pripnuté odznaky.

Na tých sú zobrazené napríklad dúhové vlajky alebo postavy z japonských komixov. Japonské anime je totiž dôležitou súčasťou dúhovej tínedžerskej kultúry.

Pokiaľ by transgenderizmus bol iba o móde a zbieraní odznakov vo farbách rôznych identít, dalo by sa nad ním mávnuť rukou. Tínedžerskou kultúrou s podobnou estetikou bolo na začiatku nultých rokov 21. storočia aj Emo.

Mladí „Emo“ ľudia nosili čierne oblečenie, počúvali emotívny rock, farbili si vlasy natmavo a nosili ikonické účesy s dlhočiznými ofinami.