Sloboda zasmiať sa na chlapovi v sukni
Prípad Marly Svenjy Liebich je malým návratom do čias Klingera.
Komentáre
Dana VitálošováRedaktorka
Prípad Marly Svenjy Liebich je malým návratom do čias Klingera.
Mladšie ročníky možno nezažili americký seriál o poľnej nemocnici M.A.S.H. Ale my štyridsiatnici sme na tomto seriáli zo 70. rokov vyrastali.
Vtedy toho v televízore veľa na výber nebolo. Namiesto súčasného nekonečna kanálov ich v československom priestore v 90. rokoch existovalo približne päť. A tak sme si každý pozerateľný seriál či film masovo užili.
Preto keď sa povie Klinger, naša generácia vie. Postava muža oblečeného do ženských šiat, aby dokázal, že je psychiatrický pacient a poslali ho z vojny v Kórei domov, sa väčšine vryla do pamäti.
Max Klinger bol absurdný. Mužské obliekanie sa do ženských šiat bolo za môjho detstva krokom, ktorý sa dal pochopiť jedine v extrémnom kontexte, akým bola vojna. A preto boli Klingerove prehnané róby vtipné. Chápali sme, že ich nosenie vojak nemyslí vážne.
Rozumeli tomu aj seriáloví psychiatri a preto Klingera nikdy neposlali domov. Vo fiktívnej poľnej nemocnici zo 70. rokov by Klinger bol naozajstným psychiatrickým pacientom len vtedy, ak by naozaj veril, že je žena.
A tu sa dostávame k Marle-Svenji Liebich, alebo pôvodným menom Svenovi Liebichovi. Na fotografii, kde má tento nemecký pravicový extrémista na hlave Klingerovský klobúk, na ústach rúž a odfarbené Boratovské fúzy, sa ešte stále smejem. Hoci som ju videla najmenej stokrát.
Viem, že nie som jediná. Ale prečo sa zabávam na Liebichovi a nie na Dylanovi Mulvaneym? Prečo vo mne známe „transženy“, teda muži s transidentitou, vzbudzujú všetko možné, len nie pobavenie?
Možno preto, že na rozdiel od Liebicha, „transženy“ v seba naozaj veria. Muži, ktorí uverili, že sú ženami, vtipní nie sú. Podobné odtrhnutie od reality je všetko možné, len nie veselé.
MartinX
Pred 11 mesiacmi
Korene “vedeckého” trans… oného siahajú ďalej, preto si v 70. rokoch mohli z toho robiť srandu, známa je aj scénka z Života Briana od Monthy Pythons. V 50. a 60. rokoch totiž popularitu v psychológii získal tzv. behaviorizmus, ktorý tvrdí, že pohlavné správanie je naučené a nie vrodené. A teda každý sa môže “naučiť” byť iným pohlavím. Keď Davidovi Reimerovi pri obriezke po narodení v roku 1965 poškodili penis, psychológ John Money (nomen omen!), pionier v oblasti “genderu”, odporučil aby ho vychovávali ako dievča. Od 15 rokov (vtedy sa neaplikovala hormonálna terapia, tak mu hormóny fungovali normálne) sa však začal správať ako chlapec a v 38. rokoch spáchal samovraždu.
MilanL
Pred 11 mesiacmi
Je to až smutné, kam nás doviedlo sociálne inžinierstvo a jeho mantra progresivizmu...
Athos
Pred 11 mesiacmi
Pamätám si, ako na prelome milénia na Slovensku existovala "transdžender" skupina. Vystupovali v nej chlapi prezlečení za svetové speváčky. V pamäti mi utkvela najmä Tina Turner. A tak ako píše Danka, ľudia sa na tom zabávali. Bola to recesia. Tí chlapi boli inak úplne normálni.
Surko
Pred 11 mesiacmi
Dobré v MASHI bolo aj to, ako sa každý kto tam prišiel nebál opýtať, čo to tam za blázna v sukni majú. Teraz by každý radšej držal hubu aby nemal problémy s "hate speech".
A.
Pred 11 mesiacmi
Pozdravujem. Teším sa, že aj niekto iný sa zabáva na tom chlapíkovi. To ako sa dogabal je absolútne. Som zvedavá, čo budú robiť s týmto alfasamcom v babskej base. Predošlé prípady úchylov, čo sa nechali strčiť do ženskej váznice, boli skôr na bezmocný plač, ale tento týpek má takmer moje sympatie. Rehoce sa z nich a ešte si aj od progresívnych médií vysúdi nejaké vreckové, ak ho náhodou špatne oslovia. Toto na nich treba. Chichichi.