Predpovedal vojnu na Ukrajine aj neúspech ukrajinskej protiofenzívy. Zrejme nikto konfliktu na Ukrajine nerozumie lepšie ako profesor medzinárodných vzťahov z Chicagskej univerzity John Mearsheimer.

Tento prominentný akademik sa do nemilosti mainstreamu dostal po tom, ako po udalostiach na Majdane a anexii Krymu Ruskom v roku 2014 napísal, že ukrajinskú krízu zavinil Západ. Tvrdil, že ak Ukrajina nevyhlási neutralitu a kurz smerom k vstupu do NATO bude pokračovať, vojna s Ruskom je zaručená.

V máji 2023 na rozdiel od iných citovaných analytikov predvídal, že dlho očakávaná ukrajinská protiofenzíva skončí bez výraznejších ziskov na bojisku, pričom argumentoval, že prevaha sa definitívne preklopila na stranu Moskvy. To, že profesor Mearsheimer bol pri Ukrajine bližšie pravde ako iní, sa už po rokoch nedá ignorovať. Zrejme preto jeho názory a vystúpenia opäť v anglosaskom mainstreame dostávajú priestor.

Dnes Mearsheimer tvrdí, že Západ už na Ukrajine prehral. Otázkou už len zostáva, že ako veľmi.

Rozhovor vám prinášame v rámci spolupráce s Andrewom Napolitanom, ktorý profesorovi Mearsheimerovi kládol otázky vo štvrtkovom vydaní podcastu Judging Freedom.

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump sa stretli na Aljaške a potom Trump hostil, respektíve ponížil vedúcich predstaviteľov EÚ v Oválnej pracovni. Uznala niekedy zahraničná politika Spojených štátov amerických v období po 2. svetovej vojne legitímne, na suverenite založené bezpečnostné potreby Ruska alebo jeho predchodcu, Sovietskeho zväzu?

V zásade sme rešpektovali sovietsku alebo ruskú suverenitu, keď boli dostatočne silní na to, aby sa sami ochránili. Keď neboli, využili sme to.

Keď sa v decembri 1991 rozpadol Sovietsky zväz a začiatkom roka 1992 sa na scéne objavilo Rusko, ktoré bolo pozoruhodne slabé, začali sme Rusom v priebehu deväťdesiatych rokov a vlastne celej prvej dekády tohto storočia vnucovať expanziu NATO. Takto Spojené štáty zaobchádzajú s inými veľmocami, keď sú slabé. Keď však Rusko dokazuje, že je silné, schopné brániť svoje záujmy, my tieto záujmy aspoň de facto uznávame.

Keď sa Trump stretol s Putinom na Aljaške, povedal, že akceptuje jeho názory na viaceré kľúčové otázky. Trump uznal záujmy Ruska, pretože Putin hrá veľmi silnú hru. Boris Jeľcin v 90. rokoch hral so slabými kartami a my sme ho, ako sa dalo očakávať, prefackali. Putin je však teraz v silnej pozícii, takže to, či budeme nejakým významným spôsobom rešpektovať ruské záujmy, závisí do veľkej miery od toho, aké silné je Rusko.

Ak Donald Trump chápe to, čo ste práve sformulovali, prečo by v pondelok navrhoval Európanom – ako sám priznal v relácii Fox News a ako verejne vyhlásili prezident Macron a kancelár Merz po odchode z Bieleho domu – použitie americkej armády ako bezpečnostnej záruky po vojne na Ukrajine? Prečo by si mysleli, že Rusko by to akceptovalo? Ani my by sme predsa neakceptovali severokórejské vojská v mexickej Tijuane.

Bohvie. Keď počúvate diskurz na Západe o tom, čo sa deje na Ukrajine, môžete dospieť len k jedinému záveru – že títo ľudia sú odtrhnutí od reality. Rusi nebudú akceptovať významné bezpečnostné záruky Západu pre Ukrajinu. Trump to podľa mňa pochopil. A v skutočnosti Európanom dáva bezvýznamné ponuky, zatiaľ čo sa pomaly, ale vytrvalo vzďaľuje od Európanov aj od Ukrajincov.

Je veľmi dôležité pochopiť, čo sa tu deje. Trump si uvedomil, že túto vojnu nedokáže urovnať. Možno si s Putinom dokáže sadnúť a dosiahnuť dohodu. No Trump nedokáže presvedčiť Ukrajincov a Európanov, aby túto dohodu prijali. Takže dospel do bodu, keď si podľa mňa myslí, že bude najlepšie, ak sa Európania a Ukrajinci – a nezabúdajte, že sú v jednom šíku – vysporiadajú s Putinom spoločne. Chcú sa s ním stretnúť na bojisku? Fajn. Chcú s ním rokovať? V poriadku. Ale Donald Trump nie je v pozícii, v ktorej by to mohol vyriešiť a potom prinútiť obe strany, aby dohodu prijali.

Myslíte si, že hodinová prednáška, ktorú Trump dostal od Vladimira Putina a ktorá bola pravdepodobne podobná 45-minútovej odpovedi Putina Tuckerovi Carlsonovi, ho motivovala k tomu, aby upustil od požiadavky okamžitého prímeria – ktorú opakoval ešte dve hodiny predtým, keď bol v Air Force One – a od požiadavky nejakého vzťahu medzi NATO a Ukrajinou?

Áno aj nie. Nemyslím si, že by bol Putin natoľko hlúpy, aby Trumpa poučoval. Ak ste sledovali, ako sa Putin správal na Aljaške a jednoducho ako sa správa vo všeobecnosti, pôsobí veľmi rafinovane a sofistikovane. Jasne chápe, že poučovanie Donalda Trumpa nie je spôsob, ako s ním uzatvoriť dohodu.

Stretnutie na Aljaške však bolo pre Putina príležitosťou na to, aby Trumpovi po prvé veľmi podrobne vysvetlil, aký je ruský postoj, a po druhé, aby mu dal jasne najavo, že Rusi nemienia robiť kompromisy, napríklad v celej záležitosti prímeria. Rusi už dlho hovoria, že nebudú súhlasiť s prímerím. Ale ľudia na Západe, a to vrátane Donalda Trumpa, to nedokázali pochopiť. Trump však zo stretnutia na Aljaške vyšiel s tým, že žiadne prímerie nebude. Prečo je to tak? Pretože mu podľa mňa Putin nahlas, jasne a s rešpektom povedal, že musí dôjsť ku konečnej mierovej dohode, inak bude vojna pokračovať. Toto stretnutie bolo pre Trumpa aj Putina veľmi dôležité v tom zmysle, že Putin musel Trumpovi jasne povedať, aké sú presne ruské červené čiary.

Ako sa teda špeciálna vojenská operácia skončí? Pravdepodobne sa skončí na bojisku, nie za konferenčným stolom. Skončí sa, keď sa ukrajinská armáda rozpadne alebo keď ruská armáda dosiahne svoje ciele, podľa toho, čo nastane skôr.

Áno. Prímeria sa nedočkáme, to je jasné. To nás privádza k otázke, či sa dočkáme alebo nedočkáme rokovania o urovnaní. A podľa mňa nedosiahneme rokovanie o urovnaní, pretože pozície Ruska a pozície Ukrajiny/Európy sú od seba tak vzdialené, že neexistuje spôsob, ako by sa dalo dospieť ku kompromisnému urovnaniu.

Nepovedali o tom Trumpovi Rubio, Hegseth a ďalší ľudia, ktorí mu radia? Alebo mal – nehľadiac na verejne deklarované siláctvo prostredníctvom cesty na Aljašku a stretnutia sa s Putinom – nejaký iný cieľ, napríklad zbúrať múr, ktorý medzi oboma krajinami postavil Joe Biden? Nechcel vyjadriť akúsi srdečnosť a zblíženie so svojím náprotivkom, predohru k veľkému resetu medzi oboma krajinami v obchodnej, kultúrnej a iných oblastiach, nezávisle od Ukrajiny?

Takže sa pýtate: Čo vedel Trump pred stretnutím s Putinom na Aljaške? Kľúčovou osobou je tu Steve Witkoff, ktorý navštívil Rusko mnohokrát a stretol sa s Putinom. Putin mu určite vysvetlil, aký je ruský postoj. A okrem toho to bolo vo verejných záznamoch. Nie sú tu žiadne nejasnosti. Už dlho, minimálne od 14. júna 2024, sme vedeli, aká je ruská pozícia. Takže sa dalo očakávať, že Witkoff si toho bol plne vedomý, že bude informovať Trumpa a že začnú presadzovať americkú politiku smerom, ktorý by mohol vyhovieť ruskej pozícii, aby sme mohli vypracovať nejakú dohodu.

Ale to sa vôbec nestalo. Ak si vypočujete, čo Witkoff hovoril v období, keď sa stal sa hlavným poradcom pre ruskú otázku, je ťažké sa stotožniť s tvrdením, že Witkoff chápal, o čo ide. A preto si myslím, že ani Trump skutočne nerozumel tomu, čo sa deje.

Witkoff jednoducho nepozná históriu. Možno je skvelý staviteľ, príjemný vyjednávač, dobrý priateľ a možno zapôsobil na prezidenta Trumpa, ale mohli by ste ho porovnať so svojimi vedomosťami alebo vedomosťami Sergeja Lavrova? On jednoducho nemá taký prehľad. Za šesť mesiacov by nemohol získať také vedomosti o ruskej histórii a kultúre ako vy a Lavrov za 40 alebo 50 rokov.

Pravda. Nemyslím si však, že všetky tieto vedomosti potreboval len na to, aby pochopil ruské pozície. My dvaja máme veľa naozaj inteligentných priateľov, ktorí sú schopní fungovať racionálne a v súlade so zákonmi. O Rusku toho vôbec nevedia veľa, okrem toho, čo čítajú v novinách. Som presvedčený, že by ste mohli vziať týchto našich inteligentných priateľov a poslať ich do Moskvy, nech sa trikrát alebo štyrikrát stretnú s Putinom a nech si každý deň prečítajú noviny. Veľmi rýchlo by zistili, aké sú ruské východiská, a potom by spustili proces rokovania s Rusmi.

Myslíte si, že Trump mal čo i len povrchné vedomosti o ruskej histórii od Witkoffa skôr, ako ich počul od Putina?