Vojna na Ukrajine nie je ani náhodou konflikt s otvoreným koncom, ako to prezentujú západní politici a proukrajinské médiá.

Tváriť sa, že Ukrajinci majú šancu získať späť územia, ktoré stratili, si vyžaduje veľkú dávku predstavivosti alebo neznalosti situácie na bojisku a neznalosti geopolitickej situácie.

Ak je však prianie otcom myšlienky a účet sa robí bez hostinského, na realite nezáleží a vyfabulovať sa dá čokoľvek.

Priateľské stretnutie prezidentov USA a Ruskej federácie svedčí o tom, že Američania si uvedomujú, že momentálne nie sú v takom stave, aby mohli Rusko poraziť. Ukrajinu bez USA za chrbtom potom čaká nerovný boj s Ruskom.

Američania dávajú ruky preč od ohňa, do ktorého usilovne prilievali palivo. Povedané na rovinu, namiesto masívnej vojenskej pomoci Trump ponúka Zelenskému sprostredkovanie dôstojnej kapitulácie. A zdá sa, že je to konečná ponuka, o ktorej sa nediskutuje a ktorá znie „ber, alebo nechaj tak“.

Mnohí ľudia, ktorí príliš veľa sledujú televíziu, sú touto situáciou zaskočení. Niektorí sú pobúrení americkou vierolomnosťou, iní odmietajú uveriť tomu, čo sa deje, a dúfajú, že sú len v zlom sne, z ktorého sa prebudia.

Prečo situácia zašla tak ďaleko, že pre Ukrajinu má len zlé alebo ešte horšie riešenie? Pravdepodobne išlo o podcenenie Ruska, o pocit, že Rusov sa neoplatí počúvať, že ich netreba rešpektovať.