Barbie je späť. Po úspechu ikonického trháku Grety Gerwigovej, ktorý celosvetovo zarobil viac ako 1,44 miliardy dolárov, podpísali spoločnosti Mattel Studios, Universal a Illumination dohodu o spracovaní nového animovaného filmu Barbie pre plátna kín. Oficiálny dátum premiéry zatiaľ nebol stanovený.

Gerwigovej film sa stal popkultúrnym štandardom kinematografie 21. storočia, hoci sa stretol so zmiešanými reakciami konzervatívcov. Deň po jeho uvedení do kín Ben Shapiro zverejnil na YouTube video s názvom „Ben Shapiro DESTROYS The Barbie Movie For 43 Minutes“ (Ben Shapiro NIČÍ film Barbie 43 minút), v ktorom nad filmom lamentuje, že ide o woke propagandu, a to najmä pre jeho údajné zobrazenie zlyhávajúcej maskulinity.

Pod nánosmi ružovej plastovej fantastickosti však film odhalil niekoľko hlbokých právd o tom, ako sa muži a ženy navzájom dopĺňajú. Film ani zďaleka nebol trofejou woke ideológie, bol jemne podvratný a naznačoval „vibe posun“ (posun dojmov, pocitov, pozn. prekl.) smerom k realistickejšiemu, dokonca klasickému chápaniu pohlavia.

Film, ktorý odkazuje na úvodnú sekvenciu filmu Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea, sa začína na úsvite stvorenia, kde malé dievčatká snívajú o tom, že keď vyrastú, budú matkami. V náručí kolíšu bábiky a predstavujú si rodiny, o ktoré sa raz budú starať. Po tisícročia práve tu väčšina žien získavala zmysel a naplnenie – z uprednostňovania rodiny pred kockatou kancelárskou kójou. Na scénu prichádza monolit menom Barbie.

Barbie nie je matka. Je to večne sexi mladá žena. V závislosti výlučne od jej kostýmu môže byť supermodelkou, prezidentkou, sudkyňou Najvyššieho súdu alebo morskou pannou. Malé dievčatká prestanú kolísať svoje bábiky a začnú ich rozbíjať o skaly. Prečo byť matkou, keď môžete byť doslova čímkoľvek iným?

V každom rozbitom kúsku bábiky môže premýšľavý divák vidieť potrat, nástup antikoncepčných tabletiek, dominanciu feminizmu na štýl Sexu v meste, ktorý prichádza v ohromujúcom náraze sexuálnej revolúcie. Význam ženskosti sa navždy zmenil a dievčatká sa domnievajú, že tráva bude zelenšia na druhej strane.

Na tomto pozadí nás film prenáša do „Barbielandu“, údajnej feministickej utópie. Ženy riadia celú šou. Sú generálnymi riaditeľkami, astronautkami a političkami. Hlavná Barbie (prezývaná „Stereotypná Barbie“, ktorú hrá Margot Robbie) usporadúva domáce večierky vo svojej ružovej vile. V Barbielande je len jedna tehotná Barbie – a tá je terčom vtipov a posmeškov. „Midge bola tehotná priateľka Barbie,“ vtipkuje rozprávač. „Vlastne Midge neukazujme. Mattel ju prestal vyrábať, pretože tehotná bábika je príliš divná.“

Potom je tu Ken (Ryan Gosling). Nie sme si celkom istí, kde v Barbielande býva, ani čo robí okrem toho, že je zbožňujúcim doplnkom Barbie. Ken je stelesnením zlyhávajúcej maskulinity. Na každý kúsok sily, ktorý si Barbie nárokuje, má Ken len slabosť. „Ona je všetko! On je len Ken.“ Tak znie slogan filmu.

Barbieland zobrazuje škodlivý extrém tvrdého feminizmu – keď sa „rovnosť medzi pohlaviami“ preklopí do „dievčatá mužov vôbec nepotrebujú“. Tento scenár sme videli zvíťaziť v nespočetných hollywoodskych trhákoch. Napríklad pred kontroverzným novým spracovaním Snehulienky od Disneyho nám povedali, že princezná nebude čakať na princa, ktorý by ju zachránil. Príliš často sa #girlpower objavuje na úkor úlohy mužov ako otcov, manželov a vodcov.

Kenov svet, skľúčený a vykastrovaný Barbielandom, sa revolučne zmení, keď počas výletu do „skutočného sveta“ – centra Los Angeles – objaví „patriarchát“. Tento novoobjavený hypermaskulínny ideál si vezme späť do Barbielandu a spustoší ho tým, že krajinu premení na „Kendom“. Barbíny vyženú z ich domovov a urobia z nich slúžky a panny, ktoré podávajú nápoje svojim Kenom a utvrdzujú ich veľkoleposť bez skutočného partnerstva alebo úžitku. Stereotypná Barbie dostane nie príliš lákavú ponuku byť Kenovou „dlhodobou, nezáväznou, príležitostnou priateľkou na diaľku“. Pre najžiadanejšiu ženu v Barbielande to väčšia facka do tváre byť už nemohla.