Špecifický charakter vojny na Ukrajine sa počas tri a pol roka trvajúcich bojov odzrkadlil aj vo viacerých veľkých organizačných reformách ukrajinskej armády.

Zrejme poslednou takouto zmenou je vytvorenie nového typu vojsk, takzvaných Útočných jednotiek, ktoré združujú všetky útočné pluky pod jednotným velením, pričom predtým pôsobili v rámci mechanizovaných brigád.

Ako vysvetlil ukrajinský vojenský portál Military Land, novovytvorený typ vojsk pozostáva z piatich konkrétnych útočných plukov: 1., 33., 210., 225. a 425.

Augustová zmena je výsledkom skúseností z konfliktu, keď sa ukázalo, že pri ťažkej pozičnej vojne v zákopoch a mestách sú účinnejšie menšie profesionalizované úderné skupiny podporované operátormi dronov, delostrelcami a ženistami, než početnejšie a ťažkopádnejšie zložky.

Ukrajina si od týchto elitnejších útvarov, ktoré budú mať jednotný výcvik, špeciálnu výzbroj a štandardizovanú taktiku sľubuje kvalitný základ pre budúce útočné operácie proti Rusku.

Ako doplnil Military Land, tieto jednotky existujú mimo štandardnej armádnej hierarchie ako napríklad aj vojenské letectvo. Podliehajú priamo svojmu veliteľovi, zatiaľ čo sa celá skupina zodpovedá šéfovi armády Olexandrovi Syrskému.

A práve pri osobe veliteľa nových Útočných jednotiek nastáva reputačný problém. Podľa názoru niektorých kritikov totiž nie je človekom, ktorého by mala Ukrajina obsadzovať na tak významné pozície.

Reč je o Valentinovi Mankovi, ktorým pred svojím vymenovaním do novej funkcie viedol 33. samostatný útočný pluk, ktorý vznikol v roku 2023 na základe predošlého práporu. Pod jeho vedením jednotka pôsobila na charkovskom, kurskom a pokrovskom smere a zúčastnila sa mnohých bojových operácií. Sám Manko bol pri plnení bojových misií zranený.

Hoci jeho dávnejšiu minulosť za ostatné desaťročia ukrajinské médiá odbili pomerne stroho a heslovite, to isté sa nedá povedať o sedem rokov starom texte Ukrajinskej pravdy, momentálne najsledovanejšieho tamojšieho spravodajského webu.

Tá si na neho v roku 2018 posvietila po tom, ako vo veku 37 rokov sporným spôsobom vyhral výberové konanie na vysokú vládnu pozíciu, presnejšie pozíciu vedúceho Štátnej služby pre veteránov a účastníkov ATO (skratka pre ukrajinskú „protiteroristickú“ operáciu na Donbase, pozn. red.).

Mankova vojenská kariéra odštartovala v roku 2014, v ktorom zorganizoval dobrovoľnícku jednotku, ktorá sa stala súčasťou banderovského Pravého sektora a bol dôverníkom jeho lídra Dmytra Jaroša.

Výberové konanie na lídra veteránov, ktoré bolo podľa Mankovho rivala šité na mieru vopred určenému kandidátovi, a členstvo v Pravom sektore však zďaleka neboli jeho najväčšími kontroverziami.

Ako totiž informovala Ukrajinska pravda na základe získaných dokumentov orgánov činných v trestnom konaní, Manko bol v lete 2014 spolu so skupinou ozbrojencov zapletený do nezákonného zaistenia vyše 556 ton pšenice z areálu spoločnosti Kronos-Don LLC v obci Yevhenivka.

V tých istých dokumentoch sa spomína aj ďalšia epizóda. V auguste 2014 vraj Manko a ozbrojená skupina zaútočili na súkromný dom vo Velykej Novosilke (neskôr dôležitá pevnosť ukrajinskej armády v Donecku, pozn. red.) a zmocnili sa majetku v celkovej hodnote 807-tisíc hrivien, teda takmer 17-tisíc eur.

Niektoré obvinenia voči nemu sú aj z kategórie bizarné. Viktória Korbanová, sestra Hennadija Korbana (o ktorom bude neskôr v článku reč), obvinila Manka z toho, že si od nej požičal desaťtisíc dolárov a nevrátil ich. Podľa jej verzie zo sociálnych sietí boli peniaze minuté na „silikónové prsia pre manželku“.

Manko sa stal pre svoju činnosť predmetom záujmu nielen domácich vyšetrovateľov, ale aj Interpolu, teda Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície. Jeho obvinenia však vyšumeli, pričom Ukrajinska pravda ponúkla aj možnú odpoveď na to, prečo k tomu prišlo.

Dňa 3. decembra 2015 zverejnil člen politickej rady strany UKROP (Ukrajinská asociácia vlastencov) Andrej Denisenko na tlačovej konferencii snímky obrazovky a videá údajnej korešpondencie medzi Igorom Kononenkom, prvým podpredsedom Bloku Petra Porošenka, a Mankom.