Majerský sa musí ospravedlniť
Nárek utláčaného ľudu v Gaze spĺňa všetky atribúty toho, čo Biblia nazýva hriechom volajúcim do neba.

Predseda KDH v súvislosti so situáciou v Pásme Gazy v nedeľu v diskusnej relácii STVR povedal:
„Ja nepodlieham propagande. Nepodlieham videjkám, kde sú naaranžované deti s prázdnymi miskami a natočia ich. Alebo novinári, prezlečení novinári a pritom sú to bojovníci Hamasu. Ja tomu nepodlieham, ja presne viem, ako fungujú tieto propagandistické akcie.“
Za pozornosť stojí predovšetkým prvá časť citátu. Majerský v nej totiž implicitne popiera, že v tejto palestínskej enkláve prebieha cielene vyvolaný hladomor ako jeden z rozmerov tamojšej tragédie. A to sú extrémne vážne slová.
Majerský je katolík, preto dobre vie, čo sú to hriechy volajúce do neba. Sú to obzvlášť ťažké hriechy, ich zoznam je veľmi krátky, okrem iného ide o volanie utláčaného ľudu v Egypte či nárek vdov a sirôt.
Nárek utláčaného ľudu v Gaze, jeho vdov, sirôt či rodičov detských obetí tiež volajú do neba. Aj preto cez víkend kardinál Matteo Zuppi, predseda talianskej biskupskej konferencie, verejne čítal mená detských obetí z Gazy. Aj preto bývalý pápež František pravidelne volal svojmu spolubratovi v službe do Gazy.
Lebo videli tragédiu, ktorú pán Majerský označuje za propagandu.
Žiada sa preto ujasniť si raz a navždy, kde je pravda, respektíve ujasniť si, či je dominantnejší príbeh o vyrábaní hladomoru v Gaze, alebo ten o jeho skutočnej existencii, keďže v konflikt medzi Hamasom a Izraelom nie je čierno-biely.
Pokiaľ ide o Majerského interpretáciu, vedomá či nevedomá mediálna manipulácia z tohto súdka v prospech Palestínčanov v Gaze a v neprospech Izraelčanov, samozrejme, existuje.
Spomenúť možno prípad fotografa Anasa Zájeda Ftajha, povereného tureckou tlačovou agentúrou Anadolu, ktorý podľa nemeckých médií skreslil reálnu situáciu na jednom z miest pre distribúciu potravín, pričom neskôr vysvitlo, že na verejnosti nevystupuje nezávisle, ale ide o výrazne protiizraelského aktivistu.
Podobným kontroverziám čelil aj New York Times. Pozornosť zaujala snímka, ktorá sa objavila v jeho článku s názvom Obyvatelia Gazy umierajú od hladu. Obrázok, na ktorom matka drží svojho vychudnutého 18-mesačného syna v náručí, bol totiž neskôr aktualizovaný o informácie, že dieťa malo okrem podvýživy už existujúce zdravotné problémy ovplyvňujúce svalový vývoj.
Izrael tiež nedávno vyhlásil, že virálny obrázok 14-ročného palestínskeho chlapca Abdula Kádera al-Fajjúmího, ktorý vraj zomrel od hladu v Gaze, je zavádzajúci. Podľa premiéra Benjamina Netanjahua tínedžer trpel genetickou neurologickou poruchou a v roku 2018 bol liečený v Izraeli.
Viac ako na izolované sporné incidenty je však potrebné sústrediť sa na celkový obraz. A pri tejto optike bez najmenších pochýb platí, že Palestínčania čelia hladomoru a sporiť sa možno akurát o jeho skutočnej intenzite.
Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), globálny orgán monitorujúci hlad, totiž varoval, že v niektorých častiach Gazy, najmä v samotnom meste Gaza, boli prekročené prahové hodnoty hladomoru a krízu označil za „najhorší možný scenár“.
